Amerika,cestovanie,USA,Virginia,Virginia Beach,Work and Travel

Návod na prežitie vo Virginia Beach

Keď som išla prvý krát do neznámych vôd Work and Travel a vybrala som si mesto. Podľa toho, že je blízko oceánu. Trošku jednoduchá voľba, ale bolo to čo som chcela. Oceán. Pláž.
Ak bol tvoj výber podobný a chystáš sa do mesta Virginia Beach v štáte Virginia, určite čítaj ďalej. Predávam ti tu svoje know-how. 🙂

Bicykel

Bicykel je najdôležitejšia vec po bývaní a práci, ktorú vo Virginia Beach potrebuješ. Bez neho si “absolutely lost”.
V lete je tam okolo 36 stupňov pocitová teplota tak 40. A tak si predstav, že kráčaš do práce 20 minút po rozpálenom chodníku, nikde žiadny strom. Prídeš do práce a môžeš sa ísť rovno domov osprchovať a ešte máš aj pripečený mozog.
Na bicykli si tam maximálne za 10 minút. Po ceste sa opáliš, ale nepripečieš. Všetko je rýchlejšie, ani to teplo toľko necítiš. Pocítiš dokonca aj vietor.
A budeš mať vlastný bicyklový gang. Pretože všetci majú bicykle. Vo Virginia Beach nikto nechodí peši.

A ako si zohnať taký bicykel?

  • Pôjdeš do kostola
    Nie, nespadne ti z neba. Ale v jednom kostole vo Virginia Beach požičiavajú bicykle. Zaplatíš im 40$ a oni ti dajú nejakú síce trošku hrdzavú mašinku, na ktorej stráviš parádne leto. Potom ak im ho vrátiš dostaneš svojich 40 babiek späť.
  • Kúpiš vo Walmarte a potom ho vrátiš
    V Amerike môžeš vrátiť asi všetko čo kúpiš s tým, že sa ti to jednoducho nepáči. Alebo to má uvoľnený sedák, alebo to vŕzga… alebo veď na všetkom sa dá nájsť chyba. Takže sa odvez Uberom do Walmartu a potom sa na bicykli vráť. 🙂
  • Opýtaš sa svojho zamestnávateľa.
    Určite u svojho zamestnávateľa nie si prvý J1 človiečik. Takže určite bude poznať niekoho, kto ti predá bicykel. Alebo ti ho zoženie on sám.
Môj bicykel z kostola, © Twovelers

Tip: Bicykle sú celkom biznis vo VB, preto si kúp normálny zámok. Taký ten hrubší, alebo raťaz. Aby ti ho niekto neukradol, tak ako ho čmajzli mne.  🙂

Tip 2: Bicykel vo Walmarte stojí cca 75$ a viac by som zaň nikde inde neplatila.

Happy hour

Väčšina podnikov vo Virginia Beach má nejakú HAPPY HOUR, teda hodinku, kedy si u nich dokážeš jedlo alebo nápoje kúpiť za totálne výhodnú cenu.
Napríklad malé pivo stojí cca 6- 8$ a počas happy hour 1-2$. Tak až potom je ruka hore!
Rovnako sme tak kúpili napríklad morské plody za 4$ miesto 12$.
Happy hour jednoznačne odporúčam.

Vyskúšaj podnik Calypso, dobré pivo v Happy hour aj za dobrú cenu :), ©Twovelers

Kupóny

Všade po meste sú také malé búdky, ktoré vyzerajú ako stojany na noviny. V nich nájdeš rôzne prospekty a časopisy o meste Virginia Beach a v nich kupóny. Kupóny na rôzne zľavy v reštauráciach a baroch, na rôzne atrakcie a jednoducho na všetko čo môžeš nájsť a využiť v tomto meste.
Kupóny BOGO ( buy one get one free) sú takmer všade, zľavy, ktoré môžeš využiť ak nestihneš happy hour, zľava na plavbu s delfínmi atď.
Ich používaním ušetríš nejaký ten dolárik.

SIM karta

A my sme si mysleli, že ju nepotrebujeme.
Ale kedže sme nemali ani americké číslo, ani dáta museli stále hľadať wifi. Nemohli sme nikomu zavolať. Nikto nemohol zavolať nám.
A tak po nočnom zážitku, keď som stála pod domom známeho, ktorý mi raz dal heslo na svoju wifi a snažila som sa zistiť, v ktorom nočnom bare sú moji kamoši, som sa rozhodla, že tú americkú simku naozaj potrebujem.
Alebo keď som si nemohla zavolať Uber, lebo sa mi nedalo zavolať.
Alebo keď ma volali do práce skôr, ale ja som nemala wifi.
Alebo keď som sa s partiou hľadala hodinu na pláži, lebo tam bolo milión ľudí a ja som im nemohla napísať, lebo môj mobil sa rozhodol nepripojiť na wifi.

Ale to je jedno, jednoducho ti odporúčam si ju objednať, alebo kúpiť. Ušetrí ti to veľa nervov a času.
J1 sim karta stojí cca 25$ na mesiac a máš tam neobmedzené volania, dáta a sms, neobmedzené medzinárodné sms a môžeš si priplatiť za neobmedzené medzinárodné hovory, roaming do Kanady a Mexika, alebo neobmedzené Audio a Video streamovanie.

Batoh

Poviem ti, kabelka sa ťažko nosí na bicykli. A nákupné tašky tiež.
Nejaká tá MHD veľmi vo Virginia Beach nefunguje, preto ak si chceš nakúpiť musíš si sadnúť na bicykel a ísť do supermarketu, ktorý nie je zrovna v centre. Alebo si zavolať Uber (ale to bez sim karty ťažko 🙂 ). Keď chceš ísť na pláž s uterákom, vodou, pivom, jedlom, opaľovacím krémom. Tá plážová taška nie je zrovna terno na tom bicykli.
Preto batoh je tá správna voľba.

Počas tvojho pobytu ťa toho určite veľa udiví a veľa veciam nebudeš rozumieť. Tak ako 9 vecí, ktoré prekvapili vo Virginia Beach mňa.

Pekne sa napapáš v kostole každý utorok

Každý utorok (alebo možno iný deň ak to zmenia), je pre chudobných J1 študentov v kostole prichystané J1 Café teda jedlo a aktivity, aby sa lepšie spoznali s nejakými americkými rodinami a medzi sebou.
Postavíš sa do radu a necháš si naložiť na tanier všetko čo sa ti páči. Alebo aj na dva. A to všetko ZADARMO.

Tip: Nájdi si stôl čo najbližšie k miestu kde sa vydáva jedlo. Stoja tam pani kontrolórky, ktoré vás postupne po stoloch posielajú do radu pre jedlo a nepustia nikoho ani o sekundu skôr. A tak je lepšie prísť presne v čase, ktorý píšu, pretože kto neskoro chodí, sám sebe škodí a môže sa ti stať, že ti nič nezostane.

Sladké, slané, mäso aj zelenina určite si vyberieš. ©Twovelers

Vyskúšaj aj tých pár aktivít, ktoré mesto ponúka

Možno to nie sú aktivity, ktoré si v živote nepodnikol/a, ale aspoň uvidíš, že oni robia všetko tak veľkolepo. Projekcie, krásne všetko povysvetľované, ukážky a dobrovoľníci. Všetko funguje.

Oporúčam:

  • akvárium, bolo tam veľa interaktívnych vecí, všade veľa pracovníkov ochotných sa s tebou rozprávať.
  • Tiež behni do MOCA galérie, kde sú všetci veľmi ochotní, výstavy sú iné ako u nás v Európe.
  • Plavba s delfínmi. Či už s loďou, za ktorú si zaplatíš, alebo s niekým koho tam spoznáš. Vo Virginia Beach je jedna z najväčších populácií delfínov v USA a bol to naozaj zážitok.  Delfíny plávajú v oceáne, v prírode nie niekde v bazéne. 🙂

Začni hľadať druhú prácu hneď ako prídeš

Napriek tomu, že ti zamestnávateľ sľúbil veľa tringeltov a myslíš si, že veľa zarobíš, neskôr zistíš, že tvoje predstavy sú skreslené a s dvoma prácami to zrazu vyzerá na krajší stav účtu. Ale rovnako ako ty bude chcieť druhú prácu aj tisícka ďalších J1 študentov.
Preto odporúčam priviesť sa na Atlantic Ave a pýtať sa na prácu kdekoľvek. V reštaurácii, v puboch, v obchodoch.
Ja som pracovala v dvoch joboch.
Môj prvý bol v Ben and Jerry´s zmrzlinárni a druhý v obchode s oblečením s názvom 5.99 . V oboch prácach som síce pracovala s ľuďmi, ale v obchode to bolo viac kľudné. Hľadaj si aspoň ako tak rozdielne práce, lebo potom to tam je “na šľaktrafenie”.

Tip na prácu: Sensation, Subway a 7 eleven.

Posledný deň v mojom second jobe, bol ten najlepší 🙂 ©Twovelers

Pridaj sa do skupín na Facebooku

Skupiny na Facebooku su vytvorené pre J1 študentov na sharovanie informácií, zistíš tam čo sa deje, nájdeš novú prácu, nové ubytovanie, poradíš sa, kúpiš/predáš. Jednoznačne sa do nich popridávaj, zľahčí ti to život.

Teraz už viem, že to bolo trošku naivné, myslieť si, že strávim leto na pláži. Aj keď som bola v dvoch prácach našiel sa nejaký ten deň voľna a často sme ho strávili práve vylihovaním na pláži. Ale aj napriek tomu, že všetok život je sústredený na dvoch hlavných uliciach, a po mesiaci sa cítiš už ako v Novom Meste nad Váhom a každého zdravíš, užiješ si to tam. Je to predsa život pri oceáne.

 

 

Ochutnávame svet

Ochutnali sme najsmradľavejšie ovocie na svete durian. Ako to dopadlo?

Durian zvláštne ovocie z juhovýchodnej Ázie, ktoré je na mnohých miestach zakázané konzumovať, prevážať, alebo vlastniť. Do niektorých hotelov, lietadla, alebo reštaurácie ťa s ním určite nepustia. Dôvod je jednoduchý – durian páchne. A čím smradľavejšie a nechutnejšie jedlo, tým väčšia výzva skúsiť ho!

Plod durianu má oválny tvar a pokrýva ho tvrdá šupka s hrubými pyramídovými tŕňmi. Jeho váha je rôzna cca od 1- 3 kilogramov a môže byť veľký až 50 centimetrov. Otvoríš ho tak, že v šupke nájdeš slabé miesto, do ktorého zapichneš nôž a durian prerežeš. Vôňu tohto exotického ovocia každý opisuje inak. Zhnitá cibuľa, kvasnice a odpadkový kôš, by to podľa mňa asi najviac vystihli. Taký ten mixík, ktorý naozaj nepotrebuješ cítiť, keď ideš jesť.

A ako češi majú svoje smradľavé Olomoucké syrečky, v Ázii je toto smradľavé ovocie považované za veľkú delikatesu. Dochucujú s ním množstvo jedál, vyrábajú z neho zmrzlinu, alebo z neho robia omáčku.
Je to ale naozaj také nechutné?

Prvé chvíle so smradľavým ovocím. © Twovelers

Čínska štvrť v New Yorku sa nevyznačuje len množstvom čínskych produktov od výmyslu sveta, ale aj veľkým počtom potravín, ktoré bežne nekúpiš. Ryby, korenie, bylinky, reštaurácie a hlavne exotické ovocie. A tak ak sa ocitneš v tejto štvrti spozornej, pretože práve tu môžeš nájsť durian.

Výzdoba v čínskej štvrti © Twovelers

Tu sme ho hľadali a našli aj my. Celé plody sú buď v obchodoch vystavené vonku na pulte, alebo schované v mrazničke. Pretože napriek tomu, že to je lahôdka, nikto nechce svoj obchod zamoriť smradom durianu.

Nás ale zaujímal práve durian, ktorý už je očistený a môžeme si ho kúpiť a zjesť ho. Na ulici samozrejme. ?

V jednom pouličnom stánku ho pán predával v plastovej uzavretej krabičke. Jeden kúsok veľký asi ako mango stál 15 dolárov. Áno, dobre čítaš. Nič Mateja nezastavilo, a tak sme stáli s durianom v ruke na prvom rohu, celá naša skupinka Slovákov, pripravených pocítiť ten strašný zápach.

Pouličný predavači sú v Čínskej štvrti na každom kroku © Twovelers

Jedna zaujímavosť ešte predtým, ako sa rozhodneš dočítať či sme sa povracali. Hovorí sa, že durian nesmieš kombinovať s alkoholom. A že by si alkohol nemal/a piť najmenej 24 hodín po tom ako zješ túto pochúťku z Ázie. Tieto informácie pochádzajú z Ázijských historiek, ale nájdeš aj vedecké štúdie, ktoré hovoria, že vysoký obsah sirných zlúčenín, ktoré durian obsahuje, nie je dobré kombinovať s alkoholom. Čo sa ti presne môže stať, nie je až také jednoznačné.  Ale kedže bez vetra sa ani lístok nepohne, určite by som to preto nezapíjala nejakým alkoholickým drinkom.

Pozri si aj iné články z Ameriky

Chyby, ktoré sme pri cestovaní po USA urobili. Pouč sa z nich!

Kolumbia je láska. A láska ide cez žalúdok.

Prežili sme Deň nezávislosti v Amerike. Aké to bolo?

Zjedli sme ten durián nakoniec?

Po otvorení krabičky so žltým plodom ti poviem, že smrdel po vetre. Ale nesmrdel tak, ako sme všetci očakávali. Rozhodne nevoňal lákavo. Nepáchol ani ako niečo, čo v živote už nechcem cítiť. Smrdel ako zhnitá cibuľa, odpadky zmiešané s plesňovým syrom.

Vo vnútri plodu je ešte kôstka. © Twovelers

Jeho konzistencia bola oveľa menej vábivá. Maslovitá, alebo taká tuhá akoby pudingová s tvrdým plodom vo vnútri. Každopádne to nebolo teda nič príjemné na pohľad. Ale vytiahli sme lyžičku a postupne sme sa všetci, na rohu v čínskej štvrti, do tejto lahodnej Ázijskej pochúťky pustili.

Durián chutil ako kvasnice. Kvasnicová pomazánka, alebo niečo jej podobné.

Nebolo to zlé. Bolo to trošku nepríjemné, ale kto už jedol olomoucké syrečky, nebude mu to až tak vadiť. Toto ovocie bolo, ale prekvapivo ťažké na žalúdok. Ochutnali sme naozaj maximálne jednu, dve lyžičky tohto ovocia, ale najnepríjemnejšia časť bola, keď sa nám potom grglo. Naozaj, keď už sa cítiš, že sa ti odgrgol odpadkový kôš, to nevieš, či sa smiať, alebo plakať.

Príliš veľká porcia na skúšanie či ti to chutí, alebo nie. Nemyslíš? © Twovelers

Pretože je durian ovocie, ktoré nebolo nijako tepelne upravené, alebo nehnilo niekde dlho zakopané, aby sa stalo perfektnou lahôdkou, ale mohli sme ho zjesť čerstvé, môžem povedať, že to je jedna z tých menej nechutných vecí, ktoré som videla ľudí jesť a sama som si ho aj vyskúšala. Ale odporúčam si po jeho zjedení zájsť na nejaké iné jedlo, ktoré sa ti rozhodne nebude odgrgávať.

Jedno pivo večer nás nezabilo

Aj keď sme vedeli, že na durian piť nesmieme, popravde, pili sme. Večer sme si dali pivo, a po duriane ani stopy. (rozumej neodgrgol sa nám odpadkový kôš 🙂 ) A nasledujúce ráno sme sa zobudili, v pohode. Ale neviem povedať, čo by sa stalo, keby zjeme celý ten kus a večer popíjame vodku.

Ak chceš skúsiť durian, smelo do toho, naozaj to nie je až také nechutné, ako možno očakávaš. Alebo si ho už ochutnal/a?

Twovelers

Zo srdca,Zo života

Najkrajší vianočný darček, ktorý môžeš darovať sama sebe

3 komentáre

Počas Vianoc myslíš na svojich kamarátov, rodinu a rozmýšľaš ako ich čo najviac potešiť, čím ich obdarovať. Vianoce sú čas, kedy si chceš nájsť čas na všetkých ktorých ľúbiš, stretávať sa a vychutnať si tú atmošku. Ale rozmýšľala si niekedy nad tým, obdarovať na Vianoce sama seba?

Znie to ako tá najsebeckejšejšia vec, na ktorú môžeš pomyslieť. Obdarovať sama seba na Vianoce. Rozbaliť si pod stromčekom darček, ktorý si si sama podarovala a potom sa tváriť prekvapene, rovnako prekvapene ako všetci okolo stromčeka, pretože ti ho predsa nikto z nich nedal.

Tak a teraz to skús trošku rozdýchať a čítaj ďalej.Tak presne takýto darček na mysli nemám.

Vianoce sú lásky čas a vtedy rozdávaš lásku každému koho uvidíš. Ľudia sú na seba nejakí milší. Usmievate sa na seba na ulici, všetci si prajú šťastné a veselé, objímajú sa, stískajú si ruky. Vo vzduchu visí láska. Láska, ktorú daruješ svojim najbližším. Ale rozmýšľala si nad tým, podarovať kúsok lásky aj sama sebe?

Sebaláska nie je to isté ako sebectvo. Sebecká si ak myslíš iba na seba, nezaujíma ťa čo cítia, chcú alebo robia ostatní okolo teba. Sebaláska je, ak sa máš jednoducho rada. Zdravo rada. Máš rada svoje telo. Svoju dušu. Staráš sa o seba aj z vnútra aj z vonka. Podaruješ si trošku času na snívanie. Plnenie svojich snov malých aj veľkých. Vo svojich myšlienkach sa nezhadzuješ, ale podporuješ. Miluješ sa presne taká aká si.

Ako môžeme dávať lásku ostatným, keď nemilujeme sami seba?

Skús počas vianočných sviatkov nemyslieť na to, čo robia ostatní. Chceš snívať nad vianočnými koláčikmi, pozerať vianočné rozprávky v huňatých papučiach a trúsiť si do výstrihu? Urob to!

Chceš ísť na turistiku do hôr a brodiť sa počas vianoc v snehu? Choď do toho!

Nechceš ísť na Štefanskú zábavu, pretože si chceš dať u babky kapustnicu a počúvať dedkove  vianočné historky? Tak nikam nechoď.

Urob si to presne také ako ty chceš. Daruj si kúsok sebalásky. Choď tam kam ťa srdce ťahá a nemysli na tie kilá po vianociach, na to či má niekto krajšie darčeky, či máš strie, alebo si v týchto šatách tučnejšia ako tvoja sestra. Nadýchni sa a začni sa milovať. Od teraz. Nie od Nového roka. Načerpaj lásku vtedy, keď jej je najviac. Na Vianoce. Keď ti ľudia ukazujú ako ťa majú radi. Tak si to vezmi a začni sa mať rada.

Projekty ktoré ti pomôžu mať sa rada

Samozrejme myslíš na to, že sa mi to povie. Začni sa mať rada, nestane sa to zo dňa na deň. Je toľko toxických vecí okolo nás. Všade sa prezentuje to dokonalé. Dokonalé telá, dokonalá žena, dokonalý partner. Všetko je krásne. Tam na instagrame. Vo filme.

Cestou k mojej sebeláske bolo odstrihnúť si zo života tých toxických ľudí. Dievča, ktorá mi dávala neustále poscítiť, že to čo robím nie je dosť. To čo si obliekam nie je príliš pekné. Na istragrame som dala veľký unfollow všetkým tým dokonalým ženám, s ich dokonalými životmi, ktoré ma nútili im závidieť. Miesto toho som sa sústredila na ľudí, ktorí mi pomôžu napredovať, ktorí robia niečo so ma zaujíma. A tých čo sa ľúbia.

Za normální holky

Projekt, jednej normálnej holky, ktorá má obrovské srdce. Projekt, ktorí ti ukáže, čo všetko s tebou robí tvoja myseľ, tvoje “nemám sa rada”. Čo všetko ukazujú sociálne médiá, ako skresľujú realitu. Za normální holky ti vyčarí úsmev na tvári, keď máš zlý deň. Pretože autorka projektu Kristýna ide s kožou na trh. Od srdca. Z lásky. Zo zdravej sebalásky.

Jmenuji se Péťa

Dievča, ktoré sa vyhrabalo z poruchu príjmu potravy a nehanbí sa o tom hovoriť. Začala na sebe makať, aj fyzicky aj psychicky a zo svojej slabiny spravila prednosť. Niekedy nechápeš ako si môže Péťa dať na raňajky takú sladkú bombu, ale potom si pozrieš jej videá, prečítaš jej blog a pochopíš, že za zdravým telom, stojí zdravý duch.

Flung out of space

Spisovateľka a blogerka Daniela Slávik, ktorá píše o tom, čo naozaj skúsila, zažila a z jej článkov cítiš takú vyrovnanosť. Ukáže ti, že k šťastiu a pokoju na duši nepotrebuješ mať tisíce vecí a prečo je minimalismus v živote dôležitý.

Bodyposipanda

Megan, žena s ružovo modrými vlasmi, ktorú si možno na prvý pohľad neobľúbiš. Ale páči sa mi, že sa nebojí do toho oprieť, zatancovať si v spopdnom prádle aj keď nie je dokonalá. Myšlienky o bodypositivity a mindpositivity jej nie sú cudzie a keď sa pri svojom PMS budeš zasa raz cítiť hnusne, jej pozitivita ťa nakopne. 🙂

Love yourself first project

Milé ilustrácie Laury Klinke, ktorej instagramový profil  slúži ako médium medzi skúsenosťami ľudí s fenoménom známym ako #bodyshaming a následne ich spracováva do kresieb.  Ako sama hovorí každé telo je iné, ale v mnohých situáciách sa cítime veľmi podobne, máme rovnaké obavy a preto nám ich zdieľanie môže pomôcť akceptovať a milovať naše telo také aké je.

Inšpiratívnych ľudí, ako sú tieto skvelé ženy je všade okolo teba veľa. Môže to byť práve tvoja suseda, spolužiačka, kolegyňa, ktorá má úžasný pohľad na svet a môže ťa inšpirovať. Môže ťa podržať a naučiť sa sa mať rada, presne takú ako si. Preto sa nezabudni obdarovať na Vianoce troškou lásky. Sebalásky.

 ❤Tina

P.S. V talóne skrývam ešte viac inšpiratívnych ľudí. Ak ti táto dávka nestačila, daj vedieť do komentára nižšie 🙂

 

Amerika,cestovanie,USA,Work and Travel

Chyby, ktoré sme pri cestovaní po USA urobili. Pouč sa z nich.

Po Work and Travel sa každoročne USA zaplní cestujúcimi študentami, ktorí si chcú užiť ťažko odmakané doláriky a vidieť kus tej Ameriky. Kedže naše dvojmesačné plánovanie – neplánovanie vyšlo nazmar, pretože v čase nášho cestovania dorazil na Floridu hurikán Irma, uvedomovali sme si množstvo problémov, na ktoré sme preto narazili a poučili sme sa z nich. Preto čítaj, nech tie svoje doláriky nemíňaš zbytočne.

1. Sleduj počasie

Počasie je v USA hlavne na konci leta veľmi premenlivé. Na východe je veľa búrok, hurikánov silnejších a slabších, rýchlo sa mení teplo na zimu a zima na teplo. Je to naozaj taká bláznivá jeseň a preto, predtým ako si naplánuješ celý trip do nejakej časti zisti si, či ti matka príroda nepokazí tvoje plány nejakým hurikánikom Irma alebo podobne.

S tým súvisí aj výber oblečenia. Ak plánuješ výlet na sever ver, že tam už tú mikinu znesieš. My sme cestovali z Virginia Beach do New Yorku a teda z plaviek do svetra a veľmi nás to tam prekvapilo.

2. Maj vždy záložný plán

Ak si naplánuješ trip presne od A do Z, spravíš si krásny itinerár, vždy rátaj s tým, že to nemusí výjsť presne tak ako očakávaš a teba to bude iba nervovať. Preto rátaj s nejakými odchýlkami, nečakanými zastávkami alebo bodom 1. Je preto fajn nájsť si informácie aj o iných miestach nielen o tých, kde presne cestuješ.

My sme tak museli stráviť jeden celý deň v NY preplánovávaním výletu z Floridy na západ.
A chceš ty stratiť celý deň v Ňujorku sedením v izbe a čumením do notebooku?

3. Bookuj dopredu, bookuj popredu

Ak plánuješ spať v moteloch, hoteloch, hosteloch vždy bookuj dopredu. Aspoň mesiac. Alebo ak si velice poctivka tak aj dva. To ubytovanie naozaj koštuje menej.
Súvisí to presne s tým, čo som písala vyššie, že v septembri keď pôjdeš cestovať ty, pôjde cestovať aj tisíc ďalších J1 študentov a preto september bude vo všetkých najviac turistických destináciách ako San Francisco, Las Vegas, NY, Los Angeles, Washington, Miami a podobne vybookované. Alebo aspoň tie najlacnejšie varianty.
Tu je pár tipov, kde sa oplatí hľadať  ubytovanie:

Keď bookuješ dopredu, nájdeš lacnejšie varianty a preto ti nebude tak zaťažko zaplatiť ubytovanie STORNO poplatku. To sa nám veľmi vyplatilo, keď sme museli zrušiť ubytovanie, alebo sme zmenili plány, našli niečo lepšie tak sme ubytovanie jednoducho stornovali a celá zaplatená suma nám prišla späť na účet.

Rovnaké šťastie sme mali aj s autom, ktoré sme zabookovali na Floride za drahšiu cenu a tým pádom by sme auto zaplatili až na mieste. Hurikán Irma zmenil naše plány a rezerváciu sme jednoducho zrušili, bez poplatkov.

Nevyplatilo sa nám to ale v prípade lístkov na basebalový zápas v Tampe na Floride, kam sme nakoniec nešli. Lístky sme kúpili za najlacnejšiu sumu a veď nebudeme platiť storno, to sa určite nič nestane. Hups a stalo. Nejakých tých 35 dolárov vyletelo do vzduchu a my sme sa poučili.

4. Zisti do akej štvrte ideš bývať

Naozaj nás nikdy nenapadlo pozerať sa do akej konkrétnej štvrte ideme bývať. Zaujímala nás cena ubytovania, vzdialenosť od centra, dostupnosť metrom alebo autobusmi, ale renomé a bezpečnosť štvrte nás nezaujímali. Až pokiaľ sme neprišli do Los Angeles.

Po príchode autom do motela  sme sa prevelice čudovali, prečo je ten náš recepčný za sklom taký vyplašený, potrebuje si všetko overovať a je celkovo nejaký nervózny. Ale po prvej večernej prechádzke po našej hispánskej štvrti, smrade moču, bezdomovcoch, odpadkoch a policajtoch zatýkajúcich niekoho s nožom na ulici sme to velice rýchlo pochopili. A pogooglili.

Aj ty pogoogli svoju štvrť predtým, ako si tam rezervuješ ubytovanie, alebo skús crimereports.com alebo crimemapping.com. Pre istotu.

5. Zbaľ si kufor na priemernú váhu batožiny, nie na tú hraničnú, keď pôjdeš domov

Určite pri cestovaní po USA budeš letieť minimálne jednou spoločnosťou naprieč Amerikou. Preto odporúčam si kufor zbaliť iba na nejakých max. 18kg (cca 50 libier) pretože určite budeš chcieť odvšadiaľ doniesť nejaký ten suvenír a každá letecká spoločnosť má iné batožinové podmienky. Budeš sa s tým prebaľovaním vecí trápiť a nakoniec na letisku aj tak dačo vyhodíš. Takže čo nepotrebuješ vyhoď/daruj už v mieste kde si pracoval/a.

Prečítaj si aj

Prenájom auta v zahraničí. Ako si bezpečne prenajať auto.

6. Zisti si ceny benzínu vopred

Väčšina ľudí si v USA požičia auto, aby sa mohla rýchlejšie a hlavne efektívnejšie premiestňovať. Keďže budeš prechádzať rôznymi štátmi, všade bude iná cena benzínu a ver mi, že sa to môže veľmi líšiť.  Až tak, že ťa to zabolí.
Napríklad cena benzínu v Las Vegas (Nevada) bola cca 2,35 dolárov za galón, ale v Los Angeles (Kalifornia) to bolo už 4,20 dolárov.
Ceny si predtým môžeš zistiť napríklad na gasbuddy.com.

7. Určite maj navigáciu. Poriadnu

Keď plánuješ v Amerike šoférovať určite to nebude len nejakých pár kilometrov, ale prejdeš toho naozaj veľa.  Budeš preto potrebovať navigáciu, aby si sa aj s celou partičkou nestratil niekde v nevadskej púšti.
Každý si zvolí to, čo mu vyhovuje, ale najčastejšie využívané sú:

  • Sygic
    Navigácia, v ktorej si stiahneš mapy na štáty, ktoré potrebuješ a krásne ťa naviguje. V akciovej cene ju môžeš nájsť za cca 20€ doživotne.
  • Kúpiš navigáciu vo Walmarte a potom ju vrátiš.
    Toto je taký Európsky štýlik, ale jednoducho ju kúpiš, využiješ na svoje cestovanie, nepoškodíš a potom ju vrátiš, že sa ti nepáčila.
  • Využiješ navigáciu v aute.
    Táto možnosť je trošku riskantná, pretože množstvo spoločností prenajímajúcich autá tvrdia, že si za navigáciu musíš priplatiť. Ale väčšina áut už navigáciu má a nie je zablokovaná. Takže to môžeš risknúť.
  • Offline Google Maps
    Stiahneš Google mapy offline do svojho mobilu a používaš. Fungujú podľa mojich skúseností spoľahlivo, ale musíš mať signál. Ten sme teda v tej Nevadskej púšti nemali 🙂
  • Maps.me
    Free appka, ktorú určite stojí za to vyskúšať tiež.

8. Zisti, či ti funguje GPS v mobile

Matej prišiel do USA velice pripravený s nainštalovanou Sygic navigáciou v mobile, ale nakoniec sme zistili, že v telefóne mu nefunguje GPS. Na Slovensku to nebol problém, pretože pokiaľ využívaš dáta, GPS súradnice vie aplikácia stiahnuť aj odtiaľ, ale v Amerike dáta nemal, tak sme s tým mali trošku problém. Vďaka tomu sme ale zistili, že zakúpenú licenciu navigácie Sygic je možné použiť na viacerých zariadeniach. Veď dnes má každý minimálne telefón a tablet. 🙂
To či ti funguje GPS v mobile, zistíš jednoducho nainštalovaním aplikácie GPS test.

9. Nauč sa spelovať

Spelovať budeš svoje meno v banke, svojmu zamestnávateľovi a v mnohých ďalších situáciach.

Učia nás to na hodine angličtiny skoro ako prvú vec. A aj napriek tomu veľa z nás si je absolútne istých iba začiatkom Ej, bí, sí, dí, í, ef, dží …. . Tiež som si myslela, že to až také dôležité nie je. Až kým som neprišla do Ameriky. Oni tomu slovenskému hláskovaniu naozaj nerozumejú. Á, bé, cé, dé im nič nehovorí.

Ej, bí, sí, dí, í, ef, dží ….Oni tomu slovenskému hláskovaniu naozaj nerozumejú. Á, bé, cé, dé im nič nehovorí.

Ale naozaj najviac som spelovala, keď som volala do leteckej spoločnosti, aby mi vrátili peniaze za zrušený let. U nás sa pri hovoroch na zákaznícku linku stláčajú možnosti 1 alebo zvolíš možnosť 2. V USA sa s automatom musíš rozprávať. Napríklad nadiktovať číslo letu, ktoré tvoria aj písmená, vyspelovať miesto odletu a príletu. A zrazu sa neviete dohovoriť.

10. Kúp si americkú SIM kartu

O tomto bode sme dlho diskutovali, či ju naozaj potrebuješ. Na dlhšiu dobu, ako napríklad Work and Travel by som ju určite kúpila. Ušetríš si nervy s hľadaním free wifi, nemožnosťou sa spojiť s kamošmi hocikedy a hocikde a ani ten Uber si nezavoláš.

Pri tej kratšej ceste, sme kartu ani dáta až tak veľmi nepotrebovali, ale určite sme to s ňou mali jednoduchšie. Našli sme vždy pohodlne čo sme potrebovali, zavolali si Uber, vygooglili sme najbližšiu a najlepšiu reštauráciu. A tiež pri zrušenom lete sme museli volať do leteckej spoločnosti. V tomto prípade sa nám zo všetkého najviac vyplatila táto karta, lebo bez nej by sa nám zavolanie do leteckej spoločnosti veľmi predražilo.

11. Začni si vybavovať kreditnú kartu dostatočne popredu

Američania používajú kreditnú a debetnú kartu. To, čomu my hovoríme kreditka je vlastne debetná karta. Ak si chceš požičať auto potrebuješ práve túto kreditnú kartu (nie vždy, ale väčšinou), aby mali záruku, že ak sa niečo stane, tak to máš z čoho zaplatiť.
My sme to nedomysleli a kreditku sme začali vybavovať až 10 dní pred cestovaním a samozrejme nám kreditné karty  ani na Slovensku ani v Amerike nestihli vybaviť, pretože to trvá minimálne týždeň, kým ti kartu pošlú.
Našťastie sme sa zaobišli bez nich, ale veľmi by som sa na to v budúcnosti nespoliehala 🙂 .

 

12. Bookuj letenky cez overeného sprostredkovateľa

Existuje množstvo predajcov, cez ktorých môžeš rezervovať letenky. Na mnohých z nich nájdeš oveľa lacnejšie letenky ako na stránkach leteckých spoločností, alebo u ich konkurencie, ale nie všetci sú spoľahliví a informácie na ich stránkach nie sú pravdivé. Môže sa ti stať, napríklad, že suma, ktorú vidíš vo vyhľadávači sa po prekliknutí na stránku zmení. Jednoducho im ide o oklamanie zákazníka.

V časovom strese sme sa takto aj my nechali oklamať a kúpili sme letenky cez neovereného sprostredkovateľa, konkrétne Kiss and Fly. Všetko vyzeralo v poriadku, až do chvíle, kedy nám kvôli hurikánu Irma letenky zrušili. Po telefonáte do leteckej spoločnosti sme sa dozvedeli, že nám tie peniaze bez problémov vrátia. A vrátili. Na účet predajcu. Teda na účet Kiss and Fly, nie na náš, z ktorého sme letenky zaplatili.
Aký tam vlastne vznikol problém? My sme kúpili letenky cez sprostredkovateľa, ktorému sme zaplatili. On letenky kúpil a zaplatil zo svojho účtu. A letecká spoločnosť vrátila peniaze im, nie nám.

Samozrejme ani po X pokusoch o komunikáciu s Kiss and Fly sme svoje peniaze už neuvideli. Proces sa snažia naťahovať tak dlho, až ťa to prestane baviť.

Tip: To, či je predajca leteniek spoľahlivý, môžeš zistiť na stránke trustpilot.com.

Takže z akých chýb sa poučíš?

  1. Vieš aké počasie býva v období, v ktorom cestuješ v mieste kam ideš
  2. Rezervuješ ubytko vopred a v bezpečnej štvrti
  3. Máš funkčné GPS a navigáciu
  4. Vieš spelovať
  5. Vybavíš si kreditku dostatočne skoro
  6. Overíš si predajcu leteniek

❤ Twovelers

Amerika,cestovanie,Kolumbia

Kolumbia je láska. A láska ide cez žalúdok.

2 komentáre

Jeden múdry človek ma naučil, že ak cestujem do iných krajín a nejem to čo oni a tam kde oni, ako by som tam ani vôbec nebola. Zamiluješ si krajinu aj podľa toho, či ti tam chutí, alebo nie. A Kolumbia je toho žiarivým príkladom. V Medellíne sme ochutnali všetko čo sa ochutnať dalo. Nechaj sa zaviesť do tých chutí a vôní mesta, ktoré je viac ako Escobarove mesto.

Ulice nie sú také rozpálené, ako by som čakala. Dokonca nevidím ani palmy. Ale vidím ľudí. Ľudí sediacich na ulici pred svojim obchodom. Pred svojim biznisom a živobytím. Vidím ich rozprávať sa, hlasno sa smiať, gestikulovať a prekrikovať. Všetci rozprávajú v tú istú chvíľu, ale nikomu to nevadí. Všetci sú tak nejako vyčilovaní a spokojní takým tým jednoduchým spôsobom.

Na prvom rohu stretneme pani, ktorá tam vysmáža nejaké jedlo. Viac druhov jedál, ktoré jednoducho musíme ochutnať. Je to mastné, ale vynikajúce. Niečo ako naša šiska.

…koriander je jeho gastronomická achylova päta.

Tržnica. Prechádzame sa úzkou uličkou, ktorá je plná ľudí. Na oboch stranách sú kopy ovocia, ktoré som v živote nevidela. Okolo mňa všetci rozprávajú po španielsky a ja im nič nerozumiem. Všade niečo predávajú. Toľko farieb a vôní, ktoré chcem ochutnať! Dotknúť sa vráskavého ovocia, hrboľatej zeleniny, ochutnať tú divnú mazľavú vec, ktorá hádam ani nemá názov. Vďaka našim kamarátom, vieme, že to mazľavé je maracuja. A v pozadí všetkých týchto chutí a farieb je jedna, ktorá je najvýraznejšia. Koriander.
Koriander je jediná vec, ktorú môj Matej nedokáže ani cítiť. On miluje jedlo, jedenie a objavovanie chutí je jeho láska, no akonáhle má zjesť koriander, tú aromatickú zelenú bylinku, žalúdok sa mu obracia. Ako to on nazýva je to jeho „gastronomická Achilova päta“.

Jedným zo zaujímavých ovocí, ktoré sme na trhu ochutnali bolo corozo fruit, malé červeno-hnedé bobuľky, ktoré rastú v suchších častiach Kolumbie na stromoch Bactris minor a na pobreží má veľkú gastronomickú tradíciu. Najzvláštnejšie na ňom bolo, že chutilo ako kokos. Úplne ako sušený kokos.

Jediné avokádo, ktoré poznám, je to, ktoré som videla u nás v obchode. A potom som uvidela to naozajstné. Veľké skoro ako sladký melón. Na ulici ho predávajú za 80 centov a majú ho plný vozík. Dokonca ani nemusím čakať týždeň, kým ho budem môcť zjesť. Mohla som ho zjesť hneď ako som prišla domov. A veru som ho aj zjedla. A nebolo jediné.

Na ulici stojí stánok na kolesách a v ňom dievča pripravuje nejaké nápoje. Nápoje všetkých farieb a vôní. Pripravuje pravé 100% džúsy. Odšťaví ti maracuju. Mango. Lulo. Pomaranč. Do malého pohárika dostaneš maracuju, ktorá je neobyčajne kyslá. Lulo, ktoré má po odšťavení hustú bielu penu.

Na ďalšej ulici stretneme pána, ktorý odšťavuje cukrovú trstinu. Drží palicu trstiny a listuje ju v nejakom stroji. Zo stroja potom vyteká zeleno-žltá tekutina, ktorú si môžeš za pár centov kúpiť. Trstinová šťava je zmiešaná s ľadom a limetkami a keď ju ochutnáš na tú chuť už nezabudneš. Prirodzene sladkú. Pripomína mi detstvo, aj keď som nič také v detstve nemala. Je to ako tá najlepšia cukrová voda, akú som v živote pila.

Kolumbia vonia ako teplé a sladké šišky, posypané troškou koriandra. A chutí ako avokádo.

Na trhu sme kúpili podivné zelené banány. Musím sa smiať, pretože Kolumbijčan by ti povedal, že to nie sú banány. To je platano. Aj keď to úplne vyzerá ako zelený banán, tento je na rozdiel od toho klasického naozaj zelenej farby. Rozdiel je aj v tom, že sa nejedáva surový, ale nejakým spôsobom tepelne spracovaný, pretože je veľmi tvrdý. Dokonca z neho nájdeš v obchode aj chipsy. A takto upravený platano s guacamole…to si chceš vypýtať dupľu. A možno aj dve.

Je streda a my ideme na obed k dedkovi. My a celá jeho rodina. Je stred pracovného týždňa a celá rodina sa stretla pri obede, ktorý dedko od rána pripravoval. Každý si našiel čas a prišiel. Všetky miesta za stolom sú plné, ale stále prichádzajú ďalší ľudia. Všetci klábosia, obedujú a sú tak jednoducho štastní, že sú spolu. Dedko nám na tanier naloží Bandeja Paisa, tradičné kolumbijské jedlo. V jednom tanieri máme hustú fazuľovú polievku a na druhom ryžu, avokádo, opečené platano a chicharrón, čo je opečená bravčová koža, niečo ako naše oškvarky. Keď som sa rozhliadla, zistila som, že dva taniere mám len ja a Matej. Všetci ostatní mali iba jeden tanier, pretože si to všetko dali do tej polievky. Radi to jedia také, všetko zmiešané. ?

                          Obed u dedka s našimi úžasnými kamošmi Saškou a Sebastiánom.

Na jedinom výlete s cestovnou agentúrou, ktorého sme sa jeden deň zúčastnili v Medellíne, nám sľúbili raňajky. Po skúsenosti s výborným kolumbijským jedlom som sa nemohla dočkať.  Typická raňajková pochúťka v regióne Antioquia, je arepa. Teplá arepa placka z kukuričnej múky s plátkom slaného syra. A samozrejme s horúcim kakaom. Arepa sama o sebe nemá výraznú chuť, je skôr taká mdlá, preto ju často využívajú aj ako doplnok k niektorým jedlám, napríklad aj ku Bandeja Paisa.

A tak sedím na raňajkách s mojím takmer 2 metrovým hladným chlapom. A ako obyčajne, nevydržali sme iba pri jednom tanieri, o chvíľku sme už slintali nad ďalším jedlom. Postavili pred nás chorizo ,poctivú domácu klobásu, arepu tentoraz pripravenú do malej buchtičky, platano, varený zemiak a limetku. A v tej chvíli už naše žalúdky tancovali v blaženom rytme.

Kolumbia sa ti jednoducho vpíše pod kožu. Všetko čo ochutnáš, ucítiš, španielske slovíčka, ktoré pochytíš to všetko už máš v sebe. Je to ako keď sa ti spája pesnička s nejakým obdobím v tvojom živote. Ak počuješ dakedy tú pesničku znova, rozkrúti sa kolotoč spomienok. Ak myslím na Kolumbiu, tak ju cítim.

Twovelers ❤

Zo srdca,Zo života

O múzach.

Po dlhom čase mám opäť inšpiráciu.
Otváram všetky poznámky v telefóne a pripomínam si leto v Amerike aby som nezabudla čo všetko chcem s tebou zdieľať. Niečo hlbšie do duše, nielen holé cestovateľské fakty.
A tak hneď na začiatok niečo o tvorivej duši, ktorá je v tom až po uši. ❀

 

Pretože keď je nespokojná duša, nedá sa tvoriť. Nedá sa kresliť, nedá sa písať, nedá sa skladať hudba.
Keď je srdce smutné, nejde mi to. Neviem tvoriť.
Na tvorenie potrebujem lásku.
Potrebujem svojho muža.
On je moja múza.
Pri ňom rastiem.
Kvitnem.
Zo srdca mi vyrastajú kvety všetkých farieb. Naťahujú sa za slnkom, chcú byť krajšie, výraznejšie, silnejšie a jednoducho chcú.

Chcú.

Keď sa na seba pozerám do zrkadla, vidím aké sú moje kvety v srdci maličké. Vidím ako vykukujú a chcú rásť, chcú tvoriť, priam po tom túžia… ale chýba im múza.
Čakajú. Vyčkávajú ten deň a potom… potom sa to znova všetko roztočí ako čarovný kolotoč.
Mám toľko nápadov.
Až príliš veľa.
Toľko toho chcem spraviť. Toľko mu toho chcem povedať.
Svojej múze.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že aj umelkyne museli mať svoje múzy? Vždy sa hovorilo iba o maliaroch. Skladateľoch. Spisovateľoch. Sochároch. Spevákoch.
A ich ženských a dakedy aj mužských múzach.
Ale čo taká Frida? Alebo Jane Austenová? Marry Shelley alebo čo taká Mozartova múza Josefína Dušková, kto bol jej múzou?
A kto je tvojou?

A tak v okamžiku keď som tú svoju dvojmetrovú múzu uvidela stáť na ulici v New Yorku s tým veľkým kufrom a zmäteným pohľadom, bolo to tam znova.
Kvety začali kvitnúť, myšlienky prúdiť a srdce bolo opäť tak nejako úplne šťastné.

Pretože potrebujem svojho muža.
On je moja múza.

A tak neodháňajte si svoje múzy. Lebo bez nich to nie je ono 🙂

Chcela som sa len pripomenúť. Že už som opäť tu a nevyčerpávam svoju slovnú zásobu iba na bakalárku do Poľska, ale konečne uvidíte čo sa udialo za tou veľkou mlákou.
Čoskoro.
Pretože som so svojou múzou, budú sa diať veľké veci!
Ale aj tie malé sú dobré 🙂

Tina ❤

cestovanie,solo cestovanie,solo female travel,Zo života

Úchyláci na cestách. Ako sa im vyhnúť?

2 komentáre

Už som spomínala, že priťahujem podivné zážitky. Neviem či je to mojim kukučom, alebo mojimi veľkými očami, ale vždy sa na mňa nalepí nejaký úchyl. Ako sa vyhnúť takýmto divným ľuďom, ako sa k nim správať a akých som stretla na cestách ja?

Keď si sama na cestách s tým veľkým batohom alebo kufrom, tak veľa chlapom pripadáš zraniteľná a ako ľahká korisť. Akokoľvek si skúsená cestovateľka, alebo len cestuješ domov MHD-čkou niekedy sa im jednoducho nevyhneš. Divným chlapom, ktorí s tebou chcú za každú cenu byť. Ja týchto úchylov evidentne priťahujem, úplne na každej ceste.
Ďalej v článku som spísala tie “topky”, ktoré som stretla ja a pár tipov, ako si s tým na cestách poradiť.

Fotograf Arnošt

Starý chlap, ktorý si vedľa mňa sadol na tripe po Poľsku. Nevýhoda autobusov spoločnosti PolskiBus je hlavne tá, že si nemôžeš kúpiť miestenku. Preto keď sme sa tri baby nasáčkovali do takmer plného autobusu, vedľa mňa si sadol Arnošt.

Hneď sa začal so mnou rozprávať po poľsky a rusky a nechcel prestať. V nočnom spoji chceš jediné – bezpečne sa vyspať.
To sa mi vedľa Arnošta nepodarilo. Keď zistil, že nemám záujem sa s ním rozprávať a nechcem piť ani jeho pivo, prešiel na taktiku číslo dva.
Vytiahol telefón a začal si púšťať nejaké hity – nahlas. Vôbec ho netrápilo, že je v autobuse plnom ľudí, proste to tam vypeckoval a začal si svoju diskotéku. Po mojom upozornení, že by som chcela spať to vypol, ale prišla fáza číslo tri.

Počkal si kým zadriemem a veľmi tajne ma začal fotiť! Prvý fail bol, že mal zapnutý blesk, takže ma “tajne” celú ožiaril a nakoniec prišlo ešte to šťuknutie fotoaparátu.

Hovorím mu, že: “Vy čo robíte? Vy si ma fotíte?”
Arnošt: “Niee ja som sa pomýlil.”
Po mojom hlasnejšom ozvaní sa na nás začali ľudia pozerať, moje kamošky sediace pred nami mu tiež niečo povedali a Arnošt prestal.

Na fotografa Arnošta fungovalo, že som sa ozvala a vzbudila som pozornosť.
Kočky nikdy neostávajte ticho ak sa niečo podobné deje, dajte najavo, že sa vám to nepáči.

Masturbátor na Korfu

Druhý deň po mojom príchode na Korfu som sa samozrejme velice vytešovala z mora a tepla, tak som zobrala statív a foťák a bežala porobiť pekné fotky a okúpať sa v mori.

Našla som super pláž – nebolo ju vidieť od cesty, pretože za chrbtom som mala zráz, nikto tam nebol, vchádzalo sa tam iba jednými schodmi a boli tam krásne kamene – ideálne na fotky.

Tak som sa po okúpaní sušila, slnila a čítala knihu. Na druhej strane pláže asi 100m odo mňa bol párik, ktorý si užíval ticho a súkromie pláže ako ja.
Keď na pláž vošiel nejaký mladý chlap, nevenovala som mu pozornosť. Sadol si asi 10m odo mňa za veľký kameň tak, aby ho tí druhý nemohli vidieť.

Zrazu som videla nejaký divný pohyb tak som sa spoza knihy naňho pozrela a … a on mal vytiahnuté svoje nádobíčko a mával s ním na mňa! No vtedy mi nebolo všetko jedno, lenže čo spravíš?

Tak si ho tam začal obchytkávať a strašne sa z toho tešil.

Ja som odhodila knihu, začala som sa rýchlo obliekať lenže cesta z pláže viedla iba okolo neho!
Pevne som schytila svoj statív pripravená tresknúť ho s ním po hlave. Nadýchla som sa a vykročila.
A on? Zdrhol.
Akonáhle videl, že som sa pohla, utekal do kríkov. No našťastie som nemusela nikoho trieskať po hlave a ani utekať, ale bola som z toho riadne roztrasená.

Viem, že som mohla zakričať na ľudí, čo boli neďaleko, ale mala som hrču v hrdle a bála som sa, že by mohol zostať agresívny, takže som sa rozhodla radšej zdrhnúť. Veď na ulici ho na teba neotŕča niekto len tak. 🙂

Halloweensky zabijak

Halloweenska noc, pre niekoho kto je triezvy vo veľkom meste a nie je v maske môže byť dosť stresujúca. Všetci sa skrývajú za podivnými, často strašidelnými maskami, sú rozjašení a proste nejako viac si trúfajú.
Tak sme sedeli v MHD v Katowiciach v takej tej štvorke, kde sedíte dvaja a dvaja oproti sebe. Oproti mne a mojej kamarátke sedel nejaký párik, ktorý sa hrozne hádal a on bol agresívny. Na ňu, na seba, na vybavenie autobusu.
A ja som len potichu sedela oproti nemu nevediac, či sa postaviť, alebo ostať sedieť.

Tak sme len potichu sedeli pozerali sa do zeme a snažili sa mať halloweensky kostým neviditeľnosti.

Lenže keď ho prestalo baviť týrať svoju priateľku rozhodol sa, že som ideálnym objektom ja – začal na mňa kričať, že ma zabije, že prečo tam sedím a čo si o sebe myslím. Nahol sa dýchal mi do tváre a tvrdil, že ma zabije.
Dokázala som len povedať, že ja s ním nič nemám a nezaujíma ma, že nech ma nechá na pokoji.  A on, začal kričať, že ja ťa nezaujímam? Aká si namyslená, zabijem ťa! Našťastie ho z busu vytiahla frajerka skôr ako som vystupovala ja, lebo neviem ako by to dopadlo.

Takýmto ľuďom máš možnosť odporovať rovnako hlučne ako sú oni, niekedy sa stiahnu lebo sa zľaknú, alebo im povedz čo najmenej, pretože ich každé slovo rozčúli a dá im ďalšiu zámienku, prečo ťa nenávidieť.

Dotieravý albánec

Ako posledná stážistka, ktorá prišla do Benitses na  Korfu som čelila nájazdom nadržaných albáncov, ktorým odišli turistky.

Tak som si ležala na pláži a videla som, že ma nejaký chalan pozoruje z móla ďalekohladom a kýva mi. Potom sa rozhodol prísť za mnou. Pozdravil, pochválil tetovanie a predstavil sa.

Už keď mi podal ruku a pri vete “Nice to meet you” mi olízal ruku a nechcel ju pustiť som vedela, že mohol radšej ostať na tom móle.

Tak som mu rovno povedala, že ak ma prišiel baliť môže rovno odísť, ale ak sa chce len porozprávať môže zostať. Ževraj sa chce rozprávať. 😀 😀
Tak rozprával, ale nepočúval ma. Nevedel si zapamätať moje meno ani na tretí krát, stále plietol krajinu z ktorej som, ale ževraj s ním na izbu by som mohla ísť. Ha, ha.

Po 15 minutách dotierania som mu povedala, že mám priateľa a že by ma mohol nechať na pokoji a on? Začal mi nadávať, že prečo so mnou stráca čas, že som hrozná krava, že som mu to hneď nepovedala. A odišiel.
A potom sa vrátil, aby mi znova vynadal. Hneď na to povedal, že sa mu páčim, že jemu frajer nevadí. Veď sa môžeme spolu iba vyspať.

Zaklincoval to tým, že sa išiel opýtať dievčiny vedľa mňa, že či sa s ním nevyspí. Rovno mu povedala pár vybraných slov.

Na týchto týpkov sa mi osvedčila jedine úprimnosť. Rovno im povedať, že nemám záujem, skôr ako stihnú na teba vysypať frázičky o kráse, sexe a podobných bludoch. Povedať im to od srdca, tak ako by sa moja mama určite nepotešila, ale inak to nejde 🙂
Týchto úchylov, alebo si ich nazvi podľa seba, stretneš všade. Je jedno či si išla o ulicu ďalej, alebo do inej krajiny. Nie je to o tebe a ani to nie je väčšinou tvoja vina, že sa na teba nalepil. Občas sa stane, že sa im nedá vyhnúť. Jednoducho na to musíš vedieť zareagovať a ak keď sa budeš báť, musíš si veriť, že to zvládneš.

Takže nezabudni na pár vecí:

  1. Nikdy sa nehanbi poprosiť o pomoc. Prihovor sa iným, povedz, že máš problém. Ľudia sa ťa určite zastanú.
  2. Netrp potichu. Ak Ti niečo vadí, povedz to. Upozorni toho druhého, kde sú Tvoje hranice a že sa Ti nepáči čo robí, alebo hovorí.
  3. Neboj sa k niekomu pridať. Dakedy sa priznať, že sa bojíš ísť sama cez ulicu a pridať sa k dievčaťu z vedľajšieho sedadla, alebo ulice nie je hanba.
  4. Buď pripravená. Vždy by si mala vedieť aspoň jedno číslo na niekoho blízkeho, políciu, alebo ambasádu. Kdekoľvek.
  5. Nezabudni vždy niekomu povedať kam ideš. Recepčnému v hosteli, rodičom, kamošom. Či si na cestách alebo doma, vždy daj niekomu o sebe a svojich plánoch vedieť.
  6. Pozor na sebaochranné prostriedky. V niektorých krajinách sú nelegálne a mohla by si za ich použitie niesť následky, tak si radšej vždy naštuduj ako je to v krajine, do ktorej ideš.
  7. Počúvaj svoj šiesty zmysel. Ak z niekoho nemáš dobrý pocit, alebo mu už na začiatku neveríš, nepodceňuj to. My ženy máme ževraj veľmi vyvinutý šiesty zmysel a vieme vycítiť, že sa niečo deje.
  8. Nezabudni na základné pravidlá (ktoré aj ja niekedy nedodržiavam, priznávam sa) ako nechodiť do tmavých uličiek sama, sledovať si svoje drinky v klube a podobne 🙂

Mala si už aj ty podobný problém? Ako si ho vyriešila? Prijímam rady do budúcnosti, tak sa šup, šup 🙂

V tomto prípade, nezabudni mať pri sebe mobil
Twovelers

Amerika,USA,Virginia,Virginia Beach,Work and Travel

Prežili sme Deň nezávislosti v Amerike. Aké to bolo?

Deň nezávislosti je v Amerike všetkými očakávaný veľký sviatok. Deň kedy majú všetci voľno. Deň ktorý strávia oslavami, pripomenutím si svojho národného ducha. Je to deň, ktorý my, Slováci, vieme len veľmi ťažko pochopiť, pretože pre nás slovo vlastenectvo a nacionalizmus nadobudli vďaka histórii a aj novodobým udalostiam veľmi pokrivený význam.

4 júl mi všetci pripomínali, už keď som prišla prvý krát do práce. Počkaj na 4-júla, to ešte len uvidíš aká je Amerika. Akí sú Američania. 4 júla som teda mala oči dokorán otvorené.

Zrazu sa v meste začali nenápadne vynárať americké vlajky, domy začali mať tú “z filmov typickú” americkú výzdobu, v obchodoch s oblečením pribudli tričká s motívom americkej vlajky.

Chodila som po meste a nasávala atmosféru. Atmosféru, ktorá bola rovnako silná ako pocit, ktorý som mala keď som bola v Istanbule po prvý krát v mešite. Tá sila komunity. Sila množstva ľudí, ktorí ospevujú rovnakú vec.

V tento deň podľa mňa vyliezli do ulíc aj ľudia, ktorí inak niekedy nevyliezajú zo svojich dier. V meste bolo toľko ľudí, ktorých som asi nikdy pokope nevidela. Na pláži, ktorá je dlhá 50 kilometrov bola hlava na hlave, slnečník na slnečníku, oceán zmizol boli tam už len ľudia. Ľudia hrajúci hry, chillujúci so svojimi deťmi a rodinami, popíjajúci potajomky pivo, alebo aj samostatný jedinci, ktorý sa len prišli zapojiť do procesu osláv. Všetci chceli ukázať akí sú hrdí na svoju krajinu. Hrdí Američania.
Škoda, že som po hodine na pláži žiadnu angličtinu nepočula… všetko len angličtinu nie.

Popri promenáde boli postavené stánky s Coca-colou, jedlom, turistické agentúry a samozrejme military stánoček nemohol chýbať.  A my, Slovenky, sme len ten výčap s pivom postrádali. A už by to vyzeralo ako na slovenskom jarmoku.
Všade davy. Všetci jedia. Všetci pijú. Všetci sa družia. Všetci míňajú peniažky.

Pre nás, tých ktorí sme tento deň strávili v robote, to bol jeden z najnamáhavejších dní zatiaľ. V našom obchode so zmrzlinou stály rady až na ulicu. Nekonečné rady ľudí, túžiacich po zmrzline.
V mojej hlave bola iba jediná veta: “Za**** prohibícia, nemôžu ísť piť, tak všetci jedia zmrzlinu!”
Naozaj ma to prekvapuje ako prichádzali rodiny s deťmi, páry, jednotlivci, partie mladých ľudí kupovať zmrzlinu o 11tej večer a vytešovali sa z nej. Zmrzlinu, ktorej jeden kopček stojí 3,99 dolárov…

Sleduješ moje instastories?

Takže, aký bol teda Independent day v Amerike?

Konzumný.
Konzumný tak ako len mohol byť. Každý ukázal ten svoj “american dream”. Každý bol krásny a proamerický. Ukázali, že sú hrdí na svoj štát aj keď v skutočnosti možno nie sú, ale je to rovnako silný sviatok, ako u nás Vianoce. Bol by si divný keby ho neoslavuješ a tak ho jednoducho oslavuješ. Splynieš s davom. Vychutnáš si ohňostroj na pláži. Chilluješ.

Ale jedno tomuto sviatku prikladám za veľké plus. Mesto Virginia Beach v tento deň konečne ožilo. A to aj PO druhej ráno.

Takže zabudni sledovať svoj mobil.
Twovelers.

Amerika,USA,Virginia,Virginia Beach,Work and Travel

9 vecí čo ma prekvapili vo Virginia Beach

Mojim domovom sa na tri mesiace vďaka Work and Travel stalo mesto Virginia Beach v USA.
Každý deň vidím veci, ktoré ma prekvapia, ale vzápätí na ne zabudnem. Ale niektoré sú nezabudnuteľné, pretože práve tieto tvoria toto mesto.

Aké je teda Virginia Beach a čo ma tu najviac prekvapuje? 

1. Veveričky

Veverky sa vôbec neboja! Chodia po chodníkoch, pobehujú po trávnikoch medzi stromami a po stromoch. Je tu veľa ihličnatých stromov a toľko veveričiek som ešte nikde pokope nevidela. Aj po týždni mám chuť stále kričať “Aha veverička!”

Vidíš veveričku?

2. Stíhačky

Rada by som napísala, že tie ktoré uháňajú svojich frajerov, ale tieto vo Virginia Beach sú oveľa hlučnejšie. Blízko mesta je totiž vojenská základňa, kde sa piloti učia lietať a preto tu od rána do večera lietajú všelijaké vojenské stíhačky.
Posedávaš si doma, alebo vonku a rozprávaš sa s kamošmi, a všetci musíte na chvíľu stíchnuť pretože niečo letí a robí to hluk, cez ktorý sa nepočujete. Niekedy je to naozaj na nevydržanie hlučné, ale našťastie cez noc nelietajú. 🙂

3. Domy bez plotov

Dokonalé americké domčeky s anglickým trávnikom, biele, pred nimi americká vlajka, toto fakt existuje! A ani jeden nemá plot. Či sú pri hlavnej ceste, pri vedľajšej, v centre, alebo na periférii je im úplne jedno, jednoducho tu ploty nemajú.

4. Prechody

Prvý deň prejsť cez štvorprúdovú cestu, bolo presne ako objaviť Ameriku. Žiadna zebra, len dva pásy, ktoré viedli presne po hranici križovatky. Na všetkých semaforoch treba stlačiť signalizačné tlačidlo, inak ti zelená nezasvieti, ani keby sa pototo. Teda vlastne bielu tu majú.
Stlačíš tlačidlo a čakáš na bieleho panáčika. Ten sa zjaví len na pár sekúnd a potom nasleduje červená ruka s odpočítavaním, koľko času nám ostáva, aby sme prešli. Keď odpočítavanie zmizne, zostane iba červená ruka, ktorá znamená STOP!
A kedže to je trošku nelogické, majú pod tým aj nápis s vysvetlivkami. Preistotu. 😀

5. Nikto nechodí pešo

Keď sme prvé dni chodili peši, nikoho sme na tých chodníkoch nestretli. A keď stretli, bol určite na ceste k svojmu autu.
Nikto tu nechodí peši, hlavne preto, že Virginia Beach je veľké mesto a je tu v lete veľmi horko a v kombinácii s rozpálenými chodníkmi to je naozaj peklo, kráčať.
Preto tu všetci jazdia na bicykloch, alebo v autách.

6. Solidárnosť

Každý večer počas leta sú tu open air koncerty pri pláži. Videla som černošskú rodinku sedieť a užívať si koncert, keď nejaká zdrogovaná žena, začala na jednu z ich dcér pokrikovať rasistické nadávky a chcela ju zbiť. Neváhala si trúfnuť ani na jej otca. Po tomto incidente sa viacero “bielych” ľudí pristavilo, aby sa tomu dievčaťu ospravedlnili, povedali jej, že proti nej nikto nič nemá a aby si z toho nič nerobila.
Toto ma veľmi príjemne prekvapilo, šak to nevidíš len tak. Či vidíš?

7. J1 tu pozná každý

Víza, ktoré dostaneš ako Work and Travel jedinec sú označené ako J1. Kedže sem chodí každé leto kopec študentov a každý tretí človek je tu prisťahovalec s iným typom víz, majú tu v tom prehľad. Takže, ak sa sem zatúlaš, otázka či si dží van bude najčastejšia, ktorú po “How are you?” , ktorú budeš počuť.

8. Kukurice pod pazuchami

No fakt. Akože stretnúť chlapa s kukuricami na Slovensku už je unikát, ale vo Virginia Beach je to úplná normálka. Všetci ti to tu pyšne nosia, tielko – netielko. Normálny módny doplnok 😀

Teraz tu nechcem nikoho haniť, len si pekne noste pod pazuchami chlapci čo chcete, ja len konštatujem, že ma táto frekvencia prekvapila.

9. Yes, man.

Áno človeče.
Thanks man. Something else, man? Have a nice day, man.
Slang, používaný vo Virginia Beach, ktorý používajú aj pri viac formálnych konverzáciach. Ako napríklad v obchode alebo v rozhovore s cudzími ľuďmi na ulici. Nie je to slovíčko, ktoré by si si dovolil použiť na meetingu v práci, alebo na pohovore, ale inak ho tu používajú takmer stále.
Takže nezabudni, človeče. 🙂

Týchto 9 vecí ma prekvapilo po prvom mesiaci, spolužitia s američanmi vo Virginia Beach. Velice by som ti to chcela porozprávať osobne a ukázať ti viac ako fotky. Ale dúfam, že si vieš aspoň trošku predstaviť ako to tu je. V tej ozajstnej Amerike 🙂

Tak zabudni sledovať svoj mobil.
Twovelers.

 

 

cestovanie,Európa,Maďarsko,Rakúsko,roadtrip

Burgenland. Víkendový roadtrip blízko Bratislavy

Poznáš ten pocit, kedy musíš uspokojiť svoje cestovateľské srdiečko za každú cenu? Potrebuješ zmeniť vzduch, vidieť iných ľudí, počuť iný jazyk, vidieť niečo nové. Ale nie je zrovna veľa času tak treba nájsť niečo blízko Slovenska.

Tak sme si aj my vybrali na víkendový roadtrip časť Rakúska, v ktorom sme ešte neboli a to Burgenland. Možno banálne pre niekoho, kto chodí na nákupy do Pandorfu, ale kedže my nechodíme, vybrali sme si práve túto časť.
V Burgenlande nájdeš viacero zámkov a hradov, z ktorých sú niektoré počas zimy zatvorené, ale najväčším lákadlom je jazero Neusiedler see.

Neusiedler See

Jediné čo sme z jazera kedy videli, boli krásne fotky majáku, pri ktorom ľudia robili super insta fotky. Ale keď sme do dediny Neusiedler, ktorá je pri jazere dorazili, žiadny maják tam nebol 😀
Ale zato tam bola riadna zima a jazero bolo celé zamrznuté takých hrubým ľadom, že sa ľudia korčuľovali a prechádzali až ďaleko do stredu. Pecka!

Na jazere bola neuveriteľná zima a my sme si pripadali ako na severnom póle.

Ale kde je ten maják?
Maják nájdeš v druhej dedine Podersdorf am See, kde je pekná promenáda vedúca až k majáku. Všetky dediny ťažia z turistickej atraktívnosti jazera a môžeš kúpiť varené vínčo, teplý čaj v stánkoch pri jazere po celú zimu nielen na Vianoce a počas leta sa tam môžeš kúpať, člnkovať, previesť sa na lodi, alebo len chillovať.

Hrad Forchtenstein

K hradu vedie kľukatá cesta na vrch pohoria Rosaliengebirge. Tento hrad sme vybrali, pretože bol ako jeden z mála otvorený aj počas zimy. Otvorený je od 10:00 do 18:00 a možeš si vybrať či pôjdeš na expozície dovnútra, alebo sa len pokocháš hradným nádvorím. Od toho sa odvíjala aj cena vstupného.

Prehliadka hradu a zbraní Prehliadka pokladnice Esterházy
Dospelý 11€ 9€
Rodiny 23€ 23€
Študenti 9€ 7€

Tip pre teba: Prehliadky na hrade sa vždy konajú v určitých hodinách, ale ak prídeš v zime počas obeda pravdepodobne tam nikoho nenájdeš a tak sa môžeš prechádzať po hrade takmer sám/a.

Nakoľko sú ceny ubytovania v Rakúsku oveľa drahšie ako na Slovensku rozhodli sme sa ďalej pokračovať do Maďarského mesta Šoproň, ktoré je vzdialené iba 30 minú cesty od hradu Forchtenstein. V Šoproni nás ubytovanie vyšlo 25€ na noc pre oboch, s porovnaním v Rakúsku o pár kilometrov ďalej by to bolo 45€ pre oboch na noc.

Šoproň v Maďarsku

Ak si o tomto mieste nikdy neuvažoval, ako o tipe na výlet, ver mi, že je to prekvapivo pekné mesto plné historických budov a zapadlých krčmičiek – ako stvorené na romantikuš prechádzky. Je to dvojjazyčné mesto, keďžeje blízko rakúskych hraníc, hovoria tu maďarsky a nemecky, ale bez problémov sme mohli používať aj angličtinu. Tak čo robiť v Šoproni?

Požiarna veža

Požiarna veža je na hlavnom námestí a slúžila ako ohlasovňa požiaru, ale aj ako strážna veža. Môžeš na ňu vyliezť za poplatok cca 2€ a tiež si pozrieť vykopávky v budove pod vežou. Ak sa cez úzke schody dostaneš až na najvyššie poschodie, majú tam v oknách úžasnú virtuálnu podobu požiaru. Stojíš uprostred miestnosti a cez okná vidíš ako postupne požiar pohlcuje mesto.

Šopronské fórum

Poprechádzaj sa v pozostatkoch mestských hradieb, pozostatkami rímskeho mesta a úzkymi uličkami popi centre mesta.

Vyskúšali sme burgre za Teba

Burgrov je všade ako maku, ale nájsť chutný a za dobrú cenu je velice ťažké. Využili sme teda TripAdvisor a našli najviac hodnotený, ževraj najlepší burger v meste.

Papa Joe’s Saloon & Steakhouse

Tu sme jedli burger skôr zo zúfalstva, pretože reštika, ktorú sme si vybrali bola v rekonštrukcii, tak takmer vbehli do najlepšie hodnotenej, ktorú sme v apke našli. Ale aj napriek veľmi profesionálnej obsluhe a peknému prostrediu, výborne dochutenému mäsu nás ich špeciálny Papa Burger ako celok neoslovil.

Ale kto sa pýta veľa sa dozvie – spýtali sme sa čašníka práve v tejto reštike, že kde môžeme ísť burger zapiť a aj dačo zjesť. Poradil nám Kocku.

Kocka

Veľmi príjemná reštaurácia Kocka, kde aj podľa toho aká bola plná mladých ľudí, sme usúdili, že nám tam bude dobre. Mali na výber oveľa viac burgrov, ako v prvej reštaurácii, dokonca aj takých “sedláckych” ako to my voláme, plných slaniny a vajca.

Tu už aj podľa Matejovho výrazu môžeš usúdiť, že to bola oveľa väčšia mňamka aj pre oči aj pre žalúdok. 🙂

Suma sumárum sme za víkend prešli nejakých 228 kilometrov čo pri takej zime vonku bolo aj celkom unavujúce. Prikladám mapu, keby si sa chcel/a inšpirovať 🙂 Samozrejme v okolí je aj kopec iných miest, ktoré môžeš vidieť, ale závisí to na počasí, tvojej náladičke a sezóne.

Ak máš nejaký super tip na ďalší roadtrip, alebo miesta v okolí, ktoré stojí za to vidieť daj mi vedieť,  určo sa poteším 🙂  

Tina Twovelers.

Blog o cestovaní, živote so psom a DIY.

Exit mobile version