Keď sme sa rozhodli presťahovať do Poľska, samozrejme, že sme si vytvorili bucket list miest, ktoré chceme vidieť a navštíviť. Jedným z týchto miest bol aj záhadný Krivý les, ktorý je v top 10 každého blogu o Poľsku. Je naozaj taký magický ako všetci tvrdia?
V blízkosti mesta Grzfino, v časti Nowe Czarnowo tesne pri hraniciach Poľska a Nemecka môžeš nájsť Krzywy las ( Crooked Forest).
Záhadný les plný krivých borovíc do poloblúka, alebo písmena J. Tento les vznikol niekedy okolo roku 1930 a malo by v ňom rásť okolo 400 borovíc, ktoré boli ohnuté niekedy vo veku 7-10 rokov. Najväčšou záhadou, ale stále zostáva ako a prečo boli tieto stromy ohnuté.
Obsah článku
Ako vznikol Krivý les?
Najzaujímavejšie sú aj tak teórie, vysvetlenia s ktorými ľudia prišli, aby objasnili záhadu ohnutých borovíc. A práve toto (samozrejme okrem ohnutých borovíc), ho zaraďuje do “must see” miest vačšiny ľudí.
Teória 1: Stromy skrivilo nemecké vojsko, ktoré vpadlo do Poľska v roku 1939 a skrivilo stromy tak silno, že začali rásť do tvaru písmena J. Nevyriešenou otázkou tejto teórie je len to, prečo sú stromy ohnuté iba v jednej časti lesa.
Teória 2: Stromy zdeformovalo ufo, ktoré v tejto časti lesa pristálo.
Každý z nás môže veriť čomu chce, ale ja si tento les aj tak stále predstavujem plný škriatkov, pobehujúcich medzi poohýbanými borovicami so sekerkami na pleciach, chichotajúcich sa v kríkoch na nás, ľuďoch, ktorý sa škriabeme na hlavách, aby sme prišli na túto záhadu.
Teória 3: Táto možnosť je pravdepodobne najlogickejšia a to že, borovice ohýbali miestny lesníci naschvál, aby sa z nich ľahšie vyrábali sudy, sane a lode. Les je takto zvláštne skrivený iba v jednej časti, práve kvôli vojne, kedy už ľudia mali iné starosti ako ohýbať borovice.
Ako sa tam dostanem?
Les je cca 2 hodiny autom od Poznane, jedného z nádherných poľských miest. Z Krakova je to cca 8 hodín jazdy autom, takže je bližšie sa sem dostať z Berlína (cca 2 hodiny). Počas cesty nenájdeš žiadne značenie a info o lese, ale cesta s navigáciou nie je vôbec zložitá. Cesta do lesa je pekne označená a určite sa nestratíš, pretože les v ktorom sa údajne nachádza 400 borovíc je hneď za bytovkami. Od hlavnej cesty do lesa je to cca. 10 minútová prechádzka.
Klamú všetky blogy o Krivom lese?
Od začiatku tohto blogu sme vždy autentickí. Píšeme o miestach kde sme naozaj boli, jedlách ktoré sme ochutnali a o zážitkoch čo sme zažili, sú tu naše prešľapy, radosti, ale aj tipy ktoré ti môžu pomôcť. A tak aj teraz nechceme veľmi zavádzať. Do Krivého lesa sme sa rozhodli ísť a rozhodne to neľutujeme, ale úprimne, boli sme trošku sklamaní.
Zájdeš síce ďalej od hlavnej cesty, prejdeš sa po lese, ale priamo z Krivého lesa môžeš stale vidieť domy, môžeš si tam posedieť na lavičke a z tých 400 zostalo iba cca. krivých 100 stromov. A o tomto sme sa v žiadnom blogu nedočítali. Aj podľa mapy sme si mysleli, že ideme do lesa plného zvláštnych stromov. Každý hovorí o veľkom záhadnom lese, ale tých stromov je tam veľmi málo. Možno práve preto, je tento les monitorovaný bezpečnostnými kamerami.
V apríli, keď sme boli v lese my, tak ešte nebola príroda zelená, možno aj preto, bolo všetko okolie také zreteľné. Neviem prečo veľa z týchto stromov zmizlo, ale časť so zvláštnymi borovicami je veľmi malá. Ak sa chystáš do Krivého lesa, pripoj si k tomu aj ďalšie miesta počas tohto výletu, aby ťa nečakalo sklamanie. 🙂
A ak budeš potichu prechádzať lesom, možno stretneš nejakých škriatkov Krivého lesa…. 🙂
Tina Twovelers
Ak sa ti článok páčil, budem rada ak ho budeš zdieľať aj na Pintereste.❤
O zodpovednom cestovaní (responsible traveling) sa začína čoraz viac hovoriť, pretože cestovanie je dostupnejšie a lacnejšie ako kedykoľvek predtým. Všetci sme #travellovers, zháňame lacné letenky, môžeme si dovoliť jesť v reštauráciach, plávať s delfínmi, prenajať si auto. Cestujeme si svojim vlastným spôsobom.
S týmito možnosťami, ale podľa mňa prichádza aj zodpovednosť vzdelávania sa. Žijeme v informačnej dobe, kedy nájsť a overiť si informácie môžeme iba pár kliknutiami. Môžeme si nájsť informácie o akomkoľvek mieste, organizácií, firme, ľuďoch z viacerých zdrojov. Využitie týchto možností pred cestou je podľa mňa už MUST HAVE každého cestovateľa, turistu, výletníka, pretože ideme navštíviť miesto, v ktorom nežijeme, nevieme ako to tam funguje.
Zároveň sa v tej krajine rozhodujeme minúť naše zarobené a občas aj tažko našporené peniaze. Na čo chceme tie peniaze minúť a koho chceme podporiť?
Obsah článku
Zodpovedné cestovanie
Zodpovedné cestovanie neznamená, že budeš zero waste, budeš cestovať iba pešo. Znamená to, že spôsob akým sa rozhodneme cestovať, krajiny ktoré sa rozhodneme navštíviť, alebo rozhodnutia, ktoré na cestách urobíme môžeme vytvárať pozitívny alebo negatívny dopad.
Znie to zložito, že? Ono to, ale veľmi zložité nie je. Aj napriek tomu, že vieme, čo zodpovedné cestovanie znamená, snažíme sa robiť správne rozhodnutia, ale nie vždy sme 100%. Niektoré veci sa nám daria, niektoré nie až tak úplne, ale aj preto sa s nimi chceme podeliť. Možno počas ďalšieho cestovania budeš mať aj ty o niečo viac pozitívny dopad na miesto, v ktorom sa nachádzaš. 🙂
Problém s plastami
Problém s plastovým odpadom, ktorý vytvárame je už asi každému známy. Vlastná fľaška, príbor, slamka, ktoré môžeš na cestách mať v batohu a nemusíš použiť plastové je taký malý základ. A to nemusíš cestovať do inej krajiny, stačí výlet do iného mesta, alebo piatkový večer, kedy plánuješ vypiť veľa drinkov a potrebuješ slamku 🙂 Viac som o tom písala v článku o plastoch.
Doprava
Táto časť cestovania je dôvodom hádok cestovateľov na fórach. Ak nechceme zaťažovať prírodu, nechávať ekologickú stopu, nemali by sme cestovať vôbec. Ale kto je bez viny, nech hodí kameňom, že?
Ale predsa len môžeme spraviť niečo, aby sme znížili dopad na životné prostredie.
Cestovanie hromadnou dopravou
Vo veľkých mestách funguje väčšinou hromadná doprava, ktorou sa dopravíš kam potrebuješ. Je často rýchlejšia ako auto, pretože nemusíš trčať v zápchach. V niektorých miestach je to aj veľký zážitok ako napríklad dala dala v Tanzánii, kde sa do jedného autobusu napchá 2x viac ľudí ako by malo 🙂
Vlak
Vlak patrí k najekologickejším dopravným prostriedkom aj keď sa často stáva, že je oveľa drahší ako autobus. Napríklad nám sa na cestách medzi Poľskom a Slovenskom vlak neopláca. Ale využívame Flixbus, kde môžeš priplatiť pár centov a tým pomôžeš vykompenzovať Co2, ktoré si svojou jazdou “spôsobil”.
Lietanie
Lietanie hlavne na krátke vzdialenosti je veľmi neekologické, pretože najviac paliva sa spotrebuje pri vzlietaní a pristávaní. Problém je v tom, že lietadlá lietajú často, ale nie vždy je ich kapacita naplnená. Ďalším problémom lietadla je plastový odpad, ktorý sa pri jednom lete vyprodukuje. Plastové príbory, poháre, fľašky, taniere… niektoré aerolínie už začali pracovať na obmedzovaní plastov, ale stále to nie je dokonalé.
Ako môžeš prispieť k znižovaniu plastov v lietadle aj ty?
Priniesť si vlastné jedlo alebo prázdnu fľašu na vodu. Mať svoju vlastnú vodu je super, ale občas chceme pri dlhých letoch piť aj dačo iné. Do svojej prázdnej fľaše, ktorú neskôr ešte využiješ ti môžu naliať akýkoľvek nápoj a nemusíš používať jednorázové plastové poháre.
Zdieľaná jazda
Keď sa chystáme na cesty autom často zdieľame svoju cestu na facebookových stránkach, kde sa k nám môže niekto pridať. Pomôžeme tým ľuďom, ktorým nejde autobus a tiež nemáme poloprázdne auto. Dá sa takto vyžiť aj BlaBlaCar, alebo starý dobrý spôsob stopovanie. 🙂
Rešpektuj iné kultúry
Každá krajina má svoju vlastnú kultúru a čím cestuješ ďalej od svojej krajiny tým sa ti môže zdať odlišnejšia. To, že sú zvyky a tradície odlišné nemusí vždy znamenať, že sú aj nesprávne. Pred cestou si vždy zisťujeme aké s zvyky a náboženstvo v krajine kam pôjdeme, aby sme niekoho zbytočne neurazili, nezosmiešnili niekoho alebo seba, nebolo nepríjemné “fópá”.
Tak sme boli na Zanzibare v období ramadánu, kedy sme nemohli jesť na verejnosti a museli sme mať zahalené ramená. Zvládli sme to a ľudia si vážili to, ako sme sa správali k ich kultúre a tradíciám.
Vykorisťovanie zvierat
Nikomu z nás na nepáči násilie na zvieratách, ich týranie. To čo si veľa ľudí neuvedomuje, že sa to týka aj veľa zvierat, ktoré pravdepodobne na svojich cestách stretli.
Plávanie s delfínmi v akváriu, jazda na slonoch v Thajsku, maznanie sa s tigrom, opičky v šatách na pláži. Množstvo z týchto aktivít sú ponúkané oficiálne a ubližovanie zvieratám nie je na prvý pohľad jasné.
Ale kde je dopyt tam je aj ponuka. Cestovatelia vyhľadávajú tieto aktivity a tak sa vždy nájde niekto kto ich bude ponúkať.
Slony s reťazami na nohách, tiger krotký ako mačiatko, delfín žijúci v akváriu… na to stačí sedliacky rozum, aby sme si uvedomili, že tu niečo smrdí. ( o slonoch si môžeš prečítať viac napr. na stránkach Greenpace)
Hľadajte informácie na internete, sociálnych sieťach, fórach od ľudí, ktorý už tam boli. Existujú aj záchranné stanice, v ktorých tieto zvieratá uvidíte, môžete napríklad okúpať slona, ktorý bol zachránený a sám by v divočine neprežil. Ale aj tu existuje veľa podvodníkov, preto overuj, overuj, overuj.
Photo by AJ Robbie
Suveníry
Nájsť taký “zodpovedný suvenír” v množstve suvenírových obchodíkov nie je vôbec ľahké. Po pár minútach máš pocit, že je všetko na jednu kopu a po otočení predmetu zistíš, že bol vyrobený v Číne, aj keď ty sa práve nachádzaš v Grécku.
Ako doniesť domov taký suvenír, ktorým niekoho podporíš a tvoje peniaze pôjdu na správnu vec?
Jedlo – niečo čo obdarovaný ešte neochutnal, alebo sa u nás nepredáva. My sme napríklad z Korziky doniesli domáce citrónové pálené, z Korfu figový džem a feta syr z tržnice, z Afriky kokosový orech a kávu. Priniesť “ochutnávku sveta” domov je vždy dobrý nápad.
Handmade – ručne vyrobené náušnice, tašky, oblečenie, sošky… čokoľvek čo kúpiš priamo od umelca. Podporíš jeho tvorbu a máš niečo o čom vieš odkiaľ pochádza a možno aj zaujímavý príbeh k tomu.
Mušle, časti zvierat (slonovina, kožušina) nechajte radšej tam kde sú. Nikdy si nemôžeme byť istý akým spôsobom boli získané a či pri tom nenapomáhaš vyhynutiu nejakého druhu zvierat.
Pozor na fotky. Fotiť s rozumom ľudí okolo seba. Napríklad v Afrike ľudia veria, že ak ich odfotíš ukradneš im dušu. Vždy sa pýtaj ak sa chystáš niekoho fotiť, aby si niekomu neprivodil život bez duše.
Podporuj lokálnych ľudí
Ubytovanie v guest house alebo nákupy na tržnici. Malými krokmi podporíš malého podnikateľa, alebo rodinu. Svoje peniaze investuješ do ľudí, ktorý reálne žijú v danej komunite a nebudeš podporovať nejakého bohatého CEO hotela, ktorý si práve pije svoj drink na pláži v Karibiku. 🙂
Nie vždy sa dá cestovať perfektne zodpovedným spôsobom, ale “sharing is caring”, preto vznikol aj tento článok. Možno nabudúce, keď budeš rozmýšľať nad svojou cestou zvolíš si inú cestu ako doteraz. Možno si práve zistil/a, že si veľmi zodpovedný cestovateľ/ka. Ak máš nejaké ďalšie tipy ako cestovať zodpovedne budem rada ak sa podelíš.
Nečakala som, že to bude tak bolieť. Mám pocit, že po prvý krát to tak nebolelo. Zatínam zuby a snažím sa nepozerať na to ako sa mi atrament vpíja do kože. Cítim ako na mojej ruke pomaly vzniká niečo na celý život. Niečo čo má väčší zmysel, ako si ktokoľvek a v tej chvíli ani ja, nevedel predstaviť.
Predstavovala som si to inak. Vieš, ako z filmu. Fľaša v ruke, veľká sranda na sebe šaty a v pozadí hudba. Bude to zábava. A miesto toho to bolí a mám slzy v očiach.
Vidím ho ako sa usmieva a teší. On už to má za sebou. Príde a chytí ma za druhú ruku. Tou svojou obalenou v potravinovej fólii. Môže nás v tej chvíli niečo viac tešiť ako spoločná prítomnosť?
♥♥♥
Vždy som si myslela, že pre vzťah na celý život sa rozhodneš po dlhej dobe. Po rokoch. Nie dvoch. Ale asi piatich a viac. Aby ste už potrebovali nejaký ten postup vo svojom živote. Niekde vyrásť. Spolu.
Že sa pre to rozhodneš na účte máš peniaze, máš kde bývať, máš prácu a svoju budúcnosť vidíš jasne. Tak ako to od teba všetci očakávajú.
A teraz prichádza ten smiech cez slzy. Pretože ono to je vlastne úplne naopak.
Sme v tetovacom štúdiu vKolumbii. (Áno, šibe nám, veď v takej krajine by sme si nemali ani oškrieť nohu, nie ešte si dať spraviť tetovanie varovali by nás ľudia)
S tým atramentom sme si zapísali svoje životy dohromady. Vedeli sme to, ale teraz je to už viditeľné, pre nás oboch.
Zo štúdia sme odchádzali potichu, dve ruky obalené vo fólii.
Ešte sme ani nevedeli, že toto je naozaj tá veľká vec. Tá dospelácka. Teda ja som to nevedela. Pretože ja som sa vlastne vydala dva krát.
♥♥♥
Po návrate z Kolumbie sme strávili ešte jeden deň v Amerike. Na Floride. Jeden večer v motely. Presne takom motely ako si predstavuješ z filmov. Pri ceste, motel do polkruhu okolo parkoviska a izba s červenými dverami.
Ak dlhšie cestuješ, stratíš pojem o tom, či vyzeráš dobre. Na seba navlečieš niečo v čom ti nebude zima alebo príliš teplo, niečo čo je pohodlné a hlavne za sebou vláčiš stále kufor, na chrbte batoh a v ruke foťák. Už ti je naozaj jedno, že niekde na spodku kufra sa nachádza tvoj mejkap a už dva týždne nosíš tú istú mikinu.
♥♥♥
A potom sa osprchuješ, vytiahneš z toho veľkého kufra svoje nové šaty, on si oblečie košeľu, ktorá nejakým zázrakom nie je pokrčená a vyberiete sa na ďalšie parkovisko na romantickú večeru. Romantickú večeru s výhľadom na parkovisko.
A po večeri, takto nahodení nájdeme 24/7 obchod, kde kúpime ďalšie víno. Také slovenské nie?
♥♥♥
Víno v motelovej izbe.
A tam v motelovej izbe, na konci sveta, v svojich posledných čistých a pekných veciach si kľakne, vytiahne prsteň a spýta sa ma či si ho vezmem.
A vtedy mi to došlo.
Veď ja som si ho vzala už vtedy. V tom tetovaciom štúdiu.
Samozrejme, že som povedala Áno.
♥♥♥
A tak sme sa vzali. Ja som jeho žena a on je môj muž.
Nemáme nič.
Len tie naše posrané kufre, hlavy plné snov a odvahu.
Nemám jeho meno, nemáme na to papier, neboli sme na úrade, nie som tehotná, nebudeme sa brať do roka a do dňa a nie, nevieme kde budeme bývať a čo s nami bude.
♥♥♥
Jedného dňa to tak bude. Veľká párty, oslava lásky, ktorú nazveme svadba. Keď sa oficiálne opiješ s mojimi rodičmi a uvidíš tancovať moju babku. Ale ešte nie. Ale zatiaľ prepáč, že sme ťa nepozvali. Lebo predsa len, bolo to spontánne a presne tak ako som to vždy chcela. Len my dvaja. Na konci sveta.
A aj keď si Matej myslí, že to bolo nemožné a malo to byť na pláži, pri východe slnka… bolo to perfektné. Pretože sme sa vzali presne tak ako žijeme. V našom takmer poslednom čistom oblečení, po celodennom chodení po meste a len tak. Lebo sme to tak cítili.
Lebo sa ľúbime.
A nemohlo to byť lepšie 🙂
S láskou Tina
P.S. Snažili sme sa viac krát o normálnu fotku. Nevyšlo to. Toto je jediná, ktorú máme. Vyplazený jazyk neznamená nič viac ako to, že 584562 x nevedel Matej zaostriť foťák. 🙂
Podcasty sú pre mňa ten najlepší “zabiják” času počas cestovania v MHD, dlhších ciest, pri varení alebo vlastne pri čomkoľvek kedy nemusím veľmi rozmýšľať nad tým čo robím a môžem zabiť dve muchy jednou ranou. Pricestujem, navarím aj sa niečo nové dozviem, alebo naučím.
Obsah článku
Čo je to podcast?
Podcast je internetový zvukový záznam, ktorý sa dá počúvať online, alebo si ho môžeš stiahnuť cez aplikáciu do mobilu a počúvať ho kdekoľvek aj bez internetu. Podcasty nahráva už množstvo ľudí, firiem, organizácií, blogerov na rôzne témy a v rôznych jazykoch. Občas sú podcastami aj rozhovory ľudí takže taký podcast má najbližšie k rádiu, nech si to vieš lepšie predstaviť.
Ako môžem počúvať podcast?
Ak chceš počúvať podcasty bez inštalovania programu, alebo aplikácie najjednoduchší je Youtube alebo Soundcloud. Veľa ľudí nahráva svoje podcasty na rôzne miesta aby mali čo najväčší záber.
Na tvojom smartfóne môžeš využiť viacero aplikácií. Ja som používala pre Android Podcast Addict, kde môžeš počúvať online, alebo si ich aj stiahnuť ( túto možnosť má väčšina aplikácií).
Pre iOs používam aplikáciu, ktorú už v mobile bola – Podcasty, alebo Stitcher for Podcasts a Overcast 2.0. Tiež je tu možnosť použiť Soundcloud aj Spotify.
Možností je veľa, stačí si len vybrať tú, ktorá ti vyhovuje a bude pre teba najviac prehľadná.
Slovenské podcasty
10ka by Tony Dúbravec
Rozhovory so zaujímavými ľuďmi s rôznymi príbehmi a ktorí sú šikovní v tom čo robia. Tony má vždy pripravených 10 otázok, ktorými rozhovor vedie. Na jeho podcastoch mi veľmi vyhovuje, že ľuďom neskáče do reči a sústreďuje sa na rozprávanie svojich hostí. Okrem podcastov ho nájdeš aj na Youtube, kde je záznam z rozhovorov.
Dilemy od MONO.sk
Mono je mimovládny priestor, ktorý vytvára občianske združenie Asociácia pre inovatívne publikovanie a na svojej stránke píšu, že: “diskutujeme o každodenných problémoch, ktoré trápia vás i nás“. Zaujímavé je, že ak máš nejakú pálčivú dilemu, môžeš im ju poslať a je možné, že sa objaví v nejakom podcaste. Dilemy sú tam naozaj zaujímavé a hlavne diskutujú rôzny ľudia a môžeš tak sledovať niť rozhovoru až kým prídu k určitému záveru.
Soňa Pötheová- V ženskom rode
Slovenský podcast plný rozhovorov s inšpiratívnymi ženami na rôzne témy. Nebojte sa tohto podcastu nie je to nejaký podivný feministický podcast. Je to o sile a múdrosti žien a dilemám, s ktorými sa stretávajú.
A tento týždeň určite odporúčam si vypočuť časť “Ženy by sa nemali spochybňovať”.
Fi a Maťa robia taký fresh podcast pre mladých ľudí, ktorý sa výborne počúva. Je to ako rozhovor s kamarátkami pri kávičke, kde sa všeličo dozvieš.
Lužifčák
Tento bizarný, vtipný podcast je najlepšie počúvanie keď máš opicu. Vtedy to dokážeš precítiť úplne najviac. A kedže podcast tvoria dvaja stand-up komici Gabo Žifčák a Jakub Lužina asi aj vieš čo od toho očakávať.
Cestuj životom po svojom
Čerstvo vydaný podcast od nás pre vás. Články, ktoré od decembra 2019 na blogu vzniknú, budeš môcť počúvať už aj ako podcasty. Okrem iného tam nájdeš aj témy o živote v zahraničí a cestovaní.
Pár slovenských marketingových podcastov, ktoré ťa udržia v centre diania. Tak aby si vždy o všetkom vedel a niečo nové sa priučil/a tak toto je taký slovenský základ (aspoň pre mňa) :
ABECEDA brandingu
Síce podcast Olivera Jakubíka je iba na písmenku I, ale je nabitý informáciami z HR marketingu, podnikania, obchodu a manažmentu. Z každého rožka troška.
Marketing Backstage
Kamil Aujesky je celebrita online marketingu, takže jeho podcast dávam len na pripomenutie, aby si si ho nezabudol pridať do knižnice v podcastoch.
Denník SME
Veľa podcastov má aj denník SME, na rôzne témy. Napríklad Index (ekonomika), Za volantom (autá), Klik (udalosti z médií, technológií a soc.sietí), Zoom ( objavy, veda). Z každého rožka troška, tak mrkni aj tam ak ťa niečo takéto zaujíma.
Poznáš aj ty nejaké zaujímavé slovenské podcasty? Určite daj vedieť rada si vypočujem niečo nové. A ak ti nevadí čeština, tak na blogu je aj zoznam českých podcastov, ktoré počúvam.
Tretia časť nášho cestovateľského, trošku punkového cestovania po ostrove Zanzibar ťa zavedie do záchrannej stanice pre korytnačky v dedine Nungwi, dozvieš sa ako prebiehal prenájom auta v Afrike a kto sú vlastne tí Masajovia.
Napriek tomu, že nás o 5 ráno budilo zvolávanie na rannú modlitbu a obrovská vyležaná diera v posteli nám lámala chrbty sme sa veľmi dobre vyspali a vôbec sa nám nechcelo vstávať. Ešte jeden deň sme sa preto rozhodli stráviť na pláži pred tým ako budeme objavovať iné časti ostrova.
Ako na väčšine ostrovov aj na Zanzibare sa ľudia živia rybolovom. A pri chytaní rýb sa do sietí často pripletú aj iné živočíchy napríklad také korytnačky. V nedávnej minulosti takto uviaznuté korytnačky predali a za ich mäso a pancier dostali celkom veľké peniaze. Predaj korytnačiek,už ale nie je legálny a preto sa ľudia pracujúci v organizáciach snažia takéto omylom odchytené a zranené korytnačky zachraňovať tým, že rybárom za ne zaplatia. Zranené korytnačky, ktoré sa zamotali do rybárskych sietí ošetria a nechajú ich žiť vo svojom vonkajšom akváriu. Jeden krát za rok ich potom púšťajú na slobodu.
Za korytnačky platia symbolickú sumu, aby si z toho rybári neurobili biznis a nechytali ich schválne.
V akváriu sa nachádzajú aj malé práve narodené korytnačky, alebo už aj tie čo už trošku podrástli. Kŕmiť veľké korytnačky šalátom priamo z ruky bol veľmi silný zážitok. Mohli sme si namočiť nohy do vody, iba sme museli dávať pozor aby si nepomýlili naše prsty so šalátom. 🙂
Malé korytnačky museli chrániť pred vtákmi
Africké slnko
My sme obaja “tmavokožci” a naivne sme si mysleli, že obyčajný opaľovací krém, nejaká 6-10 nám bude stačiť. Hneď po prechádzke a dni strávenom na pláži sme sa presvedčili, že to bol veľký omyl a byť oblečený je oveľa lepšie ako vyzlečený. Matejov obrys batoha vypálený do kože to iba potvrdzoval.
Slnko vychádza v máji na Zanzibare o 6:00 a zapadá 18:00, teda je tu presne dvanásť hodín svetlo. Veľký rozdiel oproti našim dlhým letným dňom.
Prenájom auta
Ešte v predchádzajúci večer sme si prenajali auto cez internet, uistili sa, že je možné platiť kartou, pretože sme nechceli prísť o naše americké doláre, ktorými sme mali v pláne platiť výlety a vstupné. Auto nám z hlavného mesta Stone Town doviezli priamo do nášho ubytovania. Hneď ako prišli nám bolo jasné, že nie sú nadšení z našej príjazdovej cesty plnej jám, kameňov a kríkov s ostrými tŕňmi.
Sadli sme si za prútený stôl a začali sa dohadovať o platbe, podpisovať dokumenty a vybavovať zanzibarský vodičák. Ten nespočíval v ničom inom len zaplatiť 10 dolárov a mali sme oprávnenie jazdiť. Na Zanzibare sa jazdí na ľavej strane, tak sme ešte dostali poučenie o tom, aby sme na to nezabudli a potom prišlo prekvapenie.
Celú dobu sme rozmýšľali ako len chcú, aby sme to auto zaplatili, kedže ani číslo karty nechceli.
You are in Africa. Here you can´t pay with card. What do you think?
Tu si v Afrike. Tu sa nedá platiť kartou. Čo ste si mysleli? udivene a trošku arogantne nám oznámil chlapík, ktorý doviezol auto. Neviem presne čo by robil, keby sme peniaze nemali, ale my sme mu nakoniec zaplatili a dostali sme auto, ktoré nás potom spoľahlivo vozilo počas celého objavovania ostrova Zanzibar.
Hneď po prenajatí auta sme sa rozhodli ísť pozrieť na ospevovaný západ slnka. Znova sme museli prejsť cez celú dedinu, obísť kravu pred bránou, privítať masaja, ktorý strážil náš dom celú noc a tešili sme sa že po západe slnka sa konečne poriadne najeme.
Západ slnka sme nestihli, pretože sme sa až príliš veľa zaujímali o veci okolo nás, ale aspoň sme si dali peknú prechádzku po pláži počas ktorej sme sa porozprávali s ďalším masajom na pláži.
Pravý alebo falošný masajovia?
Masajovia sú Africký kmeň žijúci v Keni a Tanzánii. Určite si už počul/a o bojovníkoch, ktorí vedia zabiť leva iba palicou a holými rukami. Tak to sú práve Masajovia, obávaní bojovníci, ktorý sú teraz hlavne pastieri dobytka a ich bohatstvo závisí od počtu kráv, ktoré vlastnia. Na Zanzibare môžeš stretnúť prevažne mladých mužov, ktorí sú vysokí a chudí, oblečení v červených “plachtách” , na krku a rukách majú korálky a v ruke palicu s veľkou drevenou guľou na vrchu. ( ževraj s ňou potom tresknú leva po hlave a rozbijú mu lebku)
“Koľko kráv si dal za svoju ženu?” spýtal sa mladý masaj Mateja.
” My nemusíme platiť za ženu.”
” To je divné. Tá moja stála 16 kráv”.
Najzvláštnejšie bolo pre nás spojenie tradične oblečeného a zmýšľajúceho masaja s telefónom v ruke prechádzajúci sa po pláži. Veľa masajov cestuje na Zanzibar za prácou. Počas sezóny pracujú ako nočný strážcovia/ ochranka v rezortoch a počas dňa predávajú suveníry, fotia sa s ľuďmi, alebo ponúkajú zájazdy.
Masajovia, ale určite nie sú domácimi obyvateľmi Zanzibaru, ale prišli sem za prácou tak ako veľa ďalších ľudí z pevniny Tanzánie.
V minulosti týmto ľuďom stačil výmenný obchod, ale v dnešnej dobe si za sliepku, kredit do mobilu nekúpi, látku mu nikto nevymení za prútený kôš a preto sa aj kmene, ktoré žijú mimo “civilizácie” prispôsobiť a nájsť spôsob ako peniaze zarobiť.
Po ceste späť do nášho domčeka na kopci, už bola vonku absolútna tma. Ľudia tu s zvyknutí sa pohybovať v tme, alebo majú so sebou baterky, aby si posvietili na cestu. My sme mali pri sebe iba mobil, ktorým by si nemal mávať, keď nechceš aby ti ho voľakto v tme vytrhol z ruky. Poviem ti pravdu naozaj som sa bála. Prechádzať sa po dedine, kde je prašná cesta, domy, ktoré my považujeme za polorozpadnuté a ľudia vynárajúci sa z tmy pol metra pred nami. Bola som naozaj vďačná, že je vedľa mňa chlap, ktorého sa tu všetci pýtajú či je “fajter”.
Keď sme boli kúsok za dedinou v hlave my skrsol výborný nápad. Zo skautských časov viem, že ak nesvietiš baterkou, tvoje oči si zvyknú na tmu. A tiež to znamená, že keď ty nevidíš nikoho, nevidia ani oni teba, lebo nezmyselne nesvietiť. Presvedčila som Mateja, aby sme vypli svetlo a nechali hviezdy osvetľovať našu cestu domov.
Pár metrov od nášho domu, šiesty zmysel poradil Matejovi znova zapnúť svetlo. To čo sme uvideli ma presvedčilo, že to svetlo bol naozaj dobrý nápad.
Meter pred mojou tvárou stála krava. Ešte dva kroky a tvárou by som narazila priamo do kravského zadku.
Neviem ako by sme tento príbeh rozprávali keby som do tej kravy naozaj narazila, ale tento deň sme zakončili obrovským záchvatom smiechu.
Lety krížom krážom cez Ameriku do Kolumbie a späť, kde sme veľa čakali a veľa prebaľovali kufre, kvôli podmienkam leteckých spoločností, to nás vycvičilo natoľko, že sme sa rozhodli s tebou zdieľať pár tipov. Ak potrebuješ skombinovať viac letov, alebo budeš tráviť chvíľu na letiskách tieto tipy ti pomôžu zvládnuť letiská a lietanie bez zbytočného stresu.
Obsah článku
1.Teplé oblečenie do lietadla
Na letiskách a v lietadlách je vždy zima, pretože tým eliminujú množenie baktérií. Preto zabaliť si teplé (alebo aspoň teplejšie) oblečenie je nutnosť. Hlavne pri dlhších letoch a čakaní na letisku, ti veľmi rýchlo zostane zima. Preto maj pri sebe vždy v príručnej batožine dlhé nohavice, ponožky a tiež mikinu (najlepšie s kapucňou, pretože klimatizácia fúka zvrchu). Mne je zima vždy, takže ja nosím zo sebou aj čiapku a šatku na zakrytie.
2. Krém alebo balzam na pery
Letisko je veľmi vysušujúce prostredie pre tvoju pokožku. Počas letu, alebo aj na letisku si stále v klimatizovanom prostredí a veľmi rýchlo budeš mať pocit suchej kože, alebo popraskané pery. Mať túto malú záchranu vždy so sebou je výhodné, pretože tak predídeš nervozite z toho, že sa necítiš dobre, alebo ťa niečo dráždi. Ja so sebou nosím vždy balzam na pery, ktorým si v časoch núdze môžem aj natrieť suchú pokožku.
3.Čo robiť s ťažšou batožinou na letisku
Ak je tvoja batožina príliš ťažká vyber z nej oblečenie a obleč si ho. Najlepšie je vybrať si oblečenie s vreckami, do ktorých sa ešte poprípade dá niečo napchať. Nie je to úplne najpohodlnejšie cestovanie, ale zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia, že áno. Nám to dosť pomohlo, keď sme lietali s rôznymi leteckými spoločnosťami, ktoré mali aj rozdielnu váhu batožiny. Mali sme síce na sebe veľa kusov oblečenia, Matej knihy vo vačku, ale podarilo sa. 🙂
4.Ako sa zbaliť do príručnej batožiny
Najbezpečnejšie sú doklady a peňaženka úplne na dne batoha, že? Ale na letisku budeš práve tieto veci najviac potrebovať, preto si ich zbaľ tak, aby sa k nim dalo ľahko dostať. Buď niekde na vrchu príručnej batožiny, alebo v malej taške/ ladvinke tak aby sa dali rýchlo vztiahnuť a stále boli v bezpečí. Nie je nič horšie ako vzdychajúci rad ľudí pri okienku čo čaká, kým si vybalíš polovicu batoha.
Toto isté platí aj o veciach, ktoré budeš chcieť určite používať v lietadle. Kniha, sluchátka, mikina, jedlo… ak sedíš pri okne a batoh si dáš do úložného priestoru nad hlavou budeš rušiť tých čo sedia vedľa teba. Najlepšie ich je mať všetky v malej taške, ktorú si dáš do priestoru, ktoré má sedadlo pred tebou a máš po starostiach.
Namiesto predražených vôd na letisku (a zbytočných plastových fliaš) si prines svoju vlastnú fľašu. Buď už prázdnu, alebo nezabudni vyliať vodu zo svojej fľaše pred letiskovou kontrolou. Môžeš si ju dopustiť na toalete, alebo na veľa letiskách už nájdeš aj veľa automatov na vodu.
6.Nezabudni si power banku a redukciu do zástrčky
Power banka je “must have” už asi každého kto niekam cestuje. Nie je vždy jednoduché nájsť voľnú zástrčku. Problém nastane až vtedy, keď sa vybije aj power banka. Redukciu do zástrčky si väčšinou ľudia balia do batožiny, ktorá potom skončí v podpalubí, pretože predpokladajú, že ju budú potrebovať až v hoteli. Všeličo sa môže stať, vybitý mobil alebo notebook, ktoré budeš zrovna nutne potrebovať a ty si nepomôžeš, lebo na letisku je tiež iná zástrčka. Preto odporúčame spolu s power bankou aj modifikátor do zástrčky, aby ťa nič neprekvapilo.
7.Nájdi si prázdny gate na čakanie
Ak na letisku čakáš dlhšie a nemáš kde čakať najlepšie je nájsť si gate, z ktorého nikto neodlieta a sadnúť si blízko. Nájdeš tam viac voľných miest na sedenie, alebo aj možný spánok, je tam tichšie a viac voľných zástrčiek.
Čakanie na letisku vie byť riadna nuda
8. Offline hudba a filmy
Filmy, seriály alebo hudbu už nemusíš sťahovať po jednom a vymýšľať čo si pozrieť a počúvať. Napríklad ak máš zaplatený Netflix môžeš si filmy alebo časti seriálu stiahnuť do mobilu a pozerať offline. Rovnako to funguje aj napríklad so Spotify, kde pri “pro” verzii môžeš počúvať svoje vlastné playlisty aj offline. Často nás to zachraňuje nielen na letiskách, ale aj pri dlhých cestách autobusom.
9. Hackni wifi na letiskách
Blogger foXnoMad vytvoril mapu, ktorá obsahuje heslá na letiskové wifi po celom svete. Na niektorých letiskách nie je free wifi, alebo tá verzia zadarmo je limitovaná. Aplikácia sa volá WiFox a môžeš si ju stiahnuť pre iOS aj Android.
10. Odfoť si svoje parkovacie miesto
Zaparkuješ na letisku a povieš si, že toto si určite zapamätám. A keď sa po pár dňoch vrátiš z dovolenky, nemáš ani šajnu kde to auto parkuje. Spraviť si fotku ti zaberie len pár sekúnd a nemusíš sa stresovať s hľadaním auta. Toto ti pomôže aj keď si prenajímaš, alebo vraciaš auto. Viac o tom ako si bezpečne prenajať auto z autopožičovne sme písali aj v článku na blogu.
Máš aj ty nejaké svoje tipy a triky ako nestresovať na letisku? Daj nám vedieť a my ich určite radi vyskúšame a pridáme do článku.
V týchto krátkych príbehoch na pokračovanie sa dočítaš čo všetko sme na tomto malom ostrove Zanzibar zažili, sarkastické, veselé aj podivné historky, v ktorých nájdeš aj pár informácií o ostrove. V tejto časti sa dozvieš aký bol náš prvý kontakt s dedinou Nungwi, čo dodržiavať počas ramadánu a prečo sme sa hnevali na pláži.
….V to ráno sme zaspávali s myšlienkou na zamknuté dvere izby, v ktorej oknách nebolo sklo, iba podivné mreže. Počúvali sme bučanie kráv, cvrlikanie svrčkov a hlasné zvolávanie z miestnej mešity na ranú modlitbu, ktorá sa ozývala celou dedinou.
O pár hodín neskôr sme sa zobudili na krákanie vrany, ktorá sedela na strome hneď vedľa nášho okna. Túto vranu sme nenávideli počas celého pobytu, pretože mala talent na rozpoznávanie času, kedy sa nám najlepšie spalo. Ospanlivo sme sa na seba pozreli a vyliezli sme z postele, v ktorej sme vyležali veľkú dieru. Cítili sme sa oveľa lepšie ako v noci, pretože podivné zvuky utíchli a nahradil ich denný ruch. Červená kamenná podlaha bola v celej izbe a na stene ospanlivo posedával malý gekón. Odvážili sme sa nakuknúť cez farebné závesy na oknách, cez ktoré sme videli nášho dredatého “domáceho” prechádzať sa po dvore. Kúpeľňa bola rovnaká ako máme doma v Európe, sprchový kút, umývadlo a záchod, iba mušle na podlahe prezrádzali, že sme niekde pri oceáne.
Zanzibar počas ramadánu
Na Zanzibare je prevažujúcim náboženstvom islam a my sme sa tam vybrali práve v období ramadánu. Ak nevieš tak pre moslimov to znamená, že od východu do západu slnka nejedia, nepijú, nefajčia, nesexujú a ženy chodia zahalené viac ako zvyčajne. Tiež tesne pred východom slnka a tesne po západe slnka majú modlenie v mešite.
Čo to pre nás znamenalo?
V podstate sme ani my nemohli fajčiť na verejnosti, obliekať sa tak, že sme mali zahalené ramená a kolená. Nemuseli sme sa nijako obmedzovať, ale tento systém nás jednoducho obmedzil. Nemali sme vlastnú kuchyňu a boli sme v Afrike, takže žiadny obložený chlebík na raňajky sme si nespravili. Všetky podniky kde by sa teoreticky dalo kúpiť pečivo, alebo zjesť raňajky boli cez deň zavreté a tak sme skončili v obchode a jediné čo tam mali boli… keksíky. Plnené sušienky na raňajky sme veru asi nikdy nemali, ale krízové situácie, vyžadujú rýchle riešenie. A na rannú kávičku sme mohli tiež zabudnúť. Keď sme si vybrali, že chceme poriadnu skúsenosť s tým ako sa tam žije, tak sme to aj dostali, hneď naservírované. 🙂
Prvá cesta do dediny Nungwi
Keď sme sa konečne odhodlali vybrať sa do dediny, poriadne zahalení a hladní, zistili sme, že tie opustené, polorozpadnuté domy sú vlastne novo vznikajúca dedina, kde sú domy nie rozpadnuté, ale v procese stavby. Cesty v tejto časti v podstate neexistovali, boli to buď vychodené chodníčky, alebo kamenné a štrkové “cesty”, poprepletané stromami, kravami, sliepkami a hrajúcimi sa deťmi.
Počas cesty dole dedinou deti vybiehali z domov, prestávali sa hrať s tvorenými ústami na nás pozerali, ale väčšinou kričali “Jambo!” “Jambo muzungu!” pre tých, ktorí nevedia svahilsky to znamená “Ahoj, beloch!”
Deti mi podávali ruky, alebo sa ma len chceli dotknúť. Chceli vedieť či sme takí ako oni, reálny, živí. Deti sa hrali všetky spolu vonku, nedalo sa rozoznať či sú všetky rodina, alebo susedia. Počas ramadánu majú deti na Zanzibare prázdniny, tak nechodia do školy. Tie staršie sa starali o tie mladšie, život prebiehal vonku na ulici, nie za zavretými stenami. Asi očakávaš, že tu uvidíš fotky milučkých detičiek, ale už pred odchodom sme sa dohodli, že nebudeme fotiť deti. Ani našim mamámby sa nepáčilo, keby sa niekto na ulici fotí s ich deťmi a potom fotky dáva na internet.
“Jambo” nás sprevádzalo celou cestou až do “centra” dediny, na hlavnú cestu kde bola autobusová zastávka, obchody a zmenáreň. Všade bol hluk, prach a široko ďaleko sme boli jediný “muzungu”. Do zmenárne, ktorá bola iba zamrežovaným okienkom, sme si išli premeniť naše americké doláre na tanzanské šilingy. Na Zanzibare môžeš platiť americkými dolárami, ale iba 50 dolárovou bankovkou, alebo vyššou. Ostatné veci musíš platiť tanzanskými šilingami.
Konečne na pláži
Keď sa nad tým teraz zamyslím, museli sme vyzerať veľmi vydesene. Biely ako steny, nervózne sa pokukujúci okolo seba, nevediac či “mambo muzungu” je urážka, fakt, alebo iba úprimný pozdrav. A tak sme sa pomaličky prechádzali dedinou, s údivom a záujmom si všetko prezerali, snažiac sa nájsť tú kúzelnú pláž s azúrovo modrým oceánom.
Úprimne, konečne sme pochopili ako sa musí cítiť človek s tmavou pleťou u nás na Slovensku, v Čechách alebo Poľsku. Boli sme tam ako päsť na oko. Svietili sme ako maják na 100 kilometrov.
Keď sme ju konečne uvideli, prekvapilo nás hneď niekoľko vecí. V tieni driemali kravy s hrbom, asi 20 ich ležalo v tieni vysokých paliem. A hneď pár metrov od toho veľmi veľa odpadkov, ktoré vyzerali ako by nikomu nepatrili, len tak si tam niekto spravil skládku. A o ďalších pár metrov nás oslepil biely piesok a naozaj nádherný oceán.
Pláž v Nungwi si akosi žila svojim vlastným životom. Ako sme sa po chvíli dozvedeli ramadán na pláži neplatí, tam si môžeme kľudne chodiť v plavkách. Taktiež frekvencia bielych sa tam oveľa zvýšila. Zrazu to čo mi nazývame “chatrče” a oni domovom zmizli a vystriedali ich rezorty rôznych tvarov a veľkostí. Slnečníky, Hilton, reštaurácie to všetko tu bolo a žilo si úplne iným životom ako zvyšok dediny.
Nemusíš o Zanzibare vedieť nič. Vďaka farbe tvojej pleti sa pri tebe zastaví každý plážový predavač a porozpráva ti úplne všetko.
Popri prechádzke na pláži sme zistili, že práve na pláži sme dostali ďalšie označenie. Stali sa z nás chodiace peňaženky. Stali sme sa cieľovou skupinou chlapov, ktorý sa snažili niečo predať. Od kokosov, cez látku, výlet, drogy, látku, kľúčenky, afro copíky, suveníry, masáž… ponúkli ti úplne všetko. Každý z nás už asi niekde pri mori zažil týchto predavačov, ktorí sa ti snažia niečo predať, ale ak odmietneš odídu. Toto bol úplne iný level.
Týpek sa na nás prisal a neodišiel. Mohli sme nachodiť 5 kilometrov po pláži a on stále išiel s nami. Začal kľúčenkou, prešiel na výlet, jedlo, suvenír, drogy a keď sme z toho nič nechceli, začal odznova. Potom začal citovo vydierať ako my máme peniaze a on nie, ako bola dažďová sezóna, ako má deti… Najhoršie na tom bolo, že sa postupne nazbierali. Dokázalo ich s nami ísť aj päť a neprestali. V istej chvíli som si už fakt myslela, že im jednu vrazím, nech už len konečne stíchnu a nechajú nás na pokoji.
Jednu výhodu to ale malo.
Ak človek nevedel čo by chcel na Zanzibare vidieť alebo zažiť každý z týchto plážových predajcov mu to veľmi rýchlo vymenoval. Sunset cruise, Spice farm, korytnačky, hlavné mesto, potápanie, Monkey forest… každý to vedel vymenovať a každý to vedel zariadiť. A väčšina z nich ti aj tých pár viet po česky vedela povedať.
Ryža, kari a krevety. Kari korenie je tu oveľa silnejšie ako u nás.
Konečne jedlo
Ohučaní a splálení sme si to namierili do plážovej reštaurácie, v ktorej hrala reggae hudba, v piesku znudene ležali psy a my sme mohli ležať v húpacej sieti a pozorovať zapadajúce slnko.
Samozrejme sme sa rozhodli vyskúšať niečo z miestnych morských tvorov s kari a ryžou čo je ich miestna špecialita. V plážových reštauráciach na Zanzibare môžeš jesť bez obáv, ale neodporúča sa jesť šalát (pretože voda nie je pitná a šalát sa v nej umýva), piť vodu inú ako balenú a tiež si dávať drinky s ľadom.
Naše prvé poriadne jedlo spolu s tanzanským pivkom nám padlo viac ako vhod. Ten večer so zapadajúcim slnkom a ružovou oblohou už nemohol byť viac ako vystrihnutý z katalógu cestovnej kancelárie.
S túžbou po oceáne
T+M
Pár fotiek na záver
Predavač čaká kým niekto výjde z vody a môže mu ponúknuť všetko čo má.
Zmenáreň v Nungwi je iba takým okienkom s mrežami.
Deti v zápale hry.
Výhľad z okna, ktoré nemalo sklo, iba akúsi mriežku.
V týchto krátkych príbehoch na pokračovanie sa dočítaš čo všetko sme na tomto malom ostrove zažili, sarkastické, veselé aj podivné historky, v ktorých nájdeš aj pár informácií o ostrove.
V júni 2018 sme sa odhodlali, že je konečne čas preskúmať azúrovo modré pláže v Afrike. Vybrali sme si ostrov, kde sa narodil spevák Freddy Mercury. Vybrať sme si mohli akúkoľvek africkú krajinu, ale chceli sme ten “prvý dotyk” vyskúšať v krajine, kde sú na cudzincov zvyknutí, pretože sme ani náhodou nevedeli čo presne máme očakávať. A ver mi, že ani všetko to čo si naštuduješ o krajine ťa nikdy nepripraví na to čo zažiješ.
Zanzibar tvoria dva ostrovy (Zanzibar a Pemba) pri juhovýchodnom pobeží v Tanzánii. Je viac možností ako sa dostaneš na tento ostrov zo Slovenska, ale my sme sa rozhodli pre let, pri ktorom budeme prestupovať ešte v Európe, pretože ak prestupuješ na Africkom kontinente, musíš mať očkovanie ( a pri sebe aj očkovací preukaz) proti žltej zimnici a my máme očkovanie iba proti žltačke.
Obsah článku
Prvé nadýchnutie
Ak necestuješ často na iný kontinent, alebo si ešte nikdy neletel, prekvapí ťa určite tlačivo, ktoré sa rozdáva v lietadle. My často nemáme úplne dokonalý itinerár, ani poriadne nevieme kde budeme bývať, preto nikdy nevieme čo tam máme o našom pobyte a financiách písať. Tak sa len snažíme mať všetko rovnaké.
Naše pristánie som si predstavovala ako v nejakom filme. Vystúpime, stojíme na schodíkoch z lietadla, pofukuje jemný vánok, ktorý sa hrá s mojimi vlasmi a my vidíme palmy, slnko a počujeme šum oceánu… namiesto toho bola vonku tma, hustý teplý vzduch sa na nás nalepil ako žuvačka a všade boli cítiť soľ.
Zanzibarské letisko je riadny punk. Podobne ako v Niši to vyzeralo, že nikto nechápe čo tam v noci robíme. Dostali sme vízové tlačivá, ktoré sme museli vypísať, zaplatiť a porozprávať sa so strašidelným pánom v okienku. Je to veľmi zvláštne, že jeden človek v sklenenej búdke rozhoduje o tom, či sa tvoja cesta na letisku začne, alebo rovno skončí a práve preto je ten pán taký strašidelný.
Toto si ani nezaslúži filter. Sme rozbitý po dlhom lete, ale šťastní, že máme pečiatky v pase.
Za búdkami s colníkmi nás čakala stará hala a v jej strede detektor, kde “kontrolovali” našu batožinu. Batožinu sme si museli dať na pás a chlapík, ktorý vyzeral, že ho totálne nezaujíma nič a nikto, nám ju kontroloval na displeji monitora, ktorý pamätá 90te roky. Popravde nevenoval ani jeden pohľad našej batožine na tom monitore. 😀 V tej chvíli sme vôbec nevedeli čo máme robiť, či sa radovať, že sme konečne dorazili alebo s strachovať pred cestou do hodinu vzdialenej dediny, kde sa musíme uprostred noci dostať.
Taxík
Ešte sme sa nedostali ani von z haly už s na nás nalepili dvaja týpci v reflexných vestách, ktorí nám chceli pomáhať z batožinou. Nikdy nereagujeme na takýchto ľudí, ale po dlhom lete a uprostred noci, sme boli nejaký vláčny a nechali sme sa prehovoriť, že nám môžu ukázať náš taxík, predsa len vyzerali ako zamestnanci letiska. Náš taxík spolu s ostatnými nás čakal na tmavom parkovisku pri príletovej hale. Vonku v tme stálo veľa chlapov s tabuľkami a my sme nemali šajnu, ktorým smerom sa vybrať. A v tom naši “nosiči” (popravde ten kufor som si mohla tlačiť aj sama) začali vykrikovať mená až sa náš taxikár našiel. Zaviedol nás do auta, ktoré by odviezlo aj 6 ďalších ľudí a ktoré bolo celé zatuchnuté a lepkavé od toho vzduchu z oceánu. Dlhých 5 minút nás nechal sedieť samých v tom aute a to ti veruže nebudem tvrdiť, že nám všeličo nebehalo v hlave.
Jazdenie autom po Zanzibare je “African massage” pretože ťa poriadne vytrasie.
Na Zanzibare sa šoféruje na ľavo a je to také zvláštne, človek si na to celkom dlho zvyká, že všetko v aute aj na cestách je naopak. A to aké sú Zanzibarské cesty sme v tej chvíli nemali ani šajnu.
Z letiska sme prešli cez hlavné mesto do dediny Nungwi, kde sme si rezervovali izbu v “africkom domčeku” s výhľadom na oceán.
Vodič taxíka, ktorý veľmi nevedel po anglicky sa na našej strastiplnej ceste plnej výmoľov riadne zabával. Alebo sa zabával na našich vytreštených očiach a nervóznom smiechu. Ako sám tvrdil jazdenie autom je “african massage” pretože ťa ponatriasa a obúcha veru poriadne.
Absolútna tma
Absolútna tma nie je nejaká metafora, ale fakt. Na Zanzibare nefunguje verejné osvetlenie a v niektorých domoch stále nemajú elektrinu. Preto keď zapadne slnko začína sa absolútna tma, kedy je naozaj nádherne vidieť hviezdy, ale táto tma by sa dala krájať. Je to akoby si bol neustále v tme v strede lesa. A šoférovať v tejto tme je naozaj zaujímavé, desivé a občas aj nebezpečné. Ľudia aj zvieratá sa len tak vynárali z tmy, deti kráčajúce pri krajnici o 3:00 ráno, palmy osvietené svetlami auta. To všetko sme videli a snažili sa zo všetkých síl nezaspať na zadných sedadlách bieleho taxíka.
Obaja sme sa s panikou na seba pozreli a ja som nevedela, či sa mám začať hrabať v kurfi a vyťahovať nožík, alebo si napchať doklady a peniaze do podprsenky.
Zrazu po hodine taxík len tak znenazdajky odbočil do tmy a my sme videli tú najväčšiu jamu na ceste. Žiadny slovenský výmoľ na ňu nemá. To je taká jama, na ktorú si zavoláš traktor, 4×4 jeep alebo jednoducho odstavíš auto a ideš ďalej peši. Ale náš taxikár sa rozhodol, že žiadna jama nie je prekážkou a pomaličky sa vybral rovno stredom. Útrpných pár minút, ktoré nám pripadali ako hodiny sme sa predierali tou jamou a hádzalo nás v aute z boka na bok. Keď sa mu konečne podarilo sa dostať cez tú jamu, nasledovalo ešte pár ďalších.
Vtedy sme začali vnímať, kde sa vlastne nachádzame. Okolo nás vysoká tráva, kríky a opustené, rozpadnuté domy. Zrazu reflektory auta osvietili bučiacu kravu a taxík zastavil.
“Sme na mieste” oznámil nám taxikár a vystúpil.
Obaja sme sa s panikou na seba pozreli a ja som nevedela, či sa mám začať hrabať v kurfi a vyťahovať nožík, alebo si napchať doklady a peniaze do podprsenky. V mojej hlave sa odohrávali katastrofické scenáre, o tom ako nás teraz okradnú a nechajú tam, v zemi nikoho a rôzne aj horšie verzie toho, čo by sa nám mohlo stať. Ale moje pár sekundové úvahy prerušil taxikár, keď mi otvoril dvere a ja som pomaly vystúpila.
Rozhliadala som sa okolo seba a rozmýšľala som ako poviem Matejovi, do ktorej strany sa rozbehneme… a v tom Matej zahlásil, že sme tu:”Vidím naše obytko”.
Nevieš si predstaviť ako sa mi uľavilo. Pri veľkej červenej bráne, takej ako mávame zvyčajne na garáži, nás čakal pekný černoch s dredami schovanými pod háčkovanou čiapkou. Vyzeral, že buď sme ho práve zobudili, alebo si už stihol niečo pofajčiť pred našim príchodom. Oznámil nám, že sa nemáme báť psa, že ho zaženie. Otvoril bránu a začal zaháňať malého agresora, ktorý neprestajne štekal. Hneď za bránou stál ďalší chlap s palicou v ruke a v tradičnom červenom oblečení, ktoré by sa dalo skôr nazvať plachou ako oblečením ( a k nemu sa ešte neskôr vrátime).
Posteľ s moskitiérou
Pri dverách našej prízemnej izby sa s nami rozlúčil, že sa porozprávame ráno. Keď sme za sebou zavreli dvere, pozreli sme na seba a nechápali sme kde sme sa to ocitli. ” Čo sme si toto zase vymysleli? Myslela som, že dnes umrieme” zahlásila som a Matej súhlasil.
Skromné vybavenie izby so stolíkom a stoličkami z bambusu, bez skrine a s kúpeľňou s kachličkami a zabetónovanými mušľami do podlahy nás v tej chvíli ani nefascinovalo, ani nerozrušilo. Jediné čo sme chceli bolo ľahnúť si do tej veľkej postele s moskitiérou.
V to ráno sme zaspávali s myšlienkou na zamknuté dvere izby, v ktorej oknách nebolo sklo, iba podivné mreže. Počúvali sme bučanie kráv, cvrlikanie svrčkov a hlasné zvolávanie z miestnej mešity na ranú modlitbu, ktorá sa ozývala celou dedinou.
Po prvom týždni v našom byte v Krakove sme museli odpojiť anténu pre TV a schovať ju veľmi hlboko do skrine. Prečo?
Keď sme sa nasťahovali, nemali sme internet, tak ticho v poloprázdnom byte sme vypĺňali zapnutou TV. A ak je niečo na čom si Poliaci frčia najviac tak to je práve disco polo. Nikto sa nepriznáva, že to počúva, ale práve disco polo hudobníci tu majú najviac videní na youtube a každý “náhodou” pozná ich pesničky. A po týždni vyplneným touto hudbou a poľským dabingom, už sme TV nikdy nezapli.
Obsah článku
Čo je disco polo?
Táto tanečná hudba vznikla v Poľsku v 80-tych rokoch a vtedy ju volali aj “muzyka chodnikowa”. Je to elektronická, folková hudba, ktorá sa hrala na zábavách a svadbách a jej extrémna popularita narástla až po 2007 roku. Texty sú väčšinou o láske a živote, ale čo nás na tom najviac “baví” je, že je to poriadny storytelling. V textoch disco pola sa dozvieš celý príbeh aj s gradáciou, od toho ako sa chlapík do ženy zamiloval, ako ju miloval, ako ho zradila až po to ako sa cíti teraz.
Jeden z najznámejších dico polo pesničiek je Ruda Tańczy Jak Szalona, no a názor na celý klip aj hudbu si musíš spraviť vlastný. 😀
Tento článok nie je o disco polo hudbe.
Áno, dobre čítaš. Ale musela som začať práve týmto hudobným štýlom, lebo každý kto stretol nejakého Poliaka, alebo bol v Poľsku by namietal, že tú najväčšiu topku sme tu nespomenuli.
Nebudem ťa mučiť poľskou tanečnou hudbou, ale chcem ti ukázať hudbu, ktorá nás naozaj baví. Baví v zmysle, že sa nad ňou zasmejeme, text pre Slováka alebo Čecha je riadne dvojzmyselný, alebo je to hudobne naozaj dobré.
Daj šancu poľským piesenkám, zaručujeme ti nejeden úsmev.
Karolina Czarnecka – Hera Koka Hasz LSD
Karolinu som objavila už dávnejšie počas môjho študovania v Katoviciach. Jej pôvodne školský projekt mal obrovský úspech a ja si už od prvého počutia nemôžem pomôcť, ale ten refrén je jednoducho chytľavý: ” Hera, koka, hasz, LSD ta zabawa po nocach się śni LSD, hera,koka i hasz podziel się z kolegami czym masz”
Druhou pesničkou, s ktorou sa chceme podeliť je jej Chwytaj ten stan, ktorá by sa uchytila podľa nás a akejkoľvek slovenskej alebo českej dub stepovej párty. Tiež máme radi ľudí, ktorí nemajú problém si zo seba robiť srandu.
Sarsa
Po prvý krát som počula jej pesničku Volta v nočnom Uberi. Vracala som sa domov v noci sama a vodič preladil na túto pesničku. A keď tam sama sedíš v aute v noci s neznámym chlapom a z rádia hrajú “Szukaj mnie, szukaj, Szukaj ty mnie, szukaj, szukaj” tak mi v hlave išlo všeličo, len nie pravý význam toho slova. 😀
Neskôr sme objavili aj jej ďalšie pesničky, ale tieto dve sú naše najobľúbenejšie. Bronię Się má zaujímavý vizuál a Sarsa má príjemnú farbu hlasu.
Toto síce nie je v poľskom jazyku, ale táto absurditka je niečo čo musíme zdieľať. Song o ich národnom jedle s vizuálom, v ktorom to prezentujú…no neviem či sa smiať alebo krútiť udiveno hlavou. Ale vypočuj si a snaž sa nespievať si ” Keep your hands off my pierogi, Don’t you touch they’re my pierogi”.
Rompey -Passerati
Na toto nemáme slov. Toto je jednoducho poľská hudobná topka. Je to taká blbosť až nás to baví. Nie je to jediná pesnička, v ktorej sa spieva o Pasate, ale táto je asi najlepšia. Od toho týpka, čo rozosmutnil Nemca, lebo si od neho kúpil auto až po tie sexy dievčiny tancujúce v garáži… Toto je povinná hudobná jazda.
Łobuzy – Ona czuje we mnie piniądz
To najlepšie sme si nechali na koniec. Od refrénu “Ona czuje we mnie piniądz, wystroiła się jak Beyonce”, cez tú disco polo hudbu až cez premakaný teledysk (videoklip) a ak nerozumieš poľštine sú tam aj anglické titulky.
Tento článok bol samozrejme písaný s veľkou nadsádzkou. Je viac poľských interpretov, ktorých hudba je kvalitná a dobrá, ale chceli sme sa podeliť aj o tieto “topky” a o dvojzmyselnosť našich jazykov, ktoré sú síce také podobné, ale zároveň rozdielne.
Poznáš ešte nejaké pecky, ktoré by sme mali poznať? Podeľ sa s nami v komentároch, radi sa pobavíme aj my.
Po našom mesačnom tripe po Amerike kde sme si po prvý krát prenajali auto, sme si požičali už 10 rôznych áut. Pri cestovaní do iných krajín samozrejme využívame aj verejnú dopravu, ale ak necestujeme pomaly a máme obmedzený čas, za ktorý chceme vidieť čo najviac, je výhodnejšie si požičať auto ako jazdiť autobusmi. Nič nás neobmedzuje a môžeme si užiť krásne západy slnka, stratiť sa v Afrike, alebo dostať sa k vodopádom, kde by nás nikto nezaviezol.
Ešte pred pred rokom by nám prišlo prenajatie si auta z požičovne áut ako niečo riskantné, predražené a nezmyselné. Po hodinách strávených nad všetkými podmienkami a webmi autopožičovní už máme celkom slušný prehľad, preto sa vám pokúsime priblížiť celý proces.
Čo nájdeš v článku:
Ako si vybrať požičovňu áut.
Požičať si auto na internete alebo priamo v požičovni?
Podmienky pre vodiča.
Aký typ karty potrebuješ.
Ako si vybrať auto. (kritéria)
Poistenie
Na čo si dávať pozor.
Obsah článku
Ako si vybrať požičovňu áut
Keď začneš hľadať na internete nájdeš množstvo požičovní, s rôznymi autami a cenami. Čo je pre teba dôležité je krajina v ktorej si chceš auto požičať, výber áut, spotreba auta, podmienky (či ti požičajú auto na dobu, ktorú ho potrebuješ, kedy ho môžeš vyzdvihnúť a kedy vrátiť) a poistenie, ktoré poskytujú (či je už zahrnuté v cene, alebo si ešte priplatíš) a referencie a cena.
Požičať si auto priamo cez požičovňu alebo cez sprostredkovateľa?
Pri požičiavaní auta to funguje podobne ako pri kúpe leteniek. Ak si kúpiš letenku priamo od leteckej spoločnosti, všetko čo sa stane si musíš vybaviť, zaplatiť, stornovať sám/sama. Ale ak si ju kúpiš cez sprostredkovateľskú spoločnosť táto povinnosť by mala byť ich.
Ak si požičiaš auto cez sprostredkovateľskú spoločnosť môže sa ti stať, že cena bude výhodnejšia ako cez stránku auto požičovne. Dôležité je v tom prípade poistenie, ktoré je v tej cene zahrnuté/nezahrnuté.
Pri výbere sprostredkovateľa si najprv prečítaj recenzie, aby si si vedel/a spraviť predstavu o tom, či je dôveryhodný alebo nie.
Príklad 1: Nájdeš auto cez sprostredkovateľa za 20€/deň + 5€ poistenie na všetko v plnej výške. Cez požičovňu áut nájdeš cenu auta za 30€/deň +5€ poistenie. Ak si rezervuješ auto cez sprostredkovateľa tak zodpovednosť preberá on, ale ty to musíš najprv zaplatiť a potom by ti to mal sprostredkovateľ vrátiť.
Príklad 2: Nájdeš auto cez sprostredkovateľa za 30€/deň + 5€ poistenie, ktoré ale nie je plné krytie. Cez požičovňu áut nájdeš cenu auta za 35€/deň +5€ poistenie. v oboch prípadoch si musíš priplatiť poistenie s plným krytím.
Požičať si auto na internete alebo priamo v požičovni?
Požičiavali sme si auto aj priamo v požičovni, ale veľa krát práve na internete.
Na internete si požičiavame auto, pretože:
vieme si vybrať z viacerých áut
môžeme si rezervovať auto dostatočne dopredu a sme si istý, že to auto naozaj budeme mať nachystané
vieme si spraviť prieskum požičovní a referencií ešte doma
nemusíme riešiť žiadnu dopravu z letiska, pretože už vieme, že budeme mať auto
auto chceme na viac dní/týždňov
Priamo v požičovni sme si požičiavali auto pretože:
sme si neboli istý, či ho budeme naozaj potrebovať
z hotela, v ktorom sme bývali sme mali 10% zľavu a bola nám požičovňa odporučená práve hotelom (ak by to bola nejaká podvodnícka požičovňa, alebo sa nesprávali dobre k zákazníkom, vrhalo by to zlé meno aj na hotel takže sme predpokladali, že to bude v poriadku)
auto sme si prenajali iba na jeden alebo dva dni
Na Korfu sme sa rozhodli prenajať si auto priamo v požičovni na odporúčanie majiteľky hotela, v ktorom som pracovala.
Podmienky pre vodiča
Väčšina auto požičovní v Európe nemá vymedzený vek, v ktorom si môžeš požičať auto. Samozrejme musíš mať 18+ a platný vodičský preukaz. Často sa ale stáva, že ak máš vek 30+ cena za požičanie je nižšia (asi predpokladajú, že si už skúsený šofér/ka a pravdepodobnosť, že budeš mať nehodu, alebo sa budeš chovať nezodpovedne je menšia) V Amerike od teba budú vyžadovať vek minimálne 25 rokov.
Mimo Európskej únie budeš potrebovať medzinárodný vodičský preukaz, ktorý ti vystavia na počkanie na príslušnom úrade v tvojom meste. Tento budeš mať s platnosťou buď na 1 rok alebo 3 roky. Viac informácií nájdeš na stránke o medzinárodnom vodičáku nájdeš na stránke Ministerstva vnútra SR.
Ak cestujete viacerí osoba, na ktorú je auto požičané musí byť aj šofér (a často aj auto zaplatiť svojou kartou). Za každého ďalšieho šoféra musíte zaplatiť príplatok, ktorý je väčšinou za deň. Teda za každého ďalšieho šoféra budete platiť napríklad + 10€/deň.
Čo sa stane ak bude šoférovať niekto iný?
Ak vás nezastavia policajti, nespôsobíte nejakú dopravnú nehodu alebo priestupok, v podstate sa nestane nič, okrem toho, že to nie je dovolené. Ale ak sa niečo stane (napr.dopravná nehoda) vaše poistenie, ktoré ste za auto zaplatili, nebude platiť, pretože auto riadil niekto iný. V tom prípade je ten vodič za všetko zodpovedný.
Každá krajina má trošku iné pravidlá cestnej premávky a často nájdeš aj veľa dopravných značiek, ktoré na Slovensku nemáme.
Aký typ platobnej karty potrebuješ?
Podmienky si určuje každá požičovňa áut sama. V niektorých ti bude stačiť obyčajná platobná karta( Visa, MasterCard..) ale vo väčšine si pýtajú práve kreditnú kartu. Najlepšie je preveriť si to u konkrétnej spoločnosti, u ktorej si chceš auto požičať.
Dávaj si pozor aby osoba, ktorá auto objednáva, bola zároveň aj vlastníkom kreditnej karty (a pravdepodobne aj šoférom, pretože táto osoba bude musieť podpísať všetky dokumenty). Vyžadujú preto, aby to bola jedna osoba.
V USA sme chceli auto zaplatiť mojou kreditkou, ale auto objednával niekto iný a tak nám ho nedovolili zaplatiť. Museli sme mať šoféra, majiteľa karty aj prenajímateľa vozidla jednu osobu.
Autá v požičovni sú zvyčajne rozdelené do 5-6 kategórií. Od tých najmenších ( Fiat 500, Škoda Citygo) cez nižšiu strednú triedu (Hyunday i20, Škoda Fabia), vyššia stredná trieda (WV Golf, Ford Focus), vyššia trieda ( WV Passat, Ford Mondeo) SUV, rodinné autá a luxusné autá. Názvy týchto kategórii sa môžu u každej spoločnosti líšiť.
Pri každom aute sú uvedené základné informácie, ktoré ťa budú zaujímať:
Fotka
Cena
Počet ľudí, ktorých auto odvezie
Typ prevodovky (automatická, manuálna)
Klimatizácia
Batožina – koľko kufrov sa zmestí do úložného priestoru.
Informáciu, ktorú požičovne neuvádzajú je spotreba auta. Ak sa chystáš na dlhší výlet určite je dobré mať okrem ceny auta vypočítané, koľko ťa bude stáť palivo, aby ťa to počas cesty neprekvapilo.
Cena býva najčastejšie uvádzaná za celé obdobie, na ktoré si chceš auto požičať. Občas býva cena uvádzaná za jeden deň, no najčastejšie sú uvádzané obe tieto ceny. Treba počítať s tým, že táto cena nezahŕňa kompletné poistenie a príplatky. Veľmi často táto cena obsahuje iba základné poistenie (to najnižšie, ktoré ti môžu ponúknuť).
Ak si myslíš, že GPS je v novších autách samozrejmosťou, musíme ťa vyviesť z omylu. Za túto službu si budeš musieť priplatiť.
Dôležité je uvedomiť si, na čo všetko budeš auto používať, koľko vás bude cestovať a aké sú podmienky v krajine kam sa chystáš (sneh, veľké horúčavy, jazdenie na inej strane)
Ako príklad uvediem náš roadtrip po Amerike. Cestovali sme v lete a viacerí na dlhé trasy. Preto sme chceli mať dostatočne veľké auto, aby nám v ňom bolo pohodlne, malo klimatizáciu pretože v lete boli vysoké teploty a tiež malo dostatočne veľký kufor na všetky naše veci.
“Free upgrade?” A takto sme sa dostali k veľkému SUV v Amerike.
Tip: Ak požičiavaš auto z akejkoľvek triedy, vždy je tam informácia, že dostaneš auto, ktoré je na obrázku, alebo iné v tej istej triede. Obyčajne je na výber z dvoch – troch vozidiel, niektoré požičovne ti dajú na výber, niektoré ti pridelia vozidlo bez otázok. No v prípade ak nemajú vozidlo na obrázku, nie je to dôvod na zrušenie zmluvy, alebo poskytnutie vyššej triedy. Avšak ak požičovňa nemá ani jedno auto z danej triedy, obvykle ti ponúknu vyššiu triedu.
Takto sme my v Las Vegas dostali namiesto tuctového Nissan-a Altima nadupané SUV Ford Explorer. To auto sme si zamilovali a doteraz naň spomíname.
Poistenie auta
Pri požičiavaní auta si spolu s cenou za požičanie zaplatíš aj poistenie. Samozrejme ak sa rozhodneš auto nepripoistiť, nebudeš platiť nič navyše. Ale ďalej v článku sa sústredíme na to, ako to vyzerá ak sa rozhodneš auto si predsa len pripoistiť.
Pri rezervácii auta cez internet máš viac možností, ale tieto dve možnosti sú najčastejšie. Buď auto rovno zaplatíš a máš nejakú možnosť požičania auta zrušiť. Poistenie si vyberieš a zaplatíš spolu s platbou za auto. Ak stále váhaš, môžeš si auto objednať aj bez poistenia a poistenie si priplatiť na mieste, keď budeš auto preberať, ale v tomto prípade to bude o trošku drahšie.
Pri požičovniach áut platí staré známe dôveruj, ale preveruj (pokojne aj dva krát).
Požičovne áut majú rôzne druhy poistenia, ako napríklad poistenie skiel, pneumatík, poistenie proti vonkajšiemu alebo vnútornému poškodeniu, plné krytie a taktiež môžu byť rozdelené podľa výšky krytia. Je len na tebe ako sa rozhodneš a koľko chceš zaplatiť a ako veľa chceš riskovať.
Čo ak si nedám full poistenie?
V tomto prípade je najdôležitejšie auto si pri preberaní dobre obzrieť a pofotiť. Každý škrabanec, alebo iné poškodenie si odfoť, alebo nejako inak zdokumentuj. V niektorých požičovniach s tebou pôjde túto kontrolu spraviť aj zamestnanec tak ho na tieto poškodenia upozorni. Taktiež v niektorých požičovniach dostaneš aj papier, v ktorom sú všetky poškodenia už zaznačené. Platí staré známe dôveruj, ale preveruj (pokojne aj dva krát).
Krásne scenérie, rozbité cesty a miesta, na ktoré by sme sa inak nedostali. Sloboda v našom cestovaní, je dôvod prečo si auto požičiavame.
Najdôležitejšia rada: Pýtaj sa.
Ak si neveríš v angličtine, dopredu si prichystaj otázky, ktoré sa chceš spýtať, nech vieš o všetkom čo ťa čaká. O tom čo robiť keď sa stane nehoda, ak si zabuchneš alebo stratíš kľúče, kde vrátiť auto.. čokoľvek čo ťa zaujíma na to sa pýtaj. V požičovniach sú zvyknutí na turistov, cestovateľov a ľudí ktorí majú rôznu úroveň angličtiny takže sa nehanbi a pýtaj sa.
Žiadna otázka nie je hlúpa. Kto sa veľa pýta, veľa vie a je lepšie si byť istý vo všetkom.
Na čo si dávať pozor
Vrátenie auta
Keď si požičiavaš auto v dokumentoch máš napísaný dátum a čas a miesto kedy a kde musíš auto odovzdať. Je dobré nechať si časovú rezervu a priviesť auto včas, pretože ak privezieš auto neskôr pravdepodobne ti bude zaúčtovaný celý ďalší deň aj napriek tomu, že už auto požičané nemáš.
Skontroluj si dokumenty
Tak ako si kontroluješ a čítaš zmluvu pri požičiavaní auta, skontroluj si to aj keď auto vrátiš. Či sú všetky informácie správne, hlavne dátum a čas vrátenia, aby si nakoniec neplatil/a niečo navyše. Taktiež keď auto privezieš sprav si jeho fotku na parkovacom mieste, nech máš dôkaz o tom, kedy a kde auto stálo.
Zablokované peniaze
Keď si požičiaš auto, peniaze ti hneď nestrhnú, ale na karte ti zablokujú depozit za požičanie auta. Keď auto vrátiš zaplatíš sumu za požičanie a odblokujú ti depozit. Preto v určitej chvíli budeš mať na svojej karte mínus sumu za auto a aj depozit. Istú chvíľu to trvá kým sa tieto peniaze zo zablokovaného depozitu na tvoj účet znova pripíšu.
Ak sa peniaze do pár dní nevrátia, nehanbi sa a do požičovne napíš, alebo zavolaj. Taktiež v ak ti účtovali dačo čo nemali, kontaktuj ich. Neviem presne či to je ich taktika, alebo chyba v organizácii, ale peniaze nám už pár krát vrátili inak ako mali, alebo nám ich zadržali dlhšie. Ale našťastie nám vždy vrátili čo nám patrilo, aj keď občas trošku neskôr a s pár teplými slovami v e-mailoch.
Plná alebo prázdna nádrž?
Najčastejšie býva (a je to aj najlepšia možnosť) plná – plná. To znamená, že si preberieš auto s plnou nádržou a vrátiš ho s plnou nádržou. Je dobré si zistiť kde je najbližšia čerpacia stanica pri požičovni áut a taktiež jej otváracie hodiny v prípade ak vraciaš auto skoro ráno, alebo neskoro v noci. Prečo?
Ak vrátiš auto s poloprázdnou nádržou, namiesto plnej tak si auto požičovňa určí svoju vlastnú cenu za liter paliva. Táto cena je väčšinou vyššia ako na čerpacej stanici.
Prechod cez hranice a unlimited mileage
Ak sa chystáš požičať si auto v jednej krajine a cestovať s ním do druhej, poriadne si prečítaj podmienky spoločnosti. Niektoré si za cestu do zahraničia pýtajú príplatky, iné zasa nie. Táto položka ti vie celkom pekne navýšiť cenu auta, ktoré si chceš požičať.
Unlimited mileage, alebo neobmedzený počet kilometrov by mal byť štandardom, ale ešte stále môžeš natrafiť na požičovne, ktoré obmedzujú počet kilometrov, ktoré môžeš s autom najazdiť.
Čo si o tom myslíš ty? Sú tvoje skúsenosti iné ako naše?
V článku sme sa s tebou podelili o všetky dôležité informácie a skúsenosti s požičiavaním áut. Ak ti je stále niečo nejasné, alebo sa chceš poradiť, veľmi radi ti pomôžeme. Napíš nám na Facebooku, Instagrame alebo do komentárov pod článkom.
This website uses cookies to improve your experience while you navigate through the website. Out of these, the cookies that are categorized as necessary are stored on your browser as they are essential for the working of basic functionalities of the website. We also use third-party cookies that help us analyze and understand how you use this website. These cookies will be stored in your browser only with your consent. You also have the option to opt-out of these cookies. But opting out of some of these cookies may affect your browsing experience.
Necessary cookies are absolutely essential for the website to function properly. This category only includes cookies that ensures basic functionalities and security features of the website. These cookies do not store any personal information.
Any cookies that may not be particularly necessary for the website to function and is used specifically to collect user personal data via analytics, ads, other embedded contents are termed as non-necessary cookies. It is mandatory to procure user consent prior to running these cookies on your website.
