Zo života

Aké je to chodiť s hudobníkom

Aké to je chodiť s hudobníkom? Keď niekomu poviem, že chodím s hudobníkom, ľudia sa rozdeľujú na dva tábory.

Jeden si myslí, že je to tá najhoršia vec, pretože hudobníci sú predsa prelietaví  a majú množstvo fanyniek.

“Nebojíš sa, keď ide niekam na koncert?”

Druhí si myslia, že je to strašne cool, že mám vlastne všade vstupenky zadarmo a že stretávam samých známych ľudí.

” Čoo to je super, to by si sa mohla spýtať, či nemôže zohnať lístky na xy. Veď vy sa všade dostanete, keď sa pozná s xy.”

                                     

Ale aké je to naozaj? 

Hudba je jeho život

Je to rovnaké ako keď rád beháš. Maľuješ. Jazdíš na motorke. Pečieš. Nevieš si jednoducho predstaviť život bez tejto činnosti. Bez okruhu ľudí, s ktorými sa o tom môžeš porozprávať. Vychutnať si to.
A tak to je aj s hudbou a hudobníkmi. Až dokedy sa medzi nich nedostaneš neuvedomíš si, že hudba je všade okolo nás. V rádiu, v obchode, na ulici, už len dve veci klopkajúce o seba vydávajú nejaký zvuk, ktorý môže pripomínať hudbu. A to vyvoláva asociácie v hlave hudobníka.

Musím povedať, že pokiaľ som nespoznala Mateja, nevedela som takmer nič o hudbe. Teda asi ako priemerný človek, ktorého to vôbec nezaujímalo. Tak hlbšie.

Nemôžeš jednoducho odstrihnúť túto časť jeho života. Všetko sa okolo nej točí a je len na tebe či sa tomu prispôsobíš alebo nie.

Jeho kapela je jeho rodina

Určite si niekedy pozeral/a film o hudobnej skupine, kde boli všetci taká tá silná crew, boli super cool, všetci boli kamoši a skončilo to šťastne a boli slávny.

A popravde, ono to tak naozaj je. Jeho kapela, je jeho crew, jeho parťáci, jeho rodina. Po večeroch bude s nimi na skúške, kde aj keď povie, že príde o hodinu, nikdy sa o hodinu nevráti. V skúšobni bude tráviť svoj voľný čas a keď tam nebude, budeš aj tak počúvať o jeho kapele.

A potom postupom času sa oni vlastne stanú aj tvoji kamoši. Lebo oni sú vlastne super. Ideš s nimi na koncert a cítiš sa ako princezná v ozbrojení rytierov. Ako VIP kde nikto nie je VIP. Pretože ty si predsa frajerka jedného z kapely a oni ťa budú ochraňovať, ako keby si bola frajerka všetkých. A vtedy si ich zamiluješ 🙂

@Tribute to freedom band

Počúvaš aj hudbu, ktorá sa ti nepáči

Toto znie horšie ako to v skutočnosti je. Ak ste si sadli v hudobnom štýle, gratulujem. Ak ste ale ako my dvaja, každý z iného hudobného cesta, je to už horšie.

Ráno cvičím jogu pri relaxačnej hudbe a v kuchyni hrá hlasno hardcore.

Ale ver mi, že ťa to naozaj obohatí. Počúvaš hudbu ( v mojom prípade hardcore), ktorú si inak nepustíš. Počúvaš o hudobnom štýle, o životnom štýle, o ktorom nič  nevieš. A zrazu pochopíš celého toho človeka. Prečo je aký je, prečo nosí to čo nosí, prečo chodí tam kam chodí.
Na hudobníkoch je to obzvlášť čitateľné, pretože všetko to čo robia a ako sa chovajú vyplýva z hudby, ktorú počúvajú.

A tak nám doma hrá hardcore, hip -hop, reggae, dubstep a rozprávame sa o hudbe. Teda on rozpráva a ja sa učím. Stále.  A tým, že počúvaš, rešpektuješ aj to, čo sa ti úplne nepáči, sa naučíš prenášať to aj do svojho života. Byť viac open mind a čítať medzi  notami riadkami.

Chodíš na koncerty

Pre milovníka koncertov je to paráda. Krása. Raj.
Ale pre mňa, 157 cm vysoké žieňa je to skôr utrpenie. Každý mi dáva lakťom do hlavy (lebo to je tvoja výšková pozícia, pri lakťoch iných ľudí), nikto ma nevidí, tak po mne stúpajú, alebo do mňa vrážajú a potom keď už konečne nájdem nejaké miesto tak sa ten najväčší chlap postaví presne predo mňa. No užijem si to prevelice.

Ale takto to väčšinou nevyzerá. Ako frajerka samozrejme ideš s kapelou a svojim frajerom do VIP, ale potom ho už väčšinou iba čakáš. Čakáš kým sa nachystá. Nazvučí. Odspieva. Zbalí. Podpíše. Porozpráva. A potom idete domov. A takto nejako stále dokola.

Ale poviem ti, že nie je krajší pocit ako keď ho vidíš na pódiu a vieš, že ťa v tom dave hľadá. Záleží mu na tom, či si tam, či sa pozeráš, či to s ním zdieľaš. Chce počuť tvoj názor a zaujíma ho, či ti niekto dal dnes lakťom do hlavy.

Všetci ho poznajú

Až keď mu na ulici ľudia podávali ruky, každý ho zdravil a pri romantickom rande sa pri nás stále niekto zastavoval a chcel sa porozprávať som si uvedomila, že “ehm a ty si slávny?”. Až potom som si ho vygooglila. A vypočula jeho hudbu. Až potom mi to docvaklo.

To že sa vlastne polovicu večera usmievaš na neznámych ľudí ako také nemé tupelko, lebo vôbec netušíš o čom sa rozprávajú, či to je názov kapely alebo klubu, či je to slovenské alebo niekde spoza oceánu.

…a že “scream” je druh spevu už vôbec nevieš.

No ale ver mi, že si na to zvykneš. Je to ako s tým-koho-netreba-menovať. Nehovor jeho meno, lebo v miestnosti nájdeš určite niekoho kto ho pozná 🙂 🙂

Máš zásobu kapelných tričiek

Štýl a oblečenie je pre hudobníka asi rovnako dôležité ako hudba. Preto nájdeš v ich šatníku rôzne kúsky viažuce sa ku koncertom na ktorom boli, kapele ktorú počúvajú, značku ktorú vytvoril niekto zaujímavý. A tak keď na koncerte nie je tričko pre neho, nájde sa určite tričko pre teba. A tak sa stalo, že už nemusím kupovať tričká. Pretože sa predsa vždy nejaké kapelné nájde. 🙂

Prečítaj si aj

AKO SA VYZNAŤ V REMESELNÝCH PIVÁCH. CRAFT BEERS NA CESTÁCH ČASŤ 1

Je s nimi naozaj sranda

Všetky historky čo ma napadli sú príliš situačné, ale ísť niekam s hudobníkmi naozaj sa nasmeješ. Sú zábavní, rozhľadení a istým spôsobom uletení. A potom sa dostaneš do stavu keď ti po večeroch rýmuje váš rozhovor do pesničiek Paľa Haberu.

Hudobník je umelec a umelec je citlivý

Spomenieš si na svoje obľúbené texty piesní? O čom boli? O láske, priateľstve, nenávisti, bolesti, šťastí. Ak nevnímaš všetky tieto veci, nemôžeš napísať dobrý text a zložiť dobrú hudbu. A nevidela som väčšieho romantika ako je ten môj hudobník. Oni to proste vedia. Ako potešiť tvoje srdiečko.
A možno ti aj serenádu zaspieva. Alebo pesničku zloží. Kto vie.

Život s mojim hudobníkom je samozrejme iný, ako môže byť ten tvoj. Rovnako ako každý vzťah je iný, každý sme svojský a jedinečný.

Zo života

Prečo sme sa presťahovali do Krakova a či je nám tu lepšie ako na Slovensku.

Už takmer rok žijeme v poľskom Krakove a až doteraz som si nedovolila robiť závery o tom či je nám tu lepšie ako doma, na Slovensku. V súčasnom trende digitálnych nomádov, kedy sa každý môže presťahovať tam kam chce a pracovať online, sme sa my doteperili do Poľska. Bizár trošku, že?

Necestujeme stále

V prvom rade by som chcela povedať, že nie sme digitálny nomádi a nepracujeme z domu. Sme pravdepodobne úplne rovnakí ako ty, čo čítaš tento článok. Každé ráno vstávame do práce, platíme nájom, riešime každodenné problémy. Len s tým rozdielom, že hovoríme iným jazykom na ulici a iným zasa v práci a ďalším zasa doma, platíme dane inému štátu a desíme sa daňového priznania oveľa viac ako doma, pretože tu už tomu úplne nerozumieme.

A cestujeme počas dovolenky. S tým rozdielom, že sme sa presťahovali do krásneho poľského mesta, kde sa ročne valia tisícky turistov. A tak máme stále čo objavovať a toto mesto je veľmi priateľské k expatom ako sme my.

Prečo Poľsko? (najrýchlejší vyhráva)

Po návrate z Ameriky sme sa dohodli, že je nám zrazu jedno v ktorej krajine skončíme, len nech tam skončíme spolu. Ja som mala ešte absolventský Erasmus z mojej vysokej školy a Matej zrovna skončil v práci. Rozposlali sme životopisy aj na Slovensku aj v iných EU krajinách.

O Poliakoch u nás na Slovensku prevláda názor, že dokážu predať všetko a rýchlo sa prispôsobujú trhu. A ja dodávam, že dokážu aj rýchlo najímať ľudí.

Poľsko vyhralo jednoduchou zhodou náhod. Ozvali sa a dokončili výberový proces ako prvý.
Celý výberový proces, teda tri výberové kolá, trvali tri dni. Jeden deň telefonický pohovor, druhý deň skype alebo normálny pohovor s HR a ďalší deň s manažérom. Nikto tu nečaká na “toho jedného zlatého zamestnanca”. Nenechávajú si najprv čas pol roka na získanie čo najviac životopisov a potom vyberajú.
Ako príklad uvediem našu skúsenosť. V novembri sme začali posielať životopisy. V decembri sme sa presťahovali do Poľska. Zo Slovenska sa nám začali ozývať vo Februári, či chceme prísť na pohovor.

A keď sa ma niekto nabudúce opýta čo som robila 3 mesiace keď mám časovú medzeru v životopise, asi sa ho opýtam čo robil on. 

Milujem tú rozmanitosť

Sedím v kancelárii sama Slovenka. Okolo mňa sú ľudia z celého sveta. Rôzne jazyky, kultúry, náboženstvá, farby pleti, farby očí, iný prízvuk angličtiny, iné jazyky a rozdielny vek.

Stereotypy o rôznych národoch sú tu v priamom prenose a nikto sa za ne nehnevá a často si z nich uťahujeme.

Tak teraz pracujeme obaja v medzinárodných korporátoch a jednoducho sme.

V obchode so mnou žartuje pani predavačka po poľsky a ja jej odpovedám slovensky. ” Sa pogadamy” s úsmevom odpovedá. Ďalší deň chce nejaká stará pani aby som jej prečítala zloženie potravín…
Na ulici počujem angličtinu, španielčinu, češtinu, ruštinu… a jazyky, ktoré ani neviem identifikovať.
Takmer každý tu vie po anglicky. Aj v poslednom zaprdenom stánku na okraji mesta.

Veľké mesto plné možností

Krakov má cca 750 tisíc obyvateľov + sú tu univerzity a ľudia ako my. Dalo by sa to prirovnať veľkosťou asi k Bratislave.
Pri cestovaní sme si uvedomili, že Slovensko je malá krajina a aj také mestá, ktoré mi nazývame veľkými, sú v porovnaní s inými veľkými mestami naozaj len takým priemerom. A tak je to aj s Krakovom. Neustále sa tu niečo deje, aj po roku čo tu bývame máme stále čo objavovať, kam zájsť, čo ochutnať.
Baví nás, že si tu držia svoje tradície, farby, kroje, jedlo, hudbu aj napriek tomu, že je to veľké a značne multi kultúrne mesto stále je tu “dych Poľska”.

Stále nás baví život vo veľkom meste, ale zároveň si čoraz viac uvedomujeme našu potrebu po prírode, kľude, dvore a záhrade.

Ak vie človek jazyky myslím si, že si v Krakove dokáže nájsť prácu. Ak vieš jazyky a máš aj nejaké iné zručnosti, prax alebo vedomosti, tak v tomto veľkom meste sa nestratíš.
Kurzy, školenia, koncerty, blšáky, múzeá.. to všetko je tu na jednom mieste. Pravdepodobne by sme mali takéto možnosti aj v Bratislave, ale o trošku menej v Nitre a ešte menej v Novom Meste nad Váhom.

REZERVUJ SI UBYTOVANIE CEZ BOOKING S 10% ZĽAVOU OD TWOVELERS.

Krutá zima

Poľsko je pre mňa spojené so zimou. Neviem či je to spôsobené tým, že som začala študovať v Katoviciach práve v zime, ale leto mi k tejto krajine nejako nesedí. Aj keď leto napriek všetkému bolo veľmi pekné a teplé.

A prečo teda krutá zima?
Okrem toho, že tu vie občas byť pekných mínus 20 stupňov, tak zima trvá celkom dlho. Začína v koncom októbra a končí  až niekedy v marci.

Ďalšou veľkou nevýhodou mesta je smog.  Smog sa v meste dokáže udržať veľmi dlho, nakoľko mesto leží v doline. A ľudia tu ešte stále kúria v domoch ( občas aj bytovkách) drevom alebo uhlím a v tom najhoršom prípade čímkoľvek čo majú po ruke ( nábytok, spaľujú odpadky, plasty) a potom v niektorých častiach mesta cítiť taký štipľavý zápach. Spolu s emisiami áut je to tu jedna veľká smogová párty.

Nikdy som si nevedela predstaviť ako sa dýcha, keď je vzduch plný smogu. Je to akoby si som sa nevedela poriadne nadýchnuť a aj to čo dýcham mi nestačí.

Počas zimy tu veľa ľudí nosí smogové masky, na ktoré sa túto zimu chystáme aj my, kedže do práce to máme takú 20 minútovú prechádzku. Na rôznych miestach v meste sú aj tabule, ktoré každý deň ukazujú aká je čistota ovzdušia a ráno v rádiu hlásia “smogové výstrahy”.

Smog vnímame ako jednu z najväčších prekážok a pravdepodobne aj jedným z najsilnejších dôvodov, prečo z Krakova raz odídeme. Mnoho ľudí sa sťažovalo, že im začala astma a rôzne dýchacie problémy práve tu. Chodiť so smogovou maskou a nemôcť chodiť von počas mnohých zimných dní, to nie je miesto, na ktorom chceme zostať.

 

KDE SA NAJESŤ V KRAKOVE – REŠTAURÁCIE, KTORÉ MUSÍŠ VYSKÚŠAŤ

Ceny

Ceny to je asi najčastejšie na čo sa nás každý pýta. Či je naozaj všetko také lacné, ako si to pamätáme z minulosti, či všetci jedia krówky a či sú  potraviny nekvalitné.
Ceny oblečenia, elektroniky a kníh sú porovnateľné ako na Slovensku.
Ceny potravín sú nižšie.

Kvalita potravín je prekvapivo veľmi dobrá a čo máme najradšej je to, že tu aj v obyčajnom obchodíku na sídlisku môžeme nájsť rôzne potraviny z celého sveta, bezlepkové a tiež potraviny bez laktózy.  Taktiež je tu veľa lokálnych pivovarov a oveľa väčší výber pív (aj v supermarkete) ako u nás.

Keď sme porovnali náklady na život v Bratislave a v Krakove, tak toto poľské mesto je jednoznačne lacnejšie.
Najvýraznejší je ale rozdiel v kvalite potravín a služieb. Máme pocit, že sú tie potraviny aj jedlo v reštaurácii kvalitnejšie. Teda za tie isté peniaze ako na Slovensku, tu dostaneme väčšiu kvalitu.

Ak ťa zaujímajú konkrétne ceny niektorých potravín, služieb a života pozri si napr. stránku numbeo.com.

Cestovanie na Slovensko

Poľsko susedí so Slovenskom a preto sme predpokladali, že tam bude rovnako dobré spojenie ako do Česka. Ale nanešťastie nie je. Ak si z Popradu, Ružomberka, alebo českých miest ako Ostrava alebo Brno spojenie je naozaj dobré. Za pár hodín sa domov dostaneš autobusom.
Ale dostať sa do Nitry alebo Nového Mesta n/V je už ťažší oriešok. Vlakové spojenie na Slovensko je veľmi drahé a časovo najvýhodnejší je nočný vlak, za ktorý za spiatočnú cestu zaplatíš cca 64€.
My najčastejšie využívame Flixbus (predtým Polskibus), ktorého ceny veľmi rôzne skáču, ale na linke PL – SK je spoľahlivým prepravcom.  Tak ak sa zadarí cesta môže stáť len 25€ spiatočne.

Aj napriek tomu, že sme si mysleli, že budeme cestovať domov častejšie, je to časovo veľmi náročné odcestovať domov na víkend bez auta.

Nájsť dobrých kamarátov z rôznych kútov sveta je jednou z výhod (darom) nášho života v Krakove.

Prečo nemáme auto?

Všade  v centre Krakova je parkovisko spoplatnené a máme iba pár možností:

  • dostať kartu obyvateľa a s ňou aj nárok na parkovanie
  • hádzať každý deň peniaze do parkovacieho automatu
  • zaplatiť si strážené parkovisko
  • nájsť si byt s parkovacím miestom, alebo dvorom

A tak po všetkých kalkuláciách nakoniec auto nemáme, zato sme majstri v spaní vo autobuse. 🙂

Dúfam, že som trochu vniesla svetlo do nášho zvláštneho výberu krajiny pre život. Ak ťa zaujíma niečo viac, alebo sa tiež chystáš do Krakova, určte sa radi podelíme o viac informácií. Pokojne napíš do komentárov nižšie alebo do správy.

Twovelers

 

Neapol,Taliansko

Neapol, nebezpečné mesto kde sa zrodila pizza

Pri bookovaní leteniek sme popravde veľa toho o Neapole nevedeli. A myslím, že to bolo aj dobre. Keď si toto talianske mesto začneš googliť, nájdeš o ňom príliš veľa informácií ako o jednom z najnebezpečnejších miest Európy.
Rovnako sa tvárili aj naši taliansky kamaráti. Je Neapol naozaj taký nebezpečný?

Mesto, v ktorom sa zrodila pizza

Rodiskom pizze podľa Talianov je práve Neapol, alebo po taliansky Napoli. Hovorí sa, že nikde nenájdeš takú pizzu ako práve tam. Je veľký hriech ak zavítaš do tohto mesta a pizzu si nedáš. Nájdeš ju na veľa spôsobov a chutí. Rozdiel oproti tej “slovenskej” je, že do cesta nepridávajú žiadne korenie. Je to cesto iba z múky, soli a vody a nemá v podstate žiadnu chuť, tú dodávajú práve ingrediencie, ktoré sa na pizzu dávajú.

Za víkend, ktorý sme tam strávili, sme vyskúšali pizzu v rôznych reštauráciach a nikde nebola zlá, preto si myslím, že je úplne jedno kam na pizzu pôjdeš. Vyskúšali sme aj vychýrené reštaurácie, ale museli sme si vystáť dlhý rad a čakať kým niekto skončí svoju večeru, preto je podľa mňa lepšie nájsť si nejaké menšie miesto a vychutnať si pizzu spolu s miestnymi.

Nikdy si nepýtaj pizzu s ananásom. Neapolčania sa veľmi hnevajú a tvrdia, že to nie je naozajstná pizza. Fakt ich to vie dosť nahnevať.

Ubytovanie

Najvýhodnejšie je sa ubytovať niekde v centre mesta, pretože potom sa na väčšinu pamiatok dostaneš pohodlne peši. Ako väčšina talianskych miest aj Neapol má veľa malých, úzkych uličiek, ktoré môžu večer vyzerať dosť desivo. Aj preto odporúčam použiť Google steet view skôr ako si to ubytovanie rezervuješ, už popredu zistíš do čoho ideš.

Hovorí sa, že najnebezpečnejšie je to v okolí tzv. Spanish quarter (Quartieri Spagnoli) a v okolí hlavnej stanice. My sme mali rezervované ubytovanie cez Booking.com v časti Stella (Rione sanita), o ktorej sa hovorí ako bezpečnej časti, blízko centra.

Booking.com

Bezpečnosť

Ako je to teda s tou bezpečnosťou?

Kamaráti, ktorí sú z Neapola nám odporúčali dodržiavať základné pravidlá bezpečnosti a to:

  • Nikdy nehovor o mafii a ani sa na to nikoho nepýtaj.
    Je takým verejným tajomstvom, že nejaká mafia v tomto meste je, alebo bola a je lepšie sa tejto téme vyhýbať a aj domáci to robia. Nikdy nevieš  kým sa rozprávaš a kto pozná koho a tak. Preto sa radšej tejto téme vyhýbaj. 🙂
  • Po zotmení si dávaj pozor na skútre a tvoju kabelku.
    Stáva sa, že ti niekto na skútri vytrhne kabelku a odfrčí s ňou preč. Preto je vždy bezpečnejšie ju niesť na strane kde je stena/budova.
  • Don´t give papaya!
    Toto sme sa síce naučili v Kolumbii, ale platí to rovnako aj v Neapole. Nedaj jednoducho šancu niekomu aby ťa okradol. Nechať mobil položený na stole, kabelku zavesenú bez dozoru na stoličke v reštaurácií, mobil  trčiaci zo zadného vrecka na nohaviciach…

Bezpečné a nebezpečné časti mesta.

V celom centre mesta bolo veľa turistov a taktiež policajtov a vôbec sme sa tam ani po zotmení necítili nebezpečne. Ale hovorí sa, že v okolí hlavnej stanice, Napoli Centrale, ( z ktorej odchádza aj shuttle na letisko) nie je vhodné sa pohybovať po zotmení. Prešli sme si z centra mesta až na stanicu pešo a myslím si, že je to celkom pravda. Pohybovalo sa tam veľa divných ľudí a celkovo atmosféra oproti centru mesta sa zmenila.

V centre mesta a v okolí pamiatok sa nám ani raz nestalo, že by sme sa ocitli v nepríjemnej situácii, ľudia by boli na nás odporní, alebo odmietli poradiť ak sme sa stratili. A ani sa nás nikto nepokúsil okradnúť ( na rozdiel od pražského metra 😀 ) Aj to je jeden z dôvodov, prečo si každý musí urobiť na toto mesto názor sám a zhodnotiť čo je pre neho zvládnuteľné a čo nie. Ale z môjho pohľadu to bolo v rámci bezpečnosti ako každé veľké európske mesto.

Ako sa dostať z letiska do mesta

Z letiska chodí pravidelne shuttle bus, ktorý ide z hlavnej stanice Napoli Centrale,  Naples Porta di Massa a Molo Beverello Ports. Na hlavnej stanici sa určite nestratíš, pretože autobus stojí hneď pred hlavným vchodom, rovnako aj v prístave stojí hneď pred východom z trajektu.
Autobusy odchádzajú každých 30 minút a lístok si môžeš kúpiť u vodiča za cenu 5 €.

Ktoré pamiatky sa oplatí vidieť?

Castel Nuovo

Castel Nuovo, po slovensky Nový zámok,  je stredoveký hrad, ktorý sa nachádza pred námestím Piazza Municipio a Palazzo San Giacomo v centre Neapolu. Bol postavený v roku 1279 a je jednou z hlavných architektonických pamiatok mesta. Tento had bol kráľovským sídlom kráľov Neapolu.
Vstupné do hradu je 6 € a otvorený je od 9:00 – 19:00.

Pevnosť Castell dell´Ovo

Táto pevnosť je je najstaršie stále opevnenie v Neapole. Nachádza sa na pobreží mesta, a dostaneš sa k nemu z Castel Nuovo popri pobreží. Pevnosť je využívaná na rôzne výstavy a prednášky, ale čo zaujalo nás je krásny výhľad na more a z druhej strany opevnenia zasa na mesto.

Výhľad z pevnosti je krajší ako samotná pevnosť.

Galleria Umberto

Verejná nákupná galéria, ktorá tvorí zároveň akýsi priechod medzi dvoma ulicami a je priamo oproti opere San Carlo. Pomenovaná je podľa Umberta I. vtedajšieho kráľa Talianska. Galéria je kombináciou podnikov, obchodov, kaviarní, a verejného priestoru so súkromným priestorom (apartmány na poschodí). Budova je taktiež súčasťou UNESCO spolu s historickým centrom mesta.

V Galleria Umberto je krásna historická podlaha, ktorú tvoria rôzne obrazce a obrázky. Jej strop je sklenený a dá sa do nej vojsť z viacerých strán a tým vytvára dojem otvoreného priestranstva.

Vyhliadka na mesto

Ak ti nevadí vyšlapať si kvôli vyhliadke pár schodov tak jedným z veľmi pekných miest nájdeš po ceste k Castel Sant’Elmo na ulici  Via Tito Angelini, 22, odkiaľ už po ceste budeš mať výhľad na mesto, poprechádzaš sa po uličkách a uvidíš mesto tak z trochu inej perspektívy.

Keď sme vyšli až na vrchol týchto schodov sadli sme si do podniku s názvom Pizzeria Arx Gourmet, kde sme jedli asi najlepšiu pizzu v živote ( neviem ale, či to spôsobili tie schody, po ktorých nám vyhladlo, alebo bola naozaj taká dobá). Stoly majú priamo na ulici a môžeš sa pokochať výhľadom na sopku Vezuv.

Galleria Borbonica

Jeden z najsilnejších zážitkov z Neapolu. Tunel, pod mestom ktorý bol postavený v roku 1853 kedy Ferdinand II. z Bourbonu prikázal svojmu architektovi projektovať únikovú cestu – tunel, ktoroým mohli panovníci uniknúť z kráľovského paláca na námestie Viktórie. Tak sa začal budovať podzemný viadukt spojujúci tieto dve miesta. Neskôr počas druhej svetovej vojny bol tunel použitý ako útočisko pre viac než 10 000 obyvateľov Neapola, ktorí sa tu schovávali počas bombových útokov a neskôr aj istý čas bývali, ak stratili svoje domy. Tento tunel je plný starých áut, motoriek a aj sôch.
Vstup do Galleria Borbonica je z ulice  Via D. Morelli 61 a vstup je možný len so sprievodcom.

Klasické prehliadky začínajú o 10:00, 12:00, 15:30 a 5:30. Vstupenka stojí 10 €. Pre viac info si pozri ich web galleriaborbonica.

Šokujúci neporiadok

Počas prechádzok úzkymi uličkami nás prekvapoval všadeprítomný bordel. Odpadky na každom rohu, ktoré vyzerali ako keby ich niekto len tak vyhádzal z okna. A navyše na každej kope bol matrac. Úzke uličky znemožňujú Neapolčanom mať odpadkové koše pred vchodom tak ako máme my a preto často vyložia svoje odpadky pred dvere, ak sa im nechce ich zaniesť cez celú ulicu do kontajnera. ( alebo aj žiadny nemajú a smetiari to len tak berú z ulice) Toto je jedna z nepekných stránok Neapolu, ten neporiadok, takmer v každej ulici.

Čo ochutnať v Neapole

Raňajkuj croissant a kávu

Typické raňajky talianov. Či už obľubuješ espresso alebo kapučínko, ten nutelový croissant naozaj stojí za to. Za jedno sme z neho boli najedený na pol dňa a za druhé bol naozaj poctivý. Teplý  a plný nutely…

Pizza

Pizza, pizza a ešte raz pizza. Nájdeš ju na každom rohu a určite neoľutuješ. Odporúčam ochutnať tiež mozzarella de bufala, čo je mozzarella zo zubrieho mlieka a často ju dávajú práve na pizzu.

Pizza fritta

Smažená pizza, ktorú robia iba v Neapole. Ospevoval ju každý talian, ktorého som stretla tak sme to museli vyskúšať. A vieš čo?
Pizza fritta je veľmi podobná nášmu langošu, len bez cesnaku. Je to veľmi mastné a ťažké jedlo a možno aj preto ho podávajú na papieri.

Baba

Dezert, ktorý berú Neapolčania veľmi vážne a možno aj preto sa stal súčasťou bežného jazyka. Tento dezert je veľmi sladký a keď je napríklad niekto veľmi milý povedia mu “ty si taká baba” (si nu’ babbà) , čo má v slovenčine ale úplne iný význam, že? 🙂

Baba má tvar ako hríb a je z kysnutého sladkého cesta, ktoré je nasiaknuté rumom alebo limoncellom (citrónový likér). Predávajú ho na ulici ako street food, ale nájdeš ho aj v reštauráciach.

V Neapole milujú sladké rovnako ako pizzu.

Predĺžený víkend v Neapole stál naozaj za to a som veľmi rada, že sme sa nenechali odradiť rečami, ktoré sme o tomto meste počuli a fórami, ktoré sme čítali.
Prechádzky úzkymi uličkami, história, dobré jedlo, dobré víno a k tomu neustále výhľad na more. Neapol určite odporúčame. 🙂

Zo života

Júl je mesiacom bez plastov

Keď mi niekto hovoril o Zero waste, možno rovnako ako ty som si predstavila hippie ľudí, ktorí to veľmi hrotia, vyprodukujú iba jednu zaváraninovú fľašu odpadu za rok, žijú niekde v lese a všetko si vyrábajú samy a umývajú sa v potoku. A potom som zistila, že sú to normálni ľudia, ktorí cestujú, chodia do práce, žijú v panelákoch, maľujú sa a voňajú. Tak ako je možné, že vyprodukujú tak málo odpadu?

Čo je zero waste?

Zero Waste je filozofia, ktorá zahŕňa “recykláciu”, ale prekračuje rámec recyklácie tým, že pristupuje k celému systému ako k obrovskému toku zdrojov a odpadu prostredníctvom ľudskej spoločnosti.
Pracuje s piatimi základnými princípmi, alebo niekto ich nazýva aj pravidlami:

REFUSE: Odmietni to čo nepotrebuješ

REDUCE: Zredukuj to čo v živote potrebuješ

RECYCLE: Znovu použi a oprav

ROT: Skompostuj zvyšok

Tak a teraz to vyzerá ako nadľudský výkon, že? A predstava hippie rodinky je znova v hre. Ale chceme ti ukázať, že to nie je až také zlé a sú malé kroky čo môžeš urobiť. Nemusíš prekopať celý svoj život od základov a žiť asketicky niekde v jaskyni. Tiež nie sme perfektní a stále neprodukujeme jednu malú sklenenú nádobu odpadu ročne ako Bea Johnson, ale ako som písala v článku na Deň Zeme, malé kroky sú základ.

REFUSE, odmietni to čo nepotrebuješ.

Odmietni to čo nepotrebuješ neznamená, že si začneš odopierať to čo máš rád/a, alebo že začneš žiť v úplnom minimalizme. Jednoducho začneš rozmýšľať nad vecami, ktoré potrebuješ do väčšej hĺbky. Naozaj ich potrebujem, alebo sa dajú nahradiť?

  • Coffee to go: Velice populárna záležitosť a celkom dobre to vyzerá na sociálnych sieťach, že? Fotečka s kávičkou na prechádzke, pekné a praktické zároveň. Ak by si si každý deň kúpil/a kávu cestou do práce alebo do školy spotrebuješ cca 250 plastových vrchnáčikov na kávu. Wow vieš si to predstaviť na tvojom stole?
    Riešenie: Používaj vlastný hrnček. Je neuveriteľné množstvo hrnčekov, ktoré teraz môžeš nájsť na trhu, sú štýlové, sú pekné, sú praktické a navyše neprodukuješ zbytočný odpad.
  • Slamky: Aký by to bol drink v lete na terase bez slamky. Mochito bez slamky si neviem ani ja predstaviť. Najprv vypijem vodu, potom rum a nakoniec vydolujem cukor? Brrr hnusná predstava.
    Slamky sú zaujímavé v tom, že svojou veľkosťou v nás nevyvolávajú až toľko výčitiek ako napríklad igelitová taška. Sú malé, nenápadné a milučké. Ale vieš o tom, že každá slamka, ktorú si kedy použil/a je ešte stále niekde v prírode? Nedá sa recyklovať, takže tam stále niekde leží, zabudnutá, malá slamka z tvojho drinku. Ak ti napríklad stále nie je jasné, čo sa stane s takou slamkou keď sa ocitne v oceáne, pozri si video o korytnačkách a slamkách.
    Riešenie: Odmietni slamky. V bare, reštaurácii, si vypýtaj nápoj bez slamky a kúp si vlastnú. Existujú bambusové slamky, alebo nerezové slamky, ktoré si síce musíš so sebou nosiť, potom si ich aj sám/sama umyť, ale zabrániš zbytočným plastom.
Ľadová káva v lete nám oveľa viac chutí so slamkou. Preto používame bambusové.
  • Igelitové tašky a sáčky: Igelitky už nie sú v obchodoch zadarmo, musíš si ich za pár centov kúpiť. Ovocie a zeleninu si vložíš do sáčku, potom ju odvážiš a prinesieš k pokladni. Zamyslel/a si sa niekedy nad tým či naozaj potrebuješ dávať dve jablká do sáčku? Alebo jedno mango? Naozaj potrebuješ pri pokladni tú igelitku?
    Riešenie: Prvým krokom je mať svoju vlastnú tašku. Plátenné tašky už nie sú iba pre eko nadšencov, ale sú aj štýlové a nosíme ich miesto kabelky. Tak šup, zožeň si jednu aj na nákup. Alebo rôzne iné, látkové, alebo špeciálne dizajnovky na nákup. Sú malé a skladné a zbytočne nepoužívaš plastové.Druhým krokom je vyradiť sáčky. Uff toto je už ťažší oriešok. Nikdy nevieš koľko toho nakúpiš a koľko sáčkov budeš potrebovať preto je to pre nás náročnejšie.
    V niektorých väčších mestách môžeš nakúpiť v Zero Waste obchodoch. Do takýchto obchodov sa vyberieš s cieľom nakúpiť bez obalu, donesieš si svoje vlastné nádoby a podobne. Ale čo v takom supermarkete?

Kde nakúpiť potraviny bez obalu na Slovensku.

Na internete si môžeš kúpiť vrecká na takéto nákupy. Napríklad Frusack, výborný český produkt, znovu použiteľné vrecká, ktoré sa dajú aj kompostovať. Navyše sú priehľadné takže pri pokladni s tým nebudú mať problém. Ďalšími alternatívami sú napríklad bavlnené vrecká. A tu sa dostávame k ďalšiemu princípu zero waste a to je RECYCLE. Vrecká si môžeš ušiť zo starých tričiek, kusov látky, záclony ( tá je tiež priesvitná takže alternatíva tu je) ak nechceš alebo nemôžeš  investovať, pretože sáčky v obchodoch sú zadarmo, takže táto investícia sa ti vráti iba dobrým pocitom na duši. Ak si myslíš, že to nezvládneš pekné vrecká šije napr. Dutka zo zbytkového textilného odpadu.

Prekonaj ten divný pocit, že si jediný/a, ktorá si v celom supermarkete vláči svoje macíkové, kvetinkové, záclonové vrecká choď do toho. Z našej skúsenosti sme sa po prvý krát divne cítili asi iba my. Pani predavačky sa nad tým absolútne nepozastavovali a na tržnici nám tetule hovoria, že do takých krásnych kvetinových vreciek je im aj ľúto zemiaky dávať 🙂

Plátená taška a vrecká je naša základná výbava do obchodu.

Ďalšou alternatívou, ktorá sa nám osvedčila je nakupovať na tržnici. Tam máš väčší kontakt s predajcami a určite ti nikto nepovie, že ti to neodváži do tvojho vlastného vrecka.

  • Plastové fľaše : Malé plastové fľašky. Vypiješ, zahodíš, nabudúce kúpiš druhú. Najťažšie to je po opici, keď naozaj potrebujem bublinky, bublinky. Bublinková voda netečie z vodovodu a preto kupujeme veľké sýtené fľaše. Tu si naozaj niekedy ešte nevieme pomôcť. Ale ak si nepotrpíš na bublinkách, určite je skvelou alternatívou mať svoju vlastnú fľašu. Ja používam v práci sklenenú, ktorá sa dá zatvoriť a vodu si do nej iba dolejem. Nevýhodou na cestách je iba to, že sa bojím, že sa mi rozbije a tiež je celkom ťažká. Rovnako ako coffee to go pohárov je aj veľa dizajnových fľašiek, či už sklenených alebo nerezových, ktoré môžeš používať stále a nemusíš kupovať plasty.
  • Papierové vreckovy a.k.a servítky: Servítky sa v prírode rozpustia, takže nenarobia až toľko škody. Ale čo ten ich obal? Jedna nádcha nám dokáže zabrať aj dva tri balenia vreckoviek a to nehovorím o tých, ktoré máme v taške vždy “pre istotu”. Tak som nabehla mame do skrine a vytiahla riadny “oldschool” a to látkové vreckovky. Po použití ich hodím do práčky spolu s oblečením a neprodukujem zbytočný odpad. A rovnako ich mám v každej taške. 🙂

REDUCE Zredukuj to čo v živote potrebuješ

V tomto bode si každý musí povedať sám, či to čo nakupuje a používa aj naozaj potrebuje.
V mojom prípade, som sa začala viac zamýšľať nad spontánnym nákupom oblečenia. Idem okolo, je to v super zľave, páči sa mi to prevelice a veď možno sa zíde. Veľa z tých vecí som ani veľmi nemala na sebe, alebo ešte nebola príležitosť. Tiež potom ako som sa začala zaujímať odkiaľ to oblečenie je, ako sa správajú značky k zamestnancom. Začala som sa učiť šiť a hľadám lokálne značky, výrobcov ktorí sú fér, na čas kedy už budem niečo naozaj potrebovať. A tiež skús občas navštíviť second hand a.k.a sekáč, keď máš chuť nakupovať. Toľko sa budeš hrabať v oblečení, až ťa nakoniec prejde chuť, alebo objavíš niečo čo nikto nemá. ?

Výborne na túto tému píše blog Veronika Blabla  autorka knihy Příběh skříne nájdeš tam zaujímavé a niekedy aj šokujúce informácie o módnom priemysle.

Pri nákupoch v sekáčoch nájdeme občas riadne bomby

RECYCLE: Znovu použi a oprav

Pri tomto ma najviac napadajú moji starý rodičia a rodičia. Pamätám si babku štopkať ponožky, mamu prišívať záplaty, nažehlovať nažehlovačky, spevňovať vydraté kolená na teplákoch v škôlke.Rozstrihať svoje staré šaty a spraviť z nich šaty a šortky dcére. Teraz sa tomu veľmi pekne hovorí UPCYCLING. Objavujeme to čo naše babky robili dlhé roky. Teraz keď kúpim tričko vo výpredaji za 1€, podarí sa mi tam spraviť fľak čo nejde vyprať a kúpim si peknú kvetinovú nažehlovačku za 3€, zistím, že si radšej kúpim nové tričko za 3€, ktoré bude nové a to staré zahodím. Ale oveľa lepšie je naozaj si dačo opraviť, vyrobiť z toho jedinečný kúsok, alebo tašku, obal, čokoľvek čo ti následne bude ďalej slúžiť. My sme si tak ušili zo starých jeansov, tašky na nákupy a obal na notebook. Na youtube je milión rôznych nápadov a návodov, kde sa môžeš inšpirovať.?

ROT: Skompostuj zvyšok.

Ak máš dom a záhradu a kompost, nemusím hovoriť, že kam máš hádzať svoje zvyšky zeleniny, šupy z ovocia a podobne. Ale ak si panelákový kráľ/kráľovná je to už o niečo náročnejšie. Existujú kompostovače kde si chováš vlastné dážďovky čo papajú tvoj odpad, komunitné komposty a rôzne iné alternatívy, ale nebudem o nich písať pretože som to nevyskúšala.

Tak čo ešte stále si myslíš, že musíš byť hippie a žiť niekde v lese? Verím tomu, že nie a že vyskúšaš aspoň jednu z vecí, o ktorej som tu písala. Žiť férovejšie voči planéte, nie je také ťažké a máš z toho skvelý pocit. V tomto článku som písala len o pár tipoch, ktoré sme naozaj vyskúšali a neskôr pridám zasa ďalšie.

Ako si na tom ty a zero waste životný štýl? Určite nám daj vedieť, či v tom nie sme samy a či to má zmysel.

Ochutnávame svet

Ako sa vyznať v remeselných pivách. Craft beers na cestách časť 2.

Pri cestovaní a spoznávaní nových miest a kultúr neochutnávame iba jedlá rôznych chutí, ale aj  pivo. Rôzne krajiny, rôzne pivá a každé chutí inak. A tu prichádza otázka, ktoré si vybrať? Ako si vybrať keď majú v ponuke 30 pív? 

V prvej časti som písal o tom, čo potrebuješ vedieť aby si sa vedel orientovať v pivách a typy pív spodného kvasenia. V tejt druhej časti už prejdeme od tých čo poznáme, k niečomu novému. Pre niekoho kto vidí tieto typy pív v podniku môže byť komplikovanejšie si vybrať a preto sa posnažím to napísať čo najzrozumiteľnejšie.

Vrchné kvasenie

Pri tomto kvasení sa taktiež používajú kvasinky, ale ktoré sú v závere fermentácie vynášané na hladinu oxidom uhličitým. Toto kvasenie je rýchlejšie a prebieha pri vyšších teplotách okolo 20- 24 stupňov.
Najčastejšie sa stretneš s pivami označovanými ako ALE. Ak uvidíš pivo s takýmto označením budeš vedieť, že ide o Anglo-americký Ale alebo Belgický Ale.

Medzi Anglo- americké Ale patria: American pale ale (APA), India pale ale (IPA), Black IPA, English pale ale ( EPA), Bitter, Extra strong bitter (ESB) a Barley wine.

1. American pale ale (APA)

Farba tohto piva je v rozmedzí zlatej až svetlo medenej. Jeho typickou črtou je použitie amerických chmeľov, ktoré sú veľmi horké, ale zároveň aromatické.
Obsah alkoholu môže byť rôzny.

2. India pale ale (IPA)

Toto pivo je charakteristické tým, že pri jeho výrobe sa používa veľké množstvo chmeľu a preto je jeho vôňa silná, chmeľová, svieža pripomínajúca vôňu kvetov či citrusových plodov. Toto sa prejavuje aj na jeho chuti. Farba je zlatá až medená, niekedy pripomínajúca rubín. Typický pre toto pivo je po dopití suchý a horký pocit v ústach. Čierny variant tohto piva je Black IPA a v prípade ak uvidíš názov RYE IPA, jedná sa o variant vyrobený z raže.

Pikoška: India pale ale vznikla z American pale ale v období keď Amerika kolonizovala svet. Na to aby mohli toto pivo previesť na lodiach z Ameriky do kolonizovanej Indie, bez toho aby sa pokazilo, pridali do piva APA veľké množstvo chmeľu, preto dnes toto pivo nesie názov IPA. ( Nebol som tam neviem povedať. 🙂 )

IPA je jej najobľúbenejší druh piva.

3. English pale ale ( EPA)

EPA je ALE, ktorý sa varil v Anglicku, je veľmi podobný tomu americkému, no v tomto prípade sa používajú anglické chmele. Tieto pivá sú taktiež suché, ale na rozdiel od APA sú viac sladové, to znamená, že nie sú až tak horké.

4. Bitter

Tento štýl vznikol keď sa pivovarské spoločnosti chceli odlíšiť od ostatných jemných pív. Pri jeho výrobe sa využíva viac svetlých sladov a chmeľu. Typická pre toto pivo je zlatá až medená farba, nízka karbonizácia ( menej bubliniek), chmeľová horkosť je stredná a väčšina týchto pív má ovocnú vôňu a chuť. Vyváženejšia a komplexnejšia verzia sa nazýva Extra strong bitter ( ESB).
Farba piva ESB je podobná ako pri pive Bitter avšak častejšie má tmavšie tóny. Slad v tomto pive je výraznejší, často s praženými a ovocnými tónmi.
Pivo ESB obsahuje väčšie množstvo alkoholu, obvykle 5-7%.
Nenechaj sa pomýliť slovom „bitter“ v názve, nejedná sa o príliš horké pivo.

5. Barley wine

Toto pivo si nechaj ako prekvapenie. Ak ti zachutia pivá typu ALE, tak pri tomto pive zájdeš ešte ďalej. Ide o veľmi silné a aromaticky intenzívne pivá s plnou chuťou. Tento pivný štýl je považovaný za jeden z najsilnejších.

6.Belgický ALE

Medzi Belgický ALE patria: Dubbel, Tripel, Quadrupel, Belgian Blond ale a Saison.
Pivá Dubbel, Tripel a Quadrupel sú kláštorné pivá s charakteristickou tmavou farbou. Tieto pivá sú výrazne sladové (sú sladšie) a majú vyšší obsah alkoholu. Majú typickú kvetinovú vôňu a chuť. Najčastejšie sa vyrábajú zmiešaním dvoch sladov z čoho jeden je obvykle pražený. Pivá tohto štýlu prechádzajú druhotnou fermentáciou vo fľašiach (pivo kvasí normálne a potom ešte aj vo fľašiach).

Jedná sa o pivá zlatej farby, ktoré majú vyššiu horkosť a príjemnú hrejivú chuť alkoholu. Tieto pivá spopularizoval najmä trapistický pivovar Westmmale.
Najslabším z týchto štýlov je Dubbel, ktorý má obvykle 6.5 až 8% alkoholu.
Silnejším štýlom je Tripel, kde sa obsah alkoholu pohybuje medzi 7 až 9.5%.
Najsilnejším z týchto štýlov je Quadrupel s typickými ovocnými tónmi po broskyniach a obsahom alkoholu okolo 10%.

Napríklad Leffe patrí medzi Belgian Ale.
Belgian Blond ALE

Pivo vyrábané výhradne zo sladu jednej obilniny, najmä jačmeňa. Do tohto piva sa okrem chmeľu pridávajú aj rôzne prísady väčšinou bylinky. V niektorých častiach Belgicka sa dokonca chmeľ vôbec nepridáva.
Obsah alkoholu 6- 8%.
Saison- za Saison sa považuje svetlé pivo Pale ALE, ktoré je silnejšie z vysokým stupňom karbonizácie (má veľa bubliniek) , s ovocnou a korenistou chuťou, v niektorých prípadoch sa do tohto piva korenie aj pridáva.
Toto pivo sa v minulosti varilo v chladných mesiacoch a uskladňovalo sa pre potreby sezónnych pracovníkov na farmách.

Vybrať si dobé pivo, je rovnako ťažké ako vybrať si dobré víno.

Pšeničné pivá

Pre tieto pivá je charakteristická kalná žltá farba a chuť pripomínajúca banány (mne to pripomína skôr lahôdkovú kukuricu v konzerve). Medzi pšeničné pivá patrí:

Witbier

Vôňa tohto piva je stredne sladká, s typickými pšeničnými tónmi. Farba je veľmi svetlo žltá až slamová a pivo je kalné. V chuti je v pozadí cítiť jemné tóny koriandru. Pri výrobe tohto piva sa používa nesladovaná pšenica. Toto pivo je ľahké s obsahom alkoholu 4.ť až 5.5%.
História tohto štýlu je dlhá viac ako 400 rokov.

Weizen/ Weissbier

Pivo vyrábané predovšetkým v Bavorsku, typickým pre toto pivo je použitie pšeničného sladu v podiele minimálne 50%. Charakteristická je jeho vôňa po banánoch. V prípade ak je typicky zakalené kvasinkami, ide o Heffe- Weizen. V prípade ak je toto pivo číre, ide o Krystal-Weizen. Tmavá varianta toho piva sa nazýva Dunkel-Weizen.
Ak uvidíš nápis Weizenbock ide o silné a plné pivo s vôňou tmavého ovocia (napr. slivky, hrozienka), jeho farba je polotmavá až tmavá a obsah alkoholu je vyšší obvykle 6-8%.
Prvé pivo štýlu Weizenbock bolo uvarené v roku 1907 a volalo sa Schneider Weisse Aventinus, toto pivo sa vyrába dodnes.

Prečítaj si čo ďalšie sme ochutnali na cestách.

Najsmradľavejšie ovocie durian. Ako to dopadlo?

Všetky pivá, ktoré spomínam vyššie sú prevažne svetlé pivá, ale máme samozrejme aj veľa kvalitných tmavých/čiernych pív. Medzi ne patria:

Porter

Vôňa tohto piva je sladová (nasladlá) s prvkami praženého sladu. Taktiež môžeš v tomto pive nájsť čokoládové tóny. Farba býva obvykle tmavo hnedá až čierna. Chuť je tak ako vôňa sladová (pivo je sladšie, nie je tam taká horkosť), sú tam tóny praženého sladu a taktiež je možné cítiť oriešky, karamel, kávu alebo sladké drievko. Horkosť a plnosť tohto piva je nižšia ako stout. Porter vznikol v Anglicku a môžeme ho považovať za predchodcu piva stout.
Obsah alkoholu 4- 5.5%

Baltic porter

Kedže v baltických krajinách je viac zima, tak to musí aj viac kopať.
Baltický porter je väčšinou sladší. Okrem orieškov, karamelu a sladkého drievka je možné v tomto pive cítiť ovocné tóny sliviek alebo čerešní. Toto pivo veľmi pripomína portské víno. Ovocné tóny sa prejavujú taktiež v chuti, farba býva tmavo medená, aj tmavo hnedá občas s červeným nádychom. Pri pití tohto piva je cítiť hrejivosť alkoholu, nakoľko sa obsah alkoholu pohybuje medzi 5.5 až 9.5% alkoholu.
A ako z názvu vyplýva jedná sa o tradičné pivo baltských krajín.

Stout

Ako som už vyššie spomínal, tento pivný štýl pochádza z Anglicka a je tu veľmi obľúbený. Pivo staut je podobný porteru , no typické pre staut sú kávové tóny, doprevádzané väčšinou čokoládou. Staut býva obvykle tmavší ako porter, čo znamená, že farba je stredne hnedá až čierna. V chuti je cítiť pražený slad a typická je ľahká kyselosť. Koniec býva suchý a v chuti sú zreteľné chuti horkej čokolády. V prípade ak ucítiš jednoznačne suchý koniec jedná sa o dry stout.
Toto pivo najčastejšie obsahuje 4-5% alkoholu.
V prípade ak sa do piva pridáva 5-10% ovsa ide o OATMEAL STOUT. Chuť tohto piva je stredne sladká a je možné cítiť oriešky či mliečnu čokoládu.
Obsah alkoholu je 4-6%. Toto pivo sa varilo v Anglicku ako sezónne pivo.

Zvláštne kombinácie, svieže, alebo ťažké pivá, kultúra a zvyky krajiny v ktorej práve si to všetko môžeš nájsť v charaktere remeselných pív.

Tak ako porter má svoj Baltic porter tak aj staut má svojho zástupcu s vyšším obsahom alkoholu. A tak ako v prvom prípade pôjde o zimnú krajinu. Tento pivný štýl nesie názov RUSSIAN IMPERIAL STOUT.
Toto pivo je veľmi bohaté na vôňu a chuť a pri pití sa prejaví hrejivosť alkoholu. Vo vôni aj chuti sa prejavuje ovocnosť najmä po slivkách či inom tmavom ovocí. Toto pivo je veľmi plné a hutné. Farba je rovnako ako u predchodcov tmavo hnedá až čierna.
Obsah alkoholu sa pohybuje medzi 8-12% alkoholu.
Toto pivo bolo pôvodne varené taktiež v Anglicku na export do pobaltských krajín a Ruska. Svoj názov si tento štýl vyslúžil svojou obľúbenosťou na ruskom cisárskom dvore.

A tak mi na záver pri tomto pive napadlo, že ak pri akomkoľvek pive zbadáš napísané Imperial bude to znamenať, že je toto pivo silnejšie čo do alkoholu a chuti ako jeho klasická verzia. Napríklad pri Imperial IPA, sa môžeš občas stretnúť  s názvom IIPA.

Ak sa ti zdá, že je toho veľa po pár pivách sa do toho dostaneš. Ale ak sa ti zdá, že je toho málo nenechaj sa pomýliť, v oboch článkoch uvádzam len základné rozdelenie, aby si sa vedel/a zorientovať. Pív z každého pivného štýlu je nespočetne veľa a stále vznikajú nové.

Prečo ochutnávať Craftbeers na cestách?

Rovnako ako ochutnávame jedlá, exotické ovocie a nové chute, pijeme aj pivá vyrobené v tej krajine, regióne alebo meste. Pretože nám to o krajine povie skoro tak veľa ako ich jedlo. Tak ako je najlepšie jedlo od domácich, a najlepšie chorizo v Kolumbii bolo u dedka, najlepšie halušky budú tie od mamy nie tie z obchodu, na Slovensku piješ borovičku a v Poľsku Zubrówku, tak aj Craftbeers majú typickú chuť, vôňu a charakter krajiny. Zvláštne kombinácie, svieže, alebo ťažké pivá, kultúra a zvyky krajiny v ktorej práve si to všetko môžeš nájsť v charaktere remeselných pív.

A ako sa hovorí je lepšie raz vidieť ako sto krát počuť a to isté platí aj pri pivách. Je lepšie raz ochutnať ako stále o tom iba čítať. Preto odporúčam ochutnať každý z týchto štýlov a pripodobniť si k nemu chuť aj vôňu. V budúcnosti budeš lepšie vedieť, čo si vybrať a aké chute máš očakávať.

Takže na zdravie a keď ma niekde stretneš vonku, tak budem na 90% sedieť pri pive.

Matej

 

 

Ochutnávame svet

Ako sa vyznať v remeselných pivách. Craft beers na cestách časť 1.

Pri cestovaní a spoznávaní nových miest a kultúr neochutnávame iba jedlá rôznych chutí, ale aj alkoholické a nealkoholické nápoje. Jedným z najčastejších je pivo. V rôznych krajinách, rôzne pivá a každé chutí inak. A tu prichádza otázka, ktoré si vybrať? Ako si vybrať keď majú v ponuke 30 pív?

Kedysi sme mali na výber iba s nejakých tých klasických slovenských pív ako Šariš, Smädný mních, Zlatý Bažant… ale čoraz viac sa rozširuje tradícia malých pivovarov, ktoré varia svoje vlastné pivá. Z mojej skúsenosti, keď raz začneš ochutnávať takéto pivá, už sa ku klasike len ťažko vrátiš.

Pivo dobré a pivo zlé.

Na Slovensku aj v Čechách sme mali na výber z takých klasických pív typu ležiak (lager). Jedným z prvých a asi najznámejších takýchto pív bol Pilsner Urquel. Pre tých, ktorí nevedia, je Plzeň to isté ako Pilsner Urquel. 🙂

Aj na Slovensku boli podobne kvalitné pivá ako Plzeň, napríklad Corgoň, Zlatý Bažant alebo Martiner. Ale s príchodom nadnárodných spoločností, ktoré kúpili všetky pivovary aj ich licencie, sa ich kvalita podľa môjho názoru vytratila.
Preto máme dnes množstvo značiek piva, ktoré vychádzajú z toho istého pivovaru. Takýmto pivám sa často hovorí europivá. To však neznamená, že každý ležiak je europivo. Rozdiel medzi kvalitným ležiakom a europivom je ten, že europivo je unifikované pivo, ktoré je technologicky urobené tak, aby bolo za každých okolností rovnaké a ide o kvantitu, nie o kvalitu.
Toto môžeme prirovnať k najznámejšiemu franchisingu McDonald. Kdekoľvek prídeš do mekáča ich hamburger by mal chutiť stále rovnako. Poctivý ležiak musí „ležať“ v chlade minimálne mesiac a viac, aby dozrel do tej najlepšej kvality. Pri europivách sa táto doba s pomocou technológie skracuje na polovicu a niekedy aj viac.

Každé pivo sa vyrába zo štyroch základných surovín a to je voda, chmeľ, slad a pivovarské kvasnice. A každá táto surovina ovplyvňuje chuť piva. Z toho dôvodu nemôže chutiť rovnako pivo dlhé roky varené napríklad v Nitre keď sa začne variť v Hurbanove. Pretože chuť a kvalita vody je v regiónoch rozdielna.
Pre mňa chuť europív je preto nevýrazná a plochá a nejedná sa o žiadny chuťový zážitok.

Craftbeers – remeselné pivá

V dnešnej dobe už pojem craftbeers nie je až taký neznámy ako tomu bolo prednedávnom. Remeselné pivovary uprednostňujú pri výrobe piva kvalitu a nie kvantitu. Remeselné pivo je vyrábané v menších objemoch s použitím tých najkvalitnejších surovín. Pri výrobe sa využívajú tradičné, ale aj moderné, nové a často krát bláznivé receptúry. Preto sa môže stať, že narazíš na nepredstaviteľné kombinácie chutí ako napríklad pivo s príchuťou manga, pivo tekvicové, perníkové alebo pivo s príchuťou slaniny.

Vždy som mal pivo rád, ale po tom ako som objavil remeselné pivá, som sa zamiloval. A to práve preto, že ich chuť je plná, výrazná a každý glg je plný nových chuťových zážitkov. Už to nie je iba obyčajné pitie piva, ale skutočný gastronomický zážitok.

Čo potrebuješ vedieť o pive.

Percentá alebo stupne?

Určite si si všimol/a že pri všetkých pivách sú uvedené percentá a nie stupne. Väčšinou je zvyk ľudí hovoriť o “1Oke” a “12ke”, čo je stupňovitosť a nie 4.6 či 5 % alkoholu. Všetky spomínané pivá v článku som uvádzal v percentách alkoholu. Z toho dôvodu, že je presnejšie vidieť koľko alkoholu obsahuje dané pivo. Je vždy lepšie sa orientovať podľa percent obsahu alkoholu ako stupňov. Nakoľko sa môže stať, že pivá s rovnakou stupňovitosťou môžu mať rozdielny obsah alkoholu.
V prípade, ak nevieš odhadnúť silu piva podľa percent alkoholu je možné tieto percentá vynásobiť číslom 2.4. Výsledok je veľmi orientačná stupňovitosť piva.
Chcem ťa však upozorniť, že tento výpočet je veľmi orientačný a nepresný. Ide iba o pomôcku v prípade, ak nevieš odhadnúť silu piva, podľa percent a obsahu alkoholu.

Príklad: 12ka má približne 5% alkoholu.
5×2.4 =12
India Pale Ale (IPA) máva najčastejšie 6- 6.5 %.
6.5 x 2.4 = 15.6%

Horkosť piva – IBU

Ak chceš vedieť ako horké je pivo treba hľadať na fľaši, alebo sa pýtať na EBU no častejšie však na IBU. Ide o European Bitterness Units ( EBU) a International Bitterness Units (IBU) v princípe by mali byť tieto čísla podobné. Čísla EBU/IBU vyjadrujú chuťovú horkosť. Čím vyššie číslo, tým horkejšie pivo. Môže sa však stať, že pivo s vyšším číslom IBU bude menej horké ako pivo s nižším číslom IBU, nakoľko tu hrá svoju rolu aj obsah sladovej zložky. Štandardne sa táto horkosť pohybuje od 5-100 IBU.
No môžeš naraziť na extrémne horké pivá, ktoré môžu mať horkosť IBU omnoho vyššiu ako 100.
Už bolo uvarené pivo aj s 1000 IBU (horká a suchá chuť).

Pivné štýly

Tak ako sme na začiatku poznali iba svetlé a tmavé pivo, tak s remeselnými pivami prichádza rozdelenie na pivné štýly. Nezaviedli ich malé pivovary, iba ich oprášili a spopularizovali. Tieto štýly vznikli v minulosti podľa spôsobu prípravy a skladovania.
Nižšie v článku nájdeš najznámejšie štýly pív, s ktorými sa môžeš  najčastejšie stretnúť.

Základné rozdelenie je na spodné a vrchné kvasenie.  Začneme tým, čo určite poznáš.

Spodné kvasenie

Pri tomto kvasení sa používajú kvasinky, ktoré v závere fermentácie klesajú na dno kvasnej nádoby. Toto kvasenie prebieha pomalšie a pri nižších teplotách do 10 stupňov.

1.Ležiak

Pre nás najznámejšie pivo, zlatej farby, pokiaľ prešlo filtráciou je číre. Vo vôni nájdeš prvky sladu a chmeľu, jeho chuť je sladová a na záver sa prejavuje chmeľová horkosť.
Ležiak môže byť Českého, Viedenského typu, alebo typu Märzen, ktorý sa varí špeciálne na Október fest.
Obsah alkoholu sa najčastejšie pohybuje medzi 4.2 až 5.4% .

2. Bock

Vôňa tohto piva je výrazne sladová s ľahkými tónmi po praženom slade. Taktiež môžeš cítiť jemné alkoholové tóny. Farba sa pohybuje od svetlo medenej až po hnedú. Chuť je výrazne sladová a na konci sa môže objaviť hrejivosť alkoholu.
Obsah alkoholu zvyčajne 6.3 až 7.2%.
Vo všetkých smeroch silnejšia verzia tohto piva sa nazýva Dopplebock. Vôňa a chuť tohto piva je veľmi bohatá a sladová. Vo vôni môžeš objaviť aj tóny karamelu alebo čokolády.
Obsah alkoholu zvyčajne 7-10%.

A ako sa hovorí je lepšie raz vidieť ako sto krát počuť a to isté platí aj pri pivách. Je lepšie raz ochutnať ako stále o tom iba čítať. Preto je aj tento článok rozdelený na dve časti, aby sa ti informácie “odležali”. V druhej časti sa dozvieš viac o vrchnom kvasení, pšeničných pivách a tiež prečo ochutnávame remeselné pivá na cestách.

 

? Twovelers

 

 

 

Zo života

Otvorme oči na Deň Zeme

Ako ma doma učili, odpadky nepatria na zem ale do koša. Po opekačke v lese si svoj odpad odnesieš do najbližšieho koša alebo domov. Moja mama mala v kabelke vždy vlastnú tašku, či už nejakú z mojich batikovaných výtvorov, alebo používala tú istú igelitku kým mohla. Neskôr na skautskom tábore, som sa naučila triediť odpad a vždy vyhadzujem odpadky do toho správneho koša sklo – papier -plast. S Matejom sme sa veľmi tešili, že keď začneme spolu bývať kúpime si taký ten super kôš z IKEA na recyklovanie odpadkov a budeme triediť a triediť. Ale realita odpadkov všade, len nie tam kam patria, nás zrazu nakopala do zadku.

Pri cestách v Amerike sme si uvedomili ako neuveriteľne veľa odpadu oni spotrebujú. Alebo my všetci spotrebujeme?

V obchode nám každý druh tovaru zabalili do zvlášť igelitovej tašky. Čiže ak som nakúpila drogériu, potraviny a oblečenie už som odchádzala minimálne s troma igelitovými taškami. Káva so sebou, cola v plastovom pohári, slamky, mrazené potraviny zabalené v množstvách plastu, „chlieb“ (ich chlieb nie je ako náš, tak mi je to až ľúto tak nazývať, ale to je zasa iný príbeh ? ) v sáčku. Niekedy som sa cítila ako keby som sa dusila v plastoch. Ale najhorší bol celý ten ich prístup. Rýchly konzumný život. Rýchly ako asi ulica v New Yorku.

A práve vtedy sme pochopili, že iba recyklovať nestačí. Že musíme urobiť niečo viac, už nestačí iba ochraňovať prírodu, les, park, lúku, pláž na ktorej práve sme. Treba zachraňovať planétu.

Každý z nás už určite videl alarmujúce správy o plastoch v oceánoch, plážach kde sú plasty, ale my na Slovensku vlastne nemáme pláž, prečo by nás to tak malo zaujímať. Potom ideme na dovolenku, pláže, ktoré sa čistia práve kvôli nám , turistom, aby sme si mohli opáliť svoje riťky. A tam sa rozčúlime nad ľuďmi, ktorí nechávajú na pláži po sebe bordel, a protestne hádžeme svoje odpadky iba do koša. Hneváme sa na rybárov, že si pri jazere po sebe neupracú, nechápeme ľudí čo vyhadzujú chladničky, pneumatiky stavebný odpad do lesa/ na lúky, veď máme predsa zberné dvory. Nerozumieme niekomu ako po opekačke môže nechať po sebe odpadkovú spúšť a odíde.

Ale potom príde tá facka. A nie som ja, presne taká istá ako oni? Nie sme my všetci vytvárači stále nového a nového odpadu?

Keď som začala nad týmto všetkým uvažovať a čítať, informovať sa bolela ma z toho hlava. Bolelo ma z toho srdce. Prišla som do obchodu na nákup a mala som pocit, že sa udusím. Že ma tam niekto dusí v plastoch, topím sa v plastovom mori. A tak som pár krát odišla bez nákupu, pár krát som nakúpila príliš draho, pretože som nechcela nič v plaste, pár krát som sa na to úplne vyprdla a nakúpila som úplne normálne. Nevedela som ako to vyriešiť a mala som pocit, že musím urobiť niečo veľké, že to čo robím, je málo a je to zbytočné. A tak som sa znova ponorila do plastového mora.

Dnes je Deň Zeme. Deň kedy všetci myslíme na prírodu, všade vidíme motivačné články, citáty, na Instagrame vidíme jarné fotky z parkov, deti kreslia v škole planétu, hovorí sa o recyklovaní a o tom, že máme míňať menej odpadu. Toto všetko je pre nás, ale celkom abstraktný pojem. Vieme, že sa to deje, ale nevidíme, alebo nechceme vidieť dôsledky našich činov.

Lebo hodením odpadkov do toho správneho koša to pre nás končí.

A tak dnes na Deň Zeme by som ti chcela ukázať pár vecí čo motivovalo nás na konanie malých zmien pre ľudstvo, ale veľkých pre nás. Pretože ti chcem povedať, že na každej kvapke v mori záleží. A to, čo spravíš dnes pre čistejšiu planétu, naozaj zaváži.

Ak rozmýšľaš v číslach

V roku 2014 dosiahlo celkové množstvo odpadu, ktorý vznikol v EÚ v rámci všetkých ekonomických činností a domácností, 2 503 mil. ton  a z toho je 8,3 % práve z našich domácností. Jeden obyvateľ Slovenska by mal podľa štatistík vyprodukovať 1636 kg odpadu ročne. Taká klasická rodina sú štyria. 4x 1636 = 6544 kg odpadu. Keď si predstavím koľko odpadu môžem zredukovať iba vedomým nakupovaním a svojim správaním sú to veľké čísla.

Štatistika odpadu EU za rok 2014

Na každého obyvateľa zeme tak pripadá 250 kusov plastov plávajúcich v oceáne.

Ak máš radšej vizualizáciu

Veľká pacifická škvrna, ktorá je niekde medzi Kaliforniou a Havajom obsahuje podľa vedcov  1,8 bilióna kusov plastov. Predstav si, že v oceáne sa plaví obrovská škvrna z odpadkov, ktorá má 49 035 kilometrov štvorcových to je 3x taká rozhloha ako Francúzsko. Odporúčam ti pozrieť si video od The Ocean Cleanup, ktorý túto škvrnu mapovali, pre lepší obraz toho, ako to vyzerá.

Mikroplasty

Mikroplasty vo všeobecnosti označujú plastické častice s veľkosťou 0,33 mm až 5 mm. Mikroplasty môžu pochádzať z rôznych zdrojov vrátane mikročastíc z kozmetických výrobkov, vlákien zo syntetického odevu, predvýrobné pelety a prášky, a fragmenty degradované z väčších plastových výrobkov. *

Tieto maličké kúsky plastov sa potom dostávajú aj do nášho tela úplne nenápadne.
Ako? Morské živočíchy si ich mýlia s potravou. Jedením morských plodov a rýb sa nám do tela dostávajú aj mikroskopické kúsky plastov. Ale nie je to iba o morských živočíchoch. Plast sa nám do tela dostáva už aj z pitnej vody alebo piva, pretože tieto maličké kúsky nedokáže zachytiť ani čistička. Určite o tom nájdeš veľa ďalších odborných článkov, ktoré ti to vysvetlia podrobne.
Ešte stále si to nevieš predstaviť? Vo videu nižšie, je pekne ukázané ako to funguje, aj keď nerozumieš príliš dobre angličtine.

Zvieratá trpia, kvôli našim nákupom

Predstav si malú korytnačku, ktorej sa podarilo prebojovať sa z pláže do mora, chytiť vlnu a odplávať do šíreho oceánu. Žiť dlhý a šťastný život.
O pár mesiacov neskôr sa zachytí do niečoho plastového, čo ju do konca života neopustí. Nemá kamarátov ani rodinu s rukami a nožnicami, ktorý by ju z toho oslobodili. A tak si so svojim plastovým spoločníkom vyrastá ďalej. Korytnačka rastie, ale jej plastový spoločník nie.

 

Korytnačka zachytená v plastoch. Zdroj: http://www.onegreenplanet.org

Zrdoj: http://www.onegreenplanet.org

Každé z týchto zvierat má svoj vlastný príbeh, ale jedno majú spoločné. Svojho plastového spoločníka sa nevedia zbaviť bez pomoci. Vtáky miesto rýb jedia vrchnáky z fliaš, kúsky igelitových tašiek, rybárske siete, tieto kúsky potom nevedia stráviť a zomierajú, pretože nemôžu ďalej jesť. Chobotnice si plávajúce igelitky v oceáne mýlia s medúzami, vráskavce s planktónom jedia aj plávajúce plasty.

Tento problém je samozrejme oveľa väčší ako o ňom teraz píšem, ale každý z nás môže prispieť svojou troškou. Odmietnuť plasty nie je koniec tvojho fancy, skvelého, cool života. Je to krok k lepšiemu.
Každý si musí nájsť tú svoju cestu, svoju rýchlosť akou chce do mora bez plastov skočiť. Svoju rýchlosť akou chce napredovať a o čo všetko sa snažiť. Zvoľ si to svoje tempo a svoju motiváciu. A ono to pôjde uvidíš.

Krásny Deň Zeme, želáme.

Twovelers

 

Kraków,Ochutnávame svet,Poľsko

Kde sa najesť v Krakove – reštaurácie, ktoré musíš vyskúšať

Krakov je jedinečný tým, že tu môžeš nájsť neuveriteľné množstvo reštaurácií a kuchyne celého sveta. V historickom centre zároveň nájdeš aj krásne priestory, v podzemí, na poschodí, všetky vyzerajú výborne a jedlo je za priaznivé ceny. Nebudem tvoriť zoznam TOP 10 reštaurácií v Krakove, ale v článku odporúčam overené, ochutnané, kvalitné reštaurácie so svetovou kuchyňou.

Už pri prvej prechádzke po Krakove sme sa presvedčili, že sme sa ocitli v gastronomickom raji. Nájdeš tu zónu foodtruckov, kde si dáš belgické “fritky” a za rohom gruzínsku alebo thajskú reštauráciu s autentickou kuchyňou. Nielenže tu nájdeš všetky kuchyne sveta, ale ešte si z každej kuchyne vyberieš z nespočetného množstva reštaurácii. Tak ak ti nechutí v jednej, nezúfaj, pokusov je ešte dosť. 🙂

A ako si teda vybrať z toľkých reštaurácií?
Ak si zvyknutý/á vyberať si podľa vzhľadu reštaurácie podľa toho, že nevyzerá luxusne aby si neminul majland, alebo práve naopak, rád si za kvalitu priplatíš a chceš mať aj krásne priestory v Krakove ti táto rovnica veľmi nepomôže. Historické priestory dodávajú luxusný vzhľad takmer každému podniku. Veľa krát sa nám stalo, že podnik, ktorý vyzeral luxusne, mal nakoniec priaznivé ceny aj kvalitu. ( Samozrejme, že sú tu aj luxusné a drahé reštiky, ale tie vyskúšané nemáme)

Kvalita jedla je jedna z ďalších vecí, ktoré v Krakove veľmi obdivujem. Pomer cena – kvalita tu nadobudol úplne iný rozmer. Niežeby kvalita medzinárodnej kuchyne u nás na Slovensku bola zlá, skôr ide o to, čo za tie isté peniaze dostaneš.  Veľa krát sa nám stalo, že v krevetovej polievke u nás sme dostali “3 malé krevetky” a v Krakove “6 veľkých kreviet” za tú istú cenu. Máme pocit, že na surovinách nešetria a naozaj na tanier dostaneš to čo tam má byť.

Indická kuchyňa

Restauracja indyjska Ganesh Kraków

Nenápadné dvere na ulici Świętego Tomasza, vedú do pekných podzemných priestorov reštaurácie, kde môžeš sedieť za klasickým stolom, za menšími stolmi s taburetkami a kreslom alebo dokonca v tureckom sede, na koberčeku za malým stolíkom. Prostredie nie je až tak autentické, skôr moderné a jednoduché.
Táto indická kuchyňa je naozaj výborná. Jedli sme tu už viac ako 5x a nikdy sme neboli nespokojní.
Porcie sú kráľovské, takže sa neoplatí si objednávať toho príliš veľa. Na jedálnom lístku majú označené ako veľmi jedlo štípe, a už od troch papričiek vyššie to je naozaj iba pre extrémistov.

Dohovoríš sa tu poľsky, lámanou slovenčino-poľstinou a anglicky úplne bez problémov. 🙂

Po vstupe do tejto reštiky sme sa chceli otočiť na päte, pretože sme si mysleli, že to bude príliš drahé, ale našťastie sme zostali a riadne si pošmákli.

Talianska kuchyňa

L’Officina della Pasta

Jedna z reštaurácií, ktorá vyzerá luxusne, ale jej ceny sú prekvapivo normálne. Prostredie je veľmi romantické a personál veľmi milý. Na prvý pohľad to môže vyzerať, že ich porcie sú malé, ale sú sýte. Ich menu je rýdzo talianske, cestoviny, pizza a majú aj denné menu.

Bohužiaľ nemajú žiadnu stránku ani sociálne siete, takže ak budeš mať chuť na taliansku kuchyňu nájdeš ich na ulici Gołębia 5.

Tip od talianov: Najlepšia talianska pizza je podľa nich v reštaurácii Ti Amo ti

Ázijská kuchyňa

Open wok

Znova veľké porcie, vôbec neodporúčame si dať polievku a hlavné jedlo, úplne stačí si vybrať jedno z toho. Nenápadná reštaurácia s terasou blízko zastávky Stradom nás naozaj oslovila. Ich jedlo bolo výborne ochutené, porcie veľké a slnečná terasa je veľké plus.
Reštaurácia je blízko historickej židovskej štvrte Kazimierz, kde sme čakali turistické ceny, ale žiadna prirážka tam nebola. 🙂

Táto reštaurácia je luxusná jedlom, ale priestory sú úplne jednoduché. Vo vnútri je pár stolov a posedieť si môžeš aj na slnečnej terase. V ich jedálnom lístku nájdeš upozornenie ako veľmi je jedlo štipľavé. Taktiež si môžeš u väčšiny jedál vybrať či chceš jedlo s mäsom, vegetariánsku verziu alebo krevety.

Thajská kuchyňa

Samui

Nenápadná reštaurácia na ulici Wiślna 10 má veľmi príjemné prostredie ideálne na romantickú večeru. Je jednou z prvých tradičných thajských reštaurácii v Krakove a majú veľmi milú obsluhu.
Pred jedlom sme dostali krevetové krekry a k jedlu ti donesú paličky miesto príboru.
V jedálnom lístku nájdeš všetky jedlá odfotené, čo veľmi uľahčí výber, ak si ešte takúto kuchyňu predtým neochutnal/a.

Jedlo bolo naozaj chutné a aj napriek tomu, že sa do Thajska ešte len chystáme jedlo nám prišlo veľmi autentické. Chuťovo bolo veľmi výrazné a pre tých čo ako Matej neľúbia koriander, spravia vám jedlo aj bez tejto aromatickej bylinky.

Ramen people

Najmenšia reštaurácia v akej sme kedy boli. Nachádza sa v historickej časti mesta Kazimierz a podávajú tu iba ramen. Nájdeš tu rôzne vegetariánske aj mäsové verzie tejto polievky. Tým, že tu nájdeš iba túto polievku je cítiť, že si na tom dávajú naozaj záležať.
Ak chceš vedieť ako chutí tá “pravá vifónka” tak šup do Ramen people. Majú otvorenú kuchyňu takže sa tam viac cítiš ako u niekoho na návšteve ako v reštaurácii.

Japonská kuchyňa

Urara sushi

Jeden veľmi pekný večer so zážitkovou gastronómiou sme zažili pri jedení polievky shabu shabu v reštaurácii Urara. V strede stola je varná doska, na ktorú vám položia “hrniec” s dvoma druhmi polievky, ktorá vrie. A postupne si do nej prikladáte ingrediencie podľa chuti, vytvárate si vlastné jedlo, ochutnávate a testujete.
Krevety, ryby, mäso, zelenina, rezance vyskladáte si svoju vlastnú polievku.
Je to výborné miesto na rande, pretože pri shabu shabu sa určite nudiť nebudete.
Je nutná rezervácia vopred, pretože nie na každom stole majú možnosť podávať shabu shabu.

Mexická kuchyňa

Taco Mexicano

Farebná reštaurácia, kde sa naozaj cítiš ako v Mexiku. Majiteľ priniesol svoje vlastné recepty, pečie koláče a príde sa ťa spýtať či ti chutilo a porozprávať sa. Porcie sú veľké, farebné a plné chutí. Paradoxne jedlo štípe menej ako v indickej reštaurácii.

Na stole majú arašidy, aby si si mohol/a lúskať kým príde jedlo. Dohovoríš sa tu poľsky,  lámanou slovenčino-poľštinou anglicky aj španielsky.

Rýchlo jednu fotku pred jedlom, pretože testovať reštaurácie vyhladovaní nie je vždy najlepší nápad 🙂
Taco Mexicano v Krakove, Zdroj:http://tacomexicano.pl/o-nas-2/

Arabská kuchyňa

Mazaya falafel

Vegánsky humus a falafel, ešte sme lepší nikde nejedli. Majú v Krakove viac podnikov, v ktorých hrá arabská hudba. Jedlo si môžeš vziať so sebou, alebo ho zjesť tam. Veľký plus pre jedlo so sebou je to, že majú drevené príbory. Ich prostredie je malé, ale veľmi príjemné aj keď mi trošku pílila tá hudba uši.

Ak chceš vidieť viac z nášho života v Krakove prečítaj si aj Prvý urbex v Krakove a prechádzka na Krakovu mohylu.

Prečo sme sa presťahovali do Krakova a či je nám tu lepšie ako na Slovensku.

Poľská kuchyňa

Endzior

MUST GO je miesto v historickej štvrti Kazimier, kde si môžeš kúpiť pravú zapiekanku. Okrúhla budova s množstvom okienok, v ktorých sú samé zapiekanky. Rôzne chute, podobné ceny, ale je to jedno z najnavštevovanejších miest. Okolo je množstvo podnikov a ľudia si vychutnávajú tento “poľský street food” počas dňa, pred nočným záťahom aj po ňom. Ak chceš nasať trošku krakovskej atmošky toto miesto určite nevynechaj.
Je v podstate jedno v ktorom okienku sa zastavíš, pretože všetky sú veľké, poctivé a je na nich veľa prísad, tkroé si vyberieš. Lacné a veľké jedlo ktoré zasýti. 🙂

Nočná ochutnávka zapiekanky nesmie chýbať 🙂

Na mape nižšie nájdeš všetky reštaurácie, o ktorých sme v článku písali. Tak dobrú chuť.

Tento článok budeme postupne aktualizovať, podľa toho čo ďalej ochutnáme. 🙂 Ak máš tipy na ďalšie chutné reštaurácie, alebo vyskúšaš niektoré z našich odporúčaní daj nám vedieť.

Twovelers

Zo života

Plávam v oceáne snov

Naše sny sa môžu meniť rovnako ako vlny v oceáne. Prichádzajú s určitým obdobím v našom živote a zároveň s ním aj odchádzajú. Obmývajú ich okolnosti, ľudia s ktorými sme, skúsenosti a zážitky. Cestou za našimi snami máme pocit, akoby nás občas zmietla vlna. Akoby to čo chceme bolo nemožné. Cítime ťažobu našich vlastných snov.

A potom je to celé na nás. Či chceme v tých vlnách plávať a snažiť sa dostať nad hladinu a nadýchnuť sa a plávať ďalej.

Či potrebujeme, aby nám niekto hodil záchranné koleso, ktoré nám pomôže bezpečne sa dostať na loď.
Alebo si už dopredu obliecť záchrannú vestu, aby sa nám nič nestalo.

Je to na tebe. Akúkoľvek cestu si vyberieš je len tvoja. Máš svoje vlastné sny a môžeš si s nimi nakladať ako chceš. Môžu sa zmeniť, môžu ťa prevalcovať, môžu ťa potopiť. Dôležité je čo urobíš potom.

Už sa ti splnil sen, po ktorom si neuveriteľne túžil/a, makal/a na ňom ?
Keď dosiahneme ten cieľ, to čo tak strašne chceme, je to to najkrajšie a najdesivejšie zároveň. Zrazu sme tam, kde sme chceli celú dobu byť a za tým je zrazu na chvíľu prázdno. Nevidíme ani vlny, ani ďaleký oceán, ani pevninu. Je tam na istý okamžik také desivé nič.
Ale potom prídu ďalšie sny, ďalšie boje, víťazstvá i prehry. Ďalšie divoké vlny i pokojný oceán. A o to je to snívanie krajšie.

Dnes ráno odostieram závesy v našom novom byte. Vidím sneh, električky a zababušených ľudí náhliacich sa do práce. Smutne si pomyslím, že to nie je to čo som si vysnívala.

A potom mi to dôjde. Veď, ale ja som si vysnívala bývať s ním, v inej krajine.
A bývam s ním, v inej krajine.
Nemám za oknom oceán, ani pláž, ani nie som v teplých krajinách.
Celé leto som bývala pri oceáne, bolo tam teplo, ale nebol tam on.
Tie moje sny prišli postupne. Uvedomila som si, že nemôžem mať všetko naraz. Že keď na svojich snoch makáš, nenecháš ich len tak prekĺznuť cez prsty, ako piesok na pláži, oni sa ti splnia. Otvor oči, možno ich máš priamo pred sebou. A ak tam nie sú, neboj, oni prídu.
Len neprestaň snívať.

Pamätaj si, že ako dieťa si neveril/a, že sa niečo nepodarí. Jednoducho sme verili, že to tak bude.
Verili sme svojim snom.
A ja im stále verím.
Plávam v oceáne snov.

Plávaj si aj ty v tom svojom oceáne snov.
Každý máme svoj vlastný. Búrlivý s veľkými vlnami ktoré znamenajú veľké zmeny, alebo len s pomalými a kľudnými vlnkami, ktoré nás postupne prinesú tam kam chceme.

Videl/a si už plávať drevo na hladine? Hádže ho zo strany na stranu, nechá sa unášať vlnami, dopredu a znova späť. Ide tam kam ho oceán nesie.
Ale neurobí pre to nič. Jednoducho sa plaví a necháva svoj osud na oceán.

Ale z malého kúsku dreva môže byť loď. Loď ktorá sa plaví smerom, ktorým chce. Preráža vlny, nakláňa sa zo strany na stranu, bráni sa proti silnému vetru alebo sa ponáhľa po kľudnom oceáne do cieľa. Do svojho cieľa.

Aj ty si loď. Máš svoje ciele a sny a snažíš sa ich splniť. Nie je zlé byť aj občas drevom a nechať sa unášať okolnosťami. Ale nikdy nechoď po dráhe, ktorú urobila cudzia loď. Pretože každý si musí budovať svoju vlastnú cestu, prerážať svoje vlastné vlny, alebo si užiť kľudný oceán. Neboj sa, že to čo snívaš je menej ako to čo robia ostaní. Nenachaj sa prevalcovať vlnami túžob, ktoré nie sú tvoje.

Je to tvoj vlastný oceán snov.
Plávaj v oceáne snov.
Cestuj životom po svojom.

 

cestovanie,Európa,Kraków,Poľsko

Prvý urbex v Krakove a prechádzka na Krakovu mohylu

Poľské mesto Krakow, ktoré sa nachádza v  Malopoľskom vojvodstve sa nazýva aj mestom kráľov. Patrí k jedným z najkrajších miest v Európe. Po pár mesiacoch života v Krakove, môžem povedať, že je to taká malá Praha. Nádherné historické centrum, romantické uličky, fungujúca infraštruktúra, veľa turistov a kvalitné služby.

Kedže sme historické centrum prešli už krížom krážom nastal čas na objavovanie tých menej známych miest a tiež sme sa rozhodli vyskúšať náš prvý urbex.

Kopiec Krakusa

Krakova mohyla sa po poľsky volá Kopiec Krakusa, po anglicky zasa Krakus Mound. Nachádza sa v mestskej časti Krakow Podgórze.  Jeho výška je 271 m.n.m a vzdialený je iba 2400 metrov od hradu Wavel. Samotná mohyla má výšku 16 metrov. Krakova mohyla je najstaršia v Krakove a najväčšia prehistorická mohyla v Poľsku a jej pôvod nie je presne známy.

Legenda hovorí, že mohyla je miestom posledného odpočinku kráľa Kraka – zakladateľa Krakova.

Okná jednej zo sál zámku Wavel, sú otočené smerom k mohyle tak, aby králi pri svojich najdôležitejších rozhodnutiach na ňu mohli vidieť. Mala im pripomínať veľkosť zásluh ich predchodcu.

Z mohyly je vraj  krásny výhľad na mesto. Ale v tieto pochmúrne a často zasmogované zimné dni v Krakowe, sme toho veľa nevideli. V okolí kopca je veľa lavičiek a trávnatá plocha, takže sa sem určite vrátime niekedy v lete, posedieť na dečke a pozrieť si západ slnka.

Na vrchu mohyly, kde bohužiaľ nebol žiadny výhľad

Prvý urbex

V tieto pochmúrne dni sme mali chuť na trošku dobrodružstva, tak sme sa rozhodli vyskúšať náš prvý urbex. A kedže bol prvý, tak sme si nevybrali nejaké ťažko dostupné miesto, ale zvolili sme také, ktoré je síce opustené, staré a nie je úplne dovolené tam chodiť, ale zároveň nie je ani úplne tajné a neznáme.

Musím povedať, že urbex som objavila vďaka Weef’s World, dovtedy som nevedela, že objavovanie skrytých a opustených miest má aj svoju komunitu, ktorá sa skrýva pod názvom urbex.

Čo to vlastne je ten urbex?

Urbex je skratka pre Urban exploration, čo doslovne znamená mestský prieskum. Wikipédia hovorí, že je to súkromný prieskum verejne, alebo oficiálne neprístupných nadzemných aj podzemných objektov a zariadení, vytvorených ľuďmi najmä v mestách.

V skratke je to objavovanie opustených miest, najčastejšie budov, ktoré nikto nevyužíva. S týmto je spojené aj fotografovanie a adrenalín, pretože na množstvo týchto miest, je veľmi ťažké sa dostať. Preto často každému urbexu predchádza príprava. Najprv treba takéto miesto nájsť, zistiť o ňom niečo a následne sa tam aj naozaj dostať.

Nesmieš zabúdať na základné pravidlo urbexu : „Neodnášaj nič len fotky, nenechávaj nič len stopy“

Zmyslom urbexu nie je nájsť opustené budovy a odniesť si čo sa nám páči, ale užiť si kultúrno-umeleckú hodnotu takéhoto miesta a zanechať túto možnosť aj iným “urbexákom” .

Koncentračný tábor Plaszow

Určite každý už počul o najznámejšom nemeckom koncentračnom tábore v Poľsku Auschwitz Birkenau. Miesto, ktoré sme sa rozhodli preskúmať my, bol opustený koncentračný tábor Plaszow, ktorý sa nachádza blízko centra Krakowa. Zábery z tohto miesta môžeš vidieť aj vo filme Šindlerov zoznam. Väzni, ktorí tu boli, museli robiť ťažkú prácu v kameňolome alebo v továrni.

V marci 1941 boli Židia z krakovskej oblasti umiestnení do geta v mestskej časti Podgorze. Toto geto bolo zobrazené vo filme, ale aktuálne scény boli nakrúcané v blízkosti staršej židovskej štvrte Kazimierz, pretože v Podgorze sú dnes moderné budovy, zatiaľ čo Kazimierz bol stále v pôvodnom stave.

Pred likvidáciou geta bolo v tábore 2 000 väzňov, všetci Židia. Potom sa populácia zvýšila na 8 000. V tomto momente nebol Plaszow stále koncentračný tábor, ale nacisti ho nazývali trestný pracovný tábor pod jurisdikciou miestnych SS mužov. V románe “Schindlerova archa” sa vysvetľuje, že popravy a bičovanie vo všetkých koncentračných táboroch musela schváliť ústredná administratívna kancelária v Berlíne, ale nie v pracovných táboroch.

Väzni z tohto koncentračného tábora pracovali v Schindlerovej továrni. Denne museli prejsť cca. 2,5 kilometra do práce a potom zasa späť. Neskôr Schindler podplatil SS veliteľa Amona Goethea, aby sa títo väzni mohli presťahovať do kasární, blízko práce. Nemci väzňom poskytovali jedlo, ktoré ale nebolo dostačujúce a preto sám Schindler investoval množstvo peňazí, aby nakŕmil väzňov jedlom, ktoré kúpil na čiernom trhu.

S týmto príbehom v hlave sa ti nechce pri prechádzaní tohto miesta ani rozprávať. Plaszow je položený v kameňolome a možno práve preto tam bolo celkom ticho. Keď sme sa pozerali z vrchu, miesto bolo zahalené v hmle a obklopovala ho čierna bažina.

Prekvapilo nás hlavne to, že k táboru nebolo vôbec ťažké sa dostať. Vedie k nemu cestička pomedzi stromy popri bažine, kde vidíš ešte stále koridor z elektrického plota.

O pozostatky tohto koncentračného tábora sa nikto nestará a preto tu môžeš nájsť tabule s upozornením o zákaze vstupu a nebezpečenstve zavalenia.

Tmavá voda a ešte stále viditeľný elektrický plot

Cez tento objekt prechádza chodník, ktorý sa skladá z kusov kameňa, na ktorých sú motívy s hebrejským písmom. Vďaka jednej pani, ktorú sme tam stretli sme sa dozvedeli, že práve táto časť nie je skutočná. Chodník pochádza z filmu, ktorý tam v 1992 natáčal Steven Spielberg. Pôvodná zachovalá časť je iba tá kovová konštrukcia starej továrne. Elektrický plot je zrekonštruovaný, taktiež kvôli natáčaniu filmových scén.

Kde sa nachádza Placzow?

Zaujímavosťou na urbexe je aj to, že informácie o miestach, je ťažké zohnať. A preto ti tu presnú polohu nenapíšem. Bez toho googlenia a hľadania v mape, by to stratilo to svoje čaro. Vyparilo by sa dobrodrúžo. Ale ak pozorne čítaš, veľa indícii som už v tomto článku prezradila. 🙂

 

Blog o cestovaní, živote so psom a DIY.

Exit mobile version