Archív značiek: Jedlo

cestovanie,Ochutnávame svet,roadtrip

Cestovanie s potravinovou intoleranciou. Na čo sa pripraviť?

Sadneme si do reštaurácie a obzeráme sa. Ako čisto tu majú, ako vyzerá jedlo na tanieroch ostatných hostí. Potom nasleduje zdĺhavé študovanie jedálneho lístka, či nájdem niečo čo by som mohla zjesť, niečo čo sa mi podarí prekombinovať alebo študujem podrobne všetky alergény. Keď nájdem niečo ja, začne si vyberať aj Matej. Ak nič nenájdem odchádzame.

Aj takto vyzerá obyčajný obed v reštaurácii ak má niekto potravinovú intoleranciu. Alebo ich má aj viacero. Nie je to o vyberavosti hosťa je to iba o možnosti sa najesť.

V roku 2019 som po rôznych zdravotných ťažkostiach zistila, že mám potravinové intolerancie. Histamínovú pridruženú s intoleranciou na laktózu a sóju. Bola som z toho celá nešťastná, veď na cestách po svete chcem veľa ochutnávať a čo budem vlastne jesť?

Našťastie v 21. storočí sa nájde veľa reštaurácií a kaviarní, ktoré s touto možnosťou rátajú a majú v ponuke rôzne druhy jedál a nápojov (napríklad rôzne druhy rastlinného mlieka). Letecké spoločnosti ponúkajú na výber z rôznych druhov jedla a viete im ohlásiť aj svoje alergie vopred. V obchodoch sú na potravinách alergény pekne vyznačené a tak si myslím, že cestovanie s potravinovou intoleranciou nikdy nebolo jednoduchšie ako teraz.

Príprava na cestovanie s potravinovou intoleranciou

Ak žijete s potravinovou intoleranciou, potravinovou alergiou alebo musíte každý deň dodržiavať špeciálnu diétu, viete, aké dôležité je zachovať si konzistentnosť, disciplínu a rutinu aj počas cestovania. A aká to môže byť výzva! Na cesty si určite nemôžete vziať so sebou veľké množstvo jedla. Ako teda zabezpečíte, aby ste počas cestovania neriskovali zlý incident súvisiaci s jedlom?

1. Preložte si názvy potravín

Vytvorte si zoznam jedál, ktorým sa musíte vyhnúť, a potom zoznam vhodných náhrad alebo jedál, ktoré viete že máte radi. To vám môže pomôcť orientovať sa v jedálnych a nápojových lístkoch.

Tiež sa naučte povedať okrem ahoj a ďakujem v cudzom jazyku aj názov svojej potravinovej intolerancie. 

2. Stiahnite si aplikáciu Google Translate do svojho telefónu.

Nainštalovaním jazykov, ktoré potrebujete, do telefónu zabránite nepríjemným tichám, chybným objednávkam jedál a všeobecným zmätkom spôsobeným komunikačnými bariérami. Gestikulovanie vás dostane ďaleko a občas je to aj zábava, ale pri alergiách na jedlo si musíte dávať naozaj pozor na to, že ten druhý vás pochopí na 100%.

Prekladač Google funguje aj offline, stiahnete si jazyky, ktoré potrebujete a môžete prekladať aj bez internetu. Pre mňa najväčšia pomoc je možnosť scanovať. Napríklad v Grécku, kde majú úplne inú abecedu, by mi trvalo veľmi dlho prepísať ich slovíčka do prekladača. Tak som len naskenovala zadnú stranu obalu potravín a hneď som vedela, čo sa vo vnútri nachádza.

3. Naštudujte si lokálnu kuchyňu

Aj keď mnohí z nás už vedia, ako jesť zdravo ( alebo tak aby nám nebolo zle) z dôvodu menších rozdielov v národných kuchyniach, stojí za to preskúmať základné potraviny krajín v Európe, ale aj na iných kontinentoch. Napríklad ak sa chystáte do Ázie alebo Afriky tu sa strava netočí len okolo pšenice ako v Európe, čo by mohla byť výhoda, ak trpíte neznášanlivosťou lepku, zatiaľ čo stredomorské krajiny používajú pri príprave potravín veľa olivového oleja a morské plody.

Ak budete vedieť čo vás čaká, budete aj lepšie rozumieť tomu čo by ste si mali zbaliť, alebo aké potraviny by vám mohli chýbať.

4. Vyberte si ubytovanie rozumne

Intolerancia neznamená, že opustíte svoj doterajší život, alebo nebudete cestovať. To vôbec, všetko sa dá. Napríklad ja som cestovala lietadlom, stanovala, chodím na návštevy alebo road tripy. Čo vám chcem ukázať je, aby ste sa nebáli a nenechali sa ešte viac obmedzovať.

O ubytovaní musíte starostlivo rozmýšľať a aj preto bude táto časť trošku dlhšia. Ubytovanie je pre mňa (a teraz už aj pre môjho budúceho muža) vždy spojené s jedlom. Prečo?

O tom čo zjem musím rozmýšľať dopredu. Ak viem, že sa nemôžem stravovať v reštauráciach, budem potrebovať miesto na varenie – preto vyberám ubytovanie s kuchyňou kde si môžeme variť. Na Airbnb alebo Bookingu si to viete veľmi pekne vyfiltrovať. S varením sa spája aj nákup ingrediencií. Chata v lese alebo dom na pláži znejú ako super nápad, ale ak nemáte v okolí žiadny väčší obchod (v lokálnych mini potravinách majú trošku obmedzený výber) nenavaríte si. Preto myslite aj na to, kde budete nakupovať a pozrite si dostupnosť obchodov na mapách.

To ako sa budete stravovať a aké ubytovanie si vyberiete záleží aj od vášho spôsobu cestovania. My sme boli už vo všelijakých typoch ubytovania, ale chcem vám popísať hlavne tri základné, ktoré sa nám (a hlavne môjmu tráveniu) veľmi osvedčili.

Ubytovanie s kuchyňou

Ak ideme do miest, letovísk alebo niekam s partiou vyhľadávame apartmány s kuchyňou. Takto sme si istý, že si môžeme pripraviť jedlo napríklad na celodenný výlet. Potraviny, ktoré sme nakúpili budú uskladnené v chlade a nepokazia sa. Takmer vždy si na cestách aj varíme, aby sme predišli nepríjemným tráviacim ťažkostiam, ktoré pokazia celý výlet.

Tip: Naplánujte si najmenej 5 rýchlych a ľahkých jedál (ktoré používajú minimálne ingrediencie), ktoré môžete variť, keď ste na cestách.

Kempovanie

Počas dvojtýždňového road tripu v Slovinsku, sme spali v aute, v kempoch alebo v lesoch. Na takéto cestovanie sa musíte prichystať dopredu, aby vás nezastihol hlad nepripravených niekde v lese. Ale o tom viac v časti príprava jedla.

Na tento výlet sme mali so sebou plynovú bombu, hrniec a panvicu, v ktorých sme si varili. A tiež vlastné taniere (fancy názov pre ešus 🙂 ) a príbory. Zatiaľ jeden z najlepších výletov, pretože sme mali všetko svoje a odskúšané takže sme si boli istý čistotou (dôležité hlavne pri histamínovej intolerancii) a tiež sme mali so sebou svoje koreniny, olej, alebo raňajkové cereálie. Veci, ktoré sme do lietadla nenosili, kvôli obmedzenej batožine sme si teraz bez obáv mohli zabaliť. Kempovania sa nebojte ani s potravinovou intoleranciou.

Ak neviete ako na kempovanie, prichystali sme pre vás aj návod  na kempovanie krok za krokom.

Výlet s obytným autom

Na jar sme skúšali po prvý krát cestovať po Slovensku s obytným autom. Prerobená dodávka od BeVan Slovakia nám umožnila ešte zvýšiť naše nadšenie z kempovania. Nemuseli sme sa tlačiť v malom aute aj s našimi potravinami pod sedačkou, ale mali sme pohodlné ubytovanie s kuchyňou a kúpeľňou na kolesách. Veľkou výhodou bolo, že sme si mohli kedykoľvek a kdekoľvek navariť a tak som nemusela rozmýšľať iba o “suchých” variantách a so sebou nosiť jedlo na celý deň. Všetko sme mali so sebou v obytnom aute.

Vďaka tečúcej vode tiež viete, v akej vode potraviny umývate a čo pijete. Nemusíte sa potom strachovať, či “to nie je z vody”. Taktiež ak vás chytia tráviace ťažkosti (stáva sa), máte záchod stále so sebou a nemusíte zastavovať na často pochyných verejných toaletách. Je to pohodlné cestovanie bez stresu a za mňa “intolerantnú” odporúčam veľmi.

5. Zbaľte si svoje lieky

Úplne banálne, ale v zhone pred odchodom (alebo ak neznášate balenie ako ja) môže byť ľahké vynechať dôležité lieky. Niekoľko týždňov pred odchodom si spíšte zoznam základných liekov, ktoré by ste mohli potrebovať. Lieky na všeobecné zdravotné ťažkosti, zvládanie príznakov gastrointestinálneho traktu (nevoľnosť, hnačka, zápcha), lieky ktoré vám pomôžu stráviť laktózu alebo histamín a všetko, čo by ste mohli potrebovať.

    .

Tip:V prípade cestovania lietadlom si nezabudnite urobiť aj mini balíček liekov (cca lieky na 3 dni), ktoré budete mať pri sebe pre prípad, že sa vám stratí batožina. 

6. Zorganizujte si jedlo v lietadle 

Nikdy som nemala žiadne problémy s vlastným jedlom v lietadle. Uistite sa, že si odseparujete akékoľvek tekutiny / gély (napr. majonézu, želé, džem, šalátové dresingy) a umiestnite si ich do samostatných priehľadných plastových nádob, ktoré budú menšie ako 100 ml, aby ste splnili bezpečnostné predpisy rovnako ako pri kozmetike.

Pri dlhých letoch si už v leteckých spoločnostiach viete zvoliť, či chcete jedlo bez lepku, laktózy, vegánske alebo vegetariánske (a mnoho iných), tak odpadáva veľa stresu, ale ja si aj tak balím pre istotu vlastné jedlo.

Ak letíte na iný kontinent, po prílete tam bude pravdepodobne prísnejšia kontrola, preto je vhodné skontrolovať bezpečnostné pokyny na letiskách, aby ste sa uistili, že nezakazujú určité potravinové položky. Napríklad nám po prílete do USA vyhodili z batožiny všetko čo obsahovalo mäso a tiež ovocie.

Tipy ako zvládnuť stravovanie na cestách

Za tie dva roky čo som “intolerantná” a stravovania sa v rôznych krajinách, som si našla pár trikov, ktoré mi pomáhajú zvládať cesty bez stresu.

▸ Balím si overené jedlo

Už keď nakupujem jedlo na výlet alebo dovolenku mám takú dovolenkovú náladu a častokrát aj tendenciu prihodiť do košíka niečo nové a nevyskúšané čo by “mohlo byť dobré”.

Toto viem sama na sebe, že je najhoršie čo môžete urobiť. Každému sa prejavuje jeho potravinová intolerancia inak, a určite nechcete dostať hnačku, nepríjemnú vyrážku alebo bolesti hlavy niekde v autobuse, na pláži alebo v horách a tak si pokaziť celý výlet.

Preto siahajte po overených jedlách a kombináciach, o ktorých viete, že ich strávite bez problémov. Ušetríte si tým kopec starostí.

Krabičkovanie jedla na celodenný výlet

▸ Vždy mám pri sebe “pohotovostné jedlo”

Pri cestovaní si už nemôžem povedať “veď si kúpim po ceste” alebo “niekde sa zastavíme” pretože nikdy neviem, či sa mi podarí zohnať jedlo, ktoré môžem zjesť.

Preto mám pri sebe vždy overené, pohotovostné jedlo ak ma chytí neočakávaný hlad. Lebo chodiť po meste a hľadať obchod alebo reštauráciu, keď od hladu ledva chodím, je dobré akurát tak na hádku s cestovateľským parťákom. A tak mám v batohu alebo kabelke vždy nejakú overenú tyčinku alebo ovocie.

Toto sa mi veľmi vyplatilo pri road tripe v Poľsku, kde sme zabudli, že v nedeľu sú tu všetky obchody zatvorené a my sme sa ráno v hoteli zobudili bez nakúpeného jedla.

Obľúbenú čokoládu mám so sebou na cestách často

▸ Na cestách varíme jednoduché jedlá

Minimum ingrediencií je základ. Za jedno nemusím veľa jedla baliť a kupovať a na druhú stranu v inej krajine nájdeme iné potraviny, ktoré nám môžu spraviť šarapatu. Takže minimom ingrediencií zmenšujem možnosť, že mi niečo nesadne a ušetrím čas, ktorý môžem využiť na cestovanie.

▸ Vyhýbam sa polotovarom

Polotovary sú veľmi zradné potraviny. Na cestách vyzerajú ako veľmi dobrá a rýchla možnosť, ale verte mi, že nie sú. Uvariť  si špagety s omáčkou trvá približne rovnako ako upiecť mrazenú pizzu.

Najistejšie sú jedlá, ktoré si sami navaríte. Inšpiráciu na rýchle recepty môžete nájsť napríklad na fitrecepty.sk, hitjezdravozit.sk, celiaxmoni.cz alebo na niektorom z vašich overených a obľúbených webov.

▸ Plánujem dopredu

Pri cestovaní som si vždy išla skôr cestovanie formou spontánnosti – tu sa mi páči tu zostanem, alebo tu majú pekne tu sa najem. Ale tieto dva roky zmenili môj postoj k cestovaniu. Nechápte to tak, že už necestujem spontánne. Spontánne sa už len nestravujem. 🙂

Pri cestách si musím byť istá, že ma neprepadne neočakávaný hlad, na ktorý nie som pripravená. Preto večer plánujem dostatočne sýte raňajky, snack ktorý si zbalím so sebou, googlim reštaurácie a obchody v miestach kde sa budeme pohybovať v čase obeda, hľadám hipsterské kaviarničky, pretože tam budú mať rastlinné mlieko na 99%, plánujem či večeru budeme variť alebo nie.

Tieto záležitosti musím mať premyslené, pretože potom musím celý deň myslieť na to “čo ak”, “kde budeme jesť” a podobne. Naučte sa počúvať svoje telo a manažovať svoj hlad s predstihom.

Aplikácie, ktoré mi pomáhajú pri plánovaní:

  • Google mapy & Prekladač Google
  • Happy cow – vegánske a vegetariánske reštaurácie v blízkosti
  • Yummly Recipes – generátor receptov, podľa vami naklikaných preferencií.
  • Plume Air Report – kvalitu vzduchu som sa naučila sledovať v poľskom Krakove pretože aj smkog ovplyvňuje deň a to čo môžem zjesť pri histamínovej intolerancii. 
  • All I can eat – aplikácia, ktorá mi ukáže zloženie potravín

Kempovanie s potravinovou intoleranciou

Moja príprava na dvojtýždňové kempovanie v Slovinsku, bola predovšetkým o raňajkách. Patrím k ľuďom, ktorý otvoria ráno oči a hneď sa potrebujú najesť. Pri kempovaní nemôžeš hneď odísť potrebuješ zbaliť stan, alebo veci do auta, upratať a naplánovať kam pôjdeš ďalej.

Varenie na čerstvom vzduchu, jedlo chutí ešte lepšie. 🙂

Preto som chcela mať nachystané raňajky vopred. Pred cestou so nachystala raňajkové balíčky na každý deň. Balíček obsahoval kombinácie overených cereálií, oriečkov, kokos, karob alebo kakao v rôznych kombináciách, aby sme nejedli každý deň to isté. Potom sme do toho prihodili ovocie, ktoré sme aktuálne mali a zaliali mliekom. Takto sme mali jedno jedlo vyriešené počas celého výletu.

Pri kempovaní, ako som už spomínala, sme mali vlastný plynový varič tak sme si mohli pohodlne variť. Aj preto sa nemusíte báť vyraziť kempovať. Jednoduché recepty zvládnete kdekoľvek, nemusí to byť iba o špekačkách a paštéte.

Dúfam, že vám tento článok pomôže trošku lepšie sa pripraviť na cesty a ak ste v svojej intolerancii nový, aj nestresovať sa z jedla na výletoch.

Budem veľmi rada ak sa v komentároch pod článkom podelíte o svoje skúsenosti. Môžeme sa tak navzájom inšpirovať. 🙂 

Tina
Twovelers

Ak sa vám článok páčil, uložte si ho na Pintereste.

Afrika,cestovanie,Ochutnávame svet

Baobab – strom života, ktorý chudne. Ako chutia plody baobabu?

Niekedy v roku 2015 som natrafila na fotku obrovských stromov v Afrike, okolo ktorých prechádzali malý ľudia. Tieto stromy mi učarovali a rozhodla som sa, že jedného dňa sa na Madagaskare na ne pozriem zblízka. V roku 2018 sme sa vybrali na africký ostrov Zanzibar a  ja som na tieto stromy ani nepomyslela. Až pokiaľ sme v dedinke, skrytej v africkej džungli, neuvideli môj prvý baobab.

Nerástol tak ako som si ho predstavovala z tej fotky, okolo neho nebolo veľa púštneho prachu, ani nebol taký obrovský. Tento baobab, ktorý mal podľa miestnych viac ako 200 rokov rástol hneď vedľa futbalového ihriska. Na Zanzibare majú aj tie najchudobnejšie dedinky futbalové ihrisko, pretože veria, že z nich môžu byť slávny a bohatí futbalisti, ktorí precestujú svet.

A tak tám stál sám, najstarší baobab na ostrove. Veľký, čarovný a mohutný. A mne sa, aj keď som to predtým neplánovala, splnil jeden z mojich cestovateľských snov. Vidieť baobab.

Legenda o baobabe

V jednej legende sa hovorí, že baobab bol jedným z prvých stromov, ktorý sa objavil na zemi. Po ňom prišla palma, ktorá bola štíhla a pôvabná.

Keď ju baobab zbadal, zostal nešťastný, že chce byť štíhlejší. Objavil sa aj „plamenný strom“ Brachychiton, ktorému závidel zasa jeho krásne kvety. A potom keď uvidel figovník, prosíkal, aby mal aj on také plody. Tak sa bohovia naňho nahnevali, vytrhli ho zo zeme a zasadili koreňmi hore, aby ho už nemuseli počúvať. A preto má podľa legendy teraz baobab taký zvláštny tvar.

Baobab

Tento strom je ikonou afrického kontinentu a rastie prevažne na ostrove Madagaskar, v Afrike alebo Austrálii.

Baobab je prehistorický druh, ktorý predchádza ľudstvu aj rozdeleniu kontinentov pred viac ako 200 miliónmi rokov. Stromy baobabu sa môžu žiť až 5 000 rokov (podľa niektorých vedcov len 2000, ale kedže strom nemá letokruhy je to stále veľkou záhadou), dosahujú výšku až 30 metrov a obvod až 50 metrov.

Prečítaj si aj ako sme ochutnávali najsmradľavejšie ovocie na svete.

Baobab rastie najčastejšie v savane, kde je klíma mimoriadne suchá. Tento strom sa postupom času prispôsobil svojmu prostrediu tak, že počas obdobia dažďov absorbuje a ukladá vodu vo svojom obrovskom kmeni, čo mu umožňuje produkovať v suchom období ovocie, aj keď je všetko naokolo suché. Aj preto ho nazývajú v Afrike „Strom života“.

Ako funguje ukladanie vody v strome baobabu?

V období dažďov ukladajú stromy vodu vďaka pórovitej štruktúre kmeňa. Následne v období sucha vodu využívajú a tak to vyzerá akoby chudli.  Počas pár týždňov môžu baobaby  stratiť niekoľko desiatok centimetrov z objemu, ktorý mali počas obdobia dažďov. Keby sme aj my mohli takto rýchlo chudnúť… 🙂

 Jeden strom baobabu môže pohltiť až 20 000 litrov vody.∗

Zo stromu baobabu ťažia zvieratá aj ľudia, ktorí si často stavajú domy v blízkosti týchto stromov. Napríklad žirafy (aj vďaka svojej výške) rozžujú konár stromu a potom cezeň pijú ako cez slamku. Listy baobabov využívali ľudia v tradičnej medicíne – hovorí sa, vylieči takmer každú chorobu (malária, horúčka, mikrobiálne infekcie, hnačka, anémia, bolesť zubov.. ) a kôru stromu využívajú domorodci na výrobu oblečenia alebo povrazov.

Keď náš miestny sprievodca ( pán, ktorý býval v dedinke v kopcoch a vedel po anglicky) videl, že sme z baobabu nadšení rozhodol sa, že musíme ochutnať ovocie baobabu. A tak sa mi splnilo oveľa viac ako len vidieť baobab. Mohla som ochutnať ovocie najstaršieho stromu na našej planéte. ?

Ak ste doteraz nevedeli, že ovocie baobabu sa dá jesť, alebo že baobab vôbec nejaké ovocie má, nič si z toho nerobte, pretože my sme o tom do tej chvíle tiež nevedeli.

Plody baobabu

Keď nám pán pomocou veľkého kameňa zelené ovocie baobabu zhodil, nevedeli sme sa vynadívať. Zelená koža ovocia bola ako plyšová, chcelo sa mi ho iba hladkať. Ale pomocou ďalšieho kameňa sme tento ochranný obal rozbili a vykuklo na nás žlté vnútro, ktoré malo veľmi suchú konzistenciu.

Baobab je jediným ovocím na svete, ktoré na svojom konári prirodzene schne. Namiesto toho, aby ovocie spadlo a pokazilo sa, zostáva na vetve a pečie sa na slnku po dobu 6 mesiacov. Potom premení svoj zelený zamatový povlak na tvrdú kokosovú škrupinu. Buničina z ovocia (tú ktorú sme my stihli ochutnať) úplne vyschne. To znamená, že ovocie sa musí jednoducho zozbierať, odobrať a preosiať, aby sa vytvoril lahodný čistý ovocný prášok.

Vnútro plodu baobabu je veľmi kyslé (oveľa viac ako citrón) . Ovocie obsahuje veľmi veľa vitamínu C (ževraj 6x viac ako pomaranče) a tiež vlákniny. Domáci si z neho pripravujú sviežu limonádu počas horúcich dní – rozdrvia kúsok suchého vnútra ovocia a zmiešajú s vodou. Vznikne im z toho niečo podobné ako citronáda. Žeby baobabiáda? 🙂

“Upozornil som Malého princa, že baobaby nie sú kríky, ale stromy veľké ako kostoly, a keby so sebou odviezol aj celé stádo slonov, toto stádo by si neporadilo ani s jediným baobabom.”
Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ.

Prednedávnom som v Poľsku natrafila aj na doplnok stravy – prášok z baobabu. Na moje prekvapenie chutil úplne rovnako ako ten, ktorý sme jedli my v Afrike. Uvádzajú rôzne pozitívne účinky na zdravie napríklad:

  • Uvoľňovanie energie – zníženie únavy a únavy
  • Imunitná funkcia – ochrana pred chorobami, infekciami a chorobami
  • Zlepšenie trávenia – baobab je prírodný prebiotiku podporujúce zdravie čriev
  • Zdravá a mladšia pokožka – baobab produkuje kolagén, ktorý vedie k žiariacej pokožke a pomáha v boji proti príznakom starnutia.

Práškom sa dá dochutiť čaj – bude chutiť ako čaj s citrónom, pridať ho do palaciniek alebo waflí, vytvoríte tým citrónovo karamelovú príchuť. Ja osobne ho mám najradšej pri pečení, pretože vo vode sa veľmi zle rozpúšťa.

Ochutnali ste už baobab? Alebo nejaké iné zaujímavé ovocie? 🙂

Tina 

∗Baobab môže zadržiavať 650 litrov vody na meter kubický stromu. Preto sa obsah zadržanej vody líši v závislosti od veľkosti. 

cestovanie,Ochutnávame svet

8 najlepších jedál zo sveta, na ktoré nevieme zabudnúť

V čase karentény, kedy sú reštaurácie zatvorené a my nemôžeme cestovať často spomíname na jedlá, ktoré sme ochutnali vo svete. Niektoré z nich sme zaradili do jedálnička, a varíme si ich aj doma, o iných len snívame a dúfame, že sa na tie miesta ešte pozrieme a znova ich ochutnáme.

Začnem hneď jedlom, kvôli ktorému by sme vedeli nasadnúť na lietadlo a na 24 hodín odlietieť len aby sme ho mohli znova jesť. 

Náš prvý spoločný výlet do Istanbulu bol veľkým gastro zážitkom, pretože Matej chcel ochutnať všetko čo mohol. V tej dobe sme ešte nepísali blog o našich zážitkoch, preto tu nemáme nič o všetkých tých výborných jedlách. 

1. Balik- Ekmek v Turecku

Balik ekmek je jedným z jedál tradičnej tureckej kuchyne. Turecký chlieb plnený grilovanou makrelou s cibuľou a zeleninou. Najznámejší Balik ekmek v Istanbule sa predával z lode na ulici Eminönü. Rybári chytali ryby z lode a hneď ich tam aj grilovali a predávali pripravené ako balik ekmek.

 K tomuto jedlu sme si objednali aj nápoj Şalgam, ktorý je juhovýchodnou tureckou špecialitou. Şalgam je zmes vody, nasolenej šťavy z nakladanej čiernej mrkvy a repy çelem. Je kyslá a slaná a ale môžete si ju dochutiť aj s pikantným korením (acılı).

Predaj z lode, dlhoročnú street food atrakciu Istanbulu bohužiaľ koncom roka 2019 úrady zatvorili. Ale Balik-ekmek v Istanbule kúpite aj na iných miestach a keď sa tam raz vyberiete, ochutnajte toto turecké jedlo.

 

Zdroj: Oddviser.com

 

2. Platanos v Kolumbii

V Medelline, druhom najväčšom meste juhoamerického štátu Kolumbia, sme ochutnali veľa rôznych chutí a odísť tam po Work and Travel programe za našimi kamarátmi považujeme doteraz za jeden z našich najlepších street food zážitkov. O tom čo všetko sme tam ochutnali sa môžete dočítať v článku o jedle v Kolumbii. Najčastejšie, ale spomíname na platanos.

Na trhu v Medlline sme kúpili podivné zelené banány, aspoň tak sme ich vnímali my, pretože Kolumbijčan by ti povedal, že to nie sú banány – to je platano. Aj keď to úplne vyzerá ako zelený banán, tento je na rozdiel od toho klasického, naozaj zelenej farby. Rozdiel je aj v tom, že sa nejedáva surový, ale nejakým spôsobom tepelne spracovaný, pretože je veľmi tvrdý. 

Platno sme jedli pripravený ako placky, ale aj prekrojený na polovicu a opečený. Je to iná chuť ako obyčajný banán a vždy na cestách v teplých krajinách pokukujeme, či platano niekde neobjavíme.

 

3. Burek v Srbsku

Burek je balkánsky druh pečiva, ktoré sa smaží z veľmi tenkého lístkového cesta a je plnený mäsom alebo syrom. Jedli sme ho v Srbsku, ale aj v Slovinsku, kde ho väčšinou podávajú na raňajky. Burek je veľmi mastný a pri jedení budete mať mastnú celú bradu. Podáva sa najčastejšie teplý a s bielym jogurtom. Matej to skúsil bez jogurtu, ale kedže je to sýte a mastné jedlo, jogurtový upgrade ocenil. ?

 

 

4. Donuty v New Yorku

Asi v každom americkom filme niekto tlačí šišky. Policajti jedina šišky, smutný ľudia po roschode jedia šišky, v kaviarni ku Starbucks káve sa jedia šišky… Keď sme boli v New Yorku chceli sme ochutnať tie pravé “americké donuty”. Aj keď sú to Poliaci, ktorí majú šiškový sviatok a dokážu ich zjesť veľmi veľa, nikdy sme už nejedli lepšie šišky ako práve tie v New Yorku. 

Prečítaj si aj ako sme ochutnávali najsmradľavejšie ovocie na svete.

Dough donuts boli obrovské a ak sa raz vyberiete do NY určite si nájdite ich prevádzku a ochutnajte. Je to nebíčko v papuľke a energia z nich vám vydrží aj na celý deň. 🙂 

 

 

5. Pita na Korfu

Počas svojej Erasmus stáže v hoteli na ostrove Korfu som sa nielen zamilovala do tohto ostrova, ale som ochutnala tú najlepšiu pitu. 

Pita je pšeničný chlieb v tvare placky, ktorá sa potom naplní. Na ostrove Korfu ju pripravujú ako “Pitta Souvlaki” čo je najobľúbenejšie fast food jedlo v Grécku. Pita je naplnená s tzatziki, kuracím alebo bravčovým mäsom, plátkami rajčiny, cibuľou a hranolkami. Vo vegetariánskej verzii vám ju naplnia gráckym syrom Feta.

Zaujímavé je, že aj keď je recept stále ten istý v každej gréckej taverne kde pitu robia, chutí úplne inak.

 

6. Rybie prsty na Zanzibare.

Na africký ostrov Zanzibar sme cestovali v roku 2018 počas ramadánu. Z časti preto, že v tej dobe boli lacnejšie letenky, z časti pre to, že v tej dobe tam bolo menej turistov. Počas ramadánu bolo veľa podnikov a obchodov počas dňa zatvorených, pretože moslimovia vtedy nejedia a nepijú od východu do západu slnka. A tak sme sa aj my mohli najesť iba v tom čase, ak sme neišli na pláž. Pretože ako sme sa dozvedeli, na pláži ramadán neplatí. 

Prečítaj si aj o tom ako sme ochutnali plody baobabu v Afrike.

A tak sme si jeden deň sadli na pláži do húpacej siete, pozorovali oceán a objednali sme si rybie prsty. Na rybie prsty sme čakali hodinu, dve hodiny a potom sme to už nevydržali a išli sa opýtať či na nás zabudli, alebo to je iba “hakuna matata” a oni sa nikam neponáhľajú. Dozvedeli sme sa, že im to toľko trvá, pretože kuchár išiel tú rybu na rybie prsty najprv vyloviť. Po ceste k našej húpacej sieti sme s otvorenými ústami sledovali kuchára vystupujúceho z loďky a nesúceho čerstvú rybu.

Odvtedy sme čerstvejšie a lepšie rybie prsty ( aj keď pripravované inak ako sme zvyknutí) nikdy nejedli.

7. Musaka na Cypre

Na Cyprus sme sa vybrali na rodinnú dovolenku. Prenajali sme si auto a cestovali po gréckej časti ostrova. Gréci majú veľkú tradíciu v rodinných reštauráciách kde varia grécke pokrmy. Tak sme aj my zavítali do jednej rodinnej reštaurácie v horskej dedinke, ktorou sme prechádzali. V reštaurácii bola iba jedna lenivá mačka a babička, ktorá nám uvarila tú najlepšiu musaku akú sme kedy jedli. 

Musaka sa vyrába z vrstiev plátkov baklažánu, syra a mäsovej omáčky, ktoré sa prelievajú hustou bešamelovou omáčkou. Niektorí ľudia ju pripravujú aj s zemiakmi, cuketou alebo inou kombináciou zeleniny. Toto všetko sa naukladá do keramickej misy a zapečie. Podávajú vám to v tej istej horúcej mise, v ktorej sa to pieklo. Spolu s čerstvou šťávou z pomarančov… nebudem klamať doteraz o tom občas snívame.

 

8. Zapiekanka v Poľsku

Počas toho ako sme žili v Poľsku, sme ochutnali veľa poľských aj zahraničných jedál, pretože Kraków je plný rôznych reštaurácií. Aj keď najznámejšie sú asi poľské “pierogy” alebo polievka žurek nám učarovala zapiekanka.

Zapiekanka je najznámejší street food v Poľsku. Je to bageta alebo iné dlhé pečivo prekrojená na polovicu. Základ každej zapiekanky tvoria biele šampiňóny a syr. Podľa vlastného výberu si môžete potom na ňu pridať čo máte radi – slaninu, syr, salám, zeleninu a mnoho ďalších kombinácií. Toto všetko sa zapečie do chrumkava a dochutí kečupom alebo cesnakovou majonézou. 

Vznikne z toho teplá chrumkavá zapečená dobrota, ktorá zasýti a poteší po pár pivkách, alebo len ako rýchle jedlo pri objavovaní mesta.

Aké jedlá ste ochutnali na cestách vy? Kamaráti nám rozprávali o výborných koláčoch v Portugalsku, mäse z kobry vo Vietname alebo rôznych chrobákoch.

 

Je nejaké jedlo, na ktoré neviete zabudnúť vy? 🙂 

Tina

 

Aby sa ti článok nestratil, môžeš si ho uložiť na Pintereste.

Kraków,Ochutnávame svet,Poľsko

Kde sa najesť v Krakove – reštaurácie, ktoré musíš vyskúšať

Krakov je jedinečný tým, že tu môžeš nájsť neuveriteľné množstvo reštaurácií a kuchyne celého sveta. V historickom centre zároveň nájdeš aj krásne priestory, v podzemí, na poschodí, všetky vyzerajú výborne a jedlo je za priaznivé ceny. Nebudem tvoriť zoznam TOP 10 reštaurácií v Krakove, ale v článku odporúčam overené, ochutnané, kvalitné reštaurácie so svetovou kuchyňou.

Už pri prvej prechádzke po Krakove sme sa presvedčili, že sme sa ocitli v gastronomickom raji. Nájdeš tu zónu foodtruckov, kde si dáš belgické “fritky” a za rohom gruzínsku alebo thajskú reštauráciu s autentickou kuchyňou. Nielenže tu nájdeš všetky kuchyne sveta, ale ešte si z každej kuchyne vyberieš z nespočetného množstva reštaurácii. Tak ak ti nechutí v jednej, nezúfaj, pokusov je ešte dosť. 🙂

A ako si teda vybrať z toľkých reštaurácií?
Ak si zvyknutý/á vyberať si podľa vzhľadu reštaurácie podľa toho, že nevyzerá luxusne aby si neminul majland, alebo práve naopak, rád si za kvalitu priplatíš a chceš mať aj krásne priestory v Krakove ti táto rovnica veľmi nepomôže. Historické priestory dodávajú luxusný vzhľad takmer každému podniku. Veľa krát sa nám stalo, že podnik, ktorý vyzeral luxusne, mal nakoniec priaznivé ceny aj kvalitu. ( Samozrejme, že sú tu aj luxusné a drahé reštiky, ale tie vyskúšané nemáme)

Kvalita jedla je jedna z ďalších vecí, ktoré v Krakove veľmi obdivujem. Pomer cena – kvalita tu nadobudol úplne iný rozmer. Niežeby kvalita medzinárodnej kuchyne u nás na Slovensku bola zlá, skôr ide o to, čo za tie isté peniaze dostaneš.  Veľa krát sa nám stalo, že v krevetovej polievke u nás sme dostali “3 malé krevetky” a v Krakove “6 veľkých kreviet” za tú istú cenu. Máme pocit, že na surovinách nešetria a naozaj na tanier dostaneš to čo tam má byť.

Indická kuchyňa

Restauracja indyjska Ganesh Kraków

Nenápadné dvere na ulici Świętego Tomasza, vedú do pekných podzemných priestorov reštaurácie, kde môžeš sedieť za klasickým stolom, za menšími stolmi s taburetkami a kreslom alebo dokonca v tureckom sede, na koberčeku za malým stolíkom. Prostredie nie je až tak autentické, skôr moderné a jednoduché.
Táto indická kuchyňa je naozaj výborná. Jedli sme tu už viac ako 5x a nikdy sme neboli nespokojní.
Porcie sú kráľovské, takže sa neoplatí si objednávať toho príliš veľa. Na jedálnom lístku majú označené ako veľmi jedlo štípe, a už od troch papričiek vyššie to je naozaj iba pre extrémistov.

Dohovoríš sa tu poľsky, lámanou slovenčino-poľstinou a anglicky úplne bez problémov. 🙂

Po vstupe do tejto reštiky sme sa chceli otočiť na päte, pretože sme si mysleli, že to bude príliš drahé, ale našťastie sme zostali a riadne si pošmákli.

Talianska kuchyňa

L’Officina della Pasta

Jedna z reštaurácií, ktorá vyzerá luxusne, ale jej ceny sú prekvapivo normálne. Prostredie je veľmi romantické a personál veľmi milý. Na prvý pohľad to môže vyzerať, že ich porcie sú malé, ale sú sýte. Ich menu je rýdzo talianske, cestoviny, pizza a majú aj denné menu.

Bohužiaľ nemajú žiadnu stránku ani sociálne siete, takže ak budeš mať chuť na taliansku kuchyňu nájdeš ich na ulici Gołębia 5.

Tip od talianov: Najlepšia talianska pizza je podľa nich v reštaurácii Ti Amo ti

Ázijská kuchyňa

Open wok

Znova veľké porcie, vôbec neodporúčame si dať polievku a hlavné jedlo, úplne stačí si vybrať jedno z toho. Nenápadná reštaurácia s terasou blízko zastávky Stradom nás naozaj oslovila. Ich jedlo bolo výborne ochutené, porcie veľké a slnečná terasa je veľké plus.
Reštaurácia je blízko historickej židovskej štvrte Kazimierz, kde sme čakali turistické ceny, ale žiadna prirážka tam nebola. 🙂

Táto reštaurácia je luxusná jedlom, ale priestory sú úplne jednoduché. Vo vnútri je pár stolov a posedieť si môžeš aj na slnečnej terase. V ich jedálnom lístku nájdeš upozornenie ako veľmi je jedlo štipľavé. Taktiež si môžeš u väčšiny jedál vybrať či chceš jedlo s mäsom, vegetariánsku verziu alebo krevety.

Thajská kuchyňa

Samui

Nenápadná reštaurácia na ulici Wiślna 10 má veľmi príjemné prostredie ideálne na romantickú večeru. Je jednou z prvých tradičných thajských reštaurácii v Krakove a majú veľmi milú obsluhu.
Pred jedlom sme dostali krevetové krekry a k jedlu ti donesú paličky miesto príboru.
V jedálnom lístku nájdeš všetky jedlá odfotené, čo veľmi uľahčí výber, ak si ešte takúto kuchyňu predtým neochutnal/a.

Jedlo bolo naozaj chutné a aj napriek tomu, že sa do Thajska ešte len chystáme jedlo nám prišlo veľmi autentické. Chuťovo bolo veľmi výrazné a pre tých čo ako Matej neľúbia koriander, spravia vám jedlo aj bez tejto aromatickej bylinky.

Ramen people

Najmenšia reštaurácia v akej sme kedy boli. Nachádza sa v historickej časti mesta Kazimierz a podávajú tu iba ramen. Nájdeš tu rôzne vegetariánske aj mäsové verzie tejto polievky. Tým, že tu nájdeš iba túto polievku je cítiť, že si na tom dávajú naozaj záležať.
Ak chceš vedieť ako chutí tá “pravá vifónka” tak šup do Ramen people. Majú otvorenú kuchyňu takže sa tam viac cítiš ako u niekoho na návšteve ako v reštaurácii.

Japonská kuchyňa

Urara sushi

Jeden veľmi pekný večer so zážitkovou gastronómiou sme zažili pri jedení polievky shabu shabu v reštaurácii Urara. V strede stola je varná doska, na ktorú vám položia “hrniec” s dvoma druhmi polievky, ktorá vrie. A postupne si do nej prikladáte ingrediencie podľa chuti, vytvárate si vlastné jedlo, ochutnávate a testujete.
Krevety, ryby, mäso, zelenina, rezance vyskladáte si svoju vlastnú polievku.
Je to výborné miesto na rande, pretože pri shabu shabu sa určite nudiť nebudete.
Je nutná rezervácia vopred, pretože nie na každom stole majú možnosť podávať shabu shabu.

Mexická kuchyňa

Taco Mexicano

Farebná reštaurácia, kde sa naozaj cítiš ako v Mexiku. Majiteľ priniesol svoje vlastné recepty, pečie koláče a príde sa ťa spýtať či ti chutilo a porozprávať sa. Porcie sú veľké, farebné a plné chutí. Paradoxne jedlo štípe menej ako v indickej reštaurácii.

Na stole majú arašidy, aby si si mohol/a lúskať kým príde jedlo. Dohovoríš sa tu poľsky,  lámanou slovenčino-poľštinou anglicky aj španielsky.

Rýchlo jednu fotku pred jedlom, pretože testovať reštaurácie vyhladovaní nie je vždy najlepší nápad 🙂

Taco Mexicano v Krakove, Zdroj:http://tacomexicano.pl/o-nas-2/

Arabská kuchyňa

Mazaya falafel

Vegánsky humus a falafel, ešte sme lepší nikde nejedli. Majú v Krakove viac podnikov, v ktorých hrá arabská hudba. Jedlo si môžeš vziať so sebou, alebo ho zjesť tam. Veľký plus pre jedlo so sebou je to, že majú drevené príbory. Ich prostredie je malé, ale veľmi príjemné aj keď mi trošku pílila tá hudba uši.

Ak chceš vidieť viac z nášho života v Krakove prečítaj si aj Prvý urbex v Krakove a prechádzka na Krakovu mohylu.

Prečo sme sa presťahovali do Krakova a či je nám tu lepšie ako na Slovensku.

Poľská kuchyňa

Endzior

MUST GO je miesto v historickej štvrti Kazimier, kde si môžeš kúpiť pravú zapiekanku. Okrúhla budova s množstvom okienok, v ktorých sú samé zapiekanky. Rôzne chute, podobné ceny, ale je to jedno z najnavštevovanejších miest. Okolo je množstvo podnikov a ľudia si vychutnávajú tento “poľský street food” počas dňa, pred nočným záťahom aj po ňom. Ak chceš nasať trošku krakovskej atmošky toto miesto určite nevynechaj.
Je v podstate jedno v ktorom okienku sa zastavíš, pretože všetky sú veľké, poctivé a je na nich veľa prísad, tkroé si vyberieš. Lacné a veľké jedlo ktoré zasýti. 🙂

Nočná ochutnávka zapiekanky nesmie chýbať 🙂

Na mape nižšie nájdeš všetky reštaurácie, o ktorých sme v článku písali. Tak dobrú chuť.

Tento článok budeme postupne aktualizovať, podľa toho čo ďalej ochutnáme. 🙂 Ak máš tipy na ďalšie chutné reštaurácie, alebo vyskúšaš niektoré z našich odporúčaní daj nám vedieť.

Twovelers

Ochutnávame svet

Ochutnali sme najsmradľavejšie ovocie na svete durian. Ako to dopadlo?

Durian zvláštne ovocie z juhovýchodnej Ázie, ktoré je na mnohých miestach zakázané konzumovať, prevážať, alebo vlastniť. Do niektorých hotelov, lietadla, alebo reštaurácie ťa s ním určite nepustia. Dôvod je jednoduchý – durian páchne. A čím smradľavejšie a nechutnejšie jedlo, tým väčšia výzva skúsiť ho!

Plod durianu má oválny tvar a pokrýva ho tvrdá šupka s hrubými pyramídovými tŕňmi. Jeho váha je rôzna cca od 1- 3 kilogramov a môže byť veľký až 50 centimetrov. Otvoríš ho tak, že v šupke nájdeš slabé miesto, do ktorého zapichneš nôž a durian prerežeš. Vôňu tohto exotického ovocia každý opisuje inak. Zhnitá cibuľa, kvasnice a odpadkový kôš, by to podľa mňa asi najviac vystihli. Taký ten mixík, ktorý naozaj nepotrebuješ cítiť, keď ideš jesť.

A ako češi majú svoje smradľavé Olomoucké syrečky, v Ázii je toto smradľavé ovocie považované za veľkú delikatesu. Dochucujú s ním množstvo jedál, vyrábajú z neho zmrzlinu, alebo z neho robia omáčku.
Je to ale naozaj také nechutné?

Prvé chvíle so smradľavým ovocím. © Twovelers

Čínska štvrť v New Yorku sa nevyznačuje len množstvom čínskych produktov od výmyslu sveta, ale aj veľkým počtom potravín, ktoré bežne nekúpiš. Ryby, korenie, bylinky, reštaurácie a hlavne exotické ovocie. A tak ak sa ocitneš v tejto štvrti spozornej, pretože práve tu môžeš nájsť durian.

Výzdoba v čínskej štvrti © Twovelers

Tu sme ho hľadali a našli aj my. Celé plody sú buď v obchodoch vystavené vonku na pulte, alebo schované v mrazničke. Pretože napriek tomu, že to je lahôdka, nikto nechce svoj obchod zamoriť smradom durianu.

Nás ale zaujímal práve durian, ktorý už je očistený a môžeme si ho kúpiť a zjesť ho. Na ulici samozrejme. ?

V jednom pouličnom stánku ho pán predával v plastovej uzavretej krabičke. Jeden kúsok veľký asi ako mango stál 15 dolárov. Áno, dobre čítaš. Nič Mateja nezastavilo, a tak sme stáli s durianom v ruke na prvom rohu, celá naša skupinka Slovákov, pripravených pocítiť ten strašný zápach.

Pouličný predavači sú v Čínskej štvrti na každom kroku © Twovelers

Jedna zaujímavosť ešte predtým, ako sa rozhodneš dočítať či sme sa povracali. Hovorí sa, že durian nesmieš kombinovať s alkoholom. A že by si alkohol nemal/a piť najmenej 24 hodín po tom ako zješ túto pochúťku z Ázie. Tieto informácie pochádzajú z Ázijských historiek, ale nájdeš aj vedecké štúdie, ktoré hovoria, že vysoký obsah sirných zlúčenín, ktoré durian obsahuje, nie je dobré kombinovať s alkoholom. Čo sa ti presne môže stať, nie je až také jednoznačné.  Ale kedže bez vetra sa ani lístok nepohne, určite by som to preto nezapíjala nejakým alkoholickým drinkom.

Pozri si aj iné články z Ameriky

Chyby, ktoré sme pri cestovaní po USA urobili. Pouč sa z nich!

Kolumbia je láska. A láska ide cez žalúdok.

Prežili sme Deň nezávislosti v Amerike. Aké to bolo?

Zjedli sme ten durián nakoniec?

Po otvorení krabičky so žltým plodom ti poviem, že smrdel po vetre. Ale nesmrdel tak, ako sme všetci očakávali. Rozhodne nevoňal lákavo. Nepáchol ani ako niečo, čo v živote už nechcem cítiť. Smrdel ako zhnitá cibuľa, odpadky zmiešané s plesňovým syrom.

Vo vnútri plodu je ešte kôstka. © Twovelers

Jeho konzistencia bola oveľa menej vábivá. Maslovitá, alebo taká tuhá akoby pudingová s tvrdým plodom vo vnútri. Každopádne to nebolo teda nič príjemné na pohľad. Ale vytiahli sme lyžičku a postupne sme sa všetci, na rohu v čínskej štvrti, do tejto lahodnej Ázijskej pochúťky pustili.

Durián chutil ako kvasnice. Kvasnicová pomazánka, alebo niečo jej podobné.

Nebolo to zlé. Bolo to trošku nepríjemné, ale kto už jedol olomoucké syrečky, nebude mu to až tak vadiť. Toto ovocie bolo, ale prekvapivo ťažké na žalúdok. Ochutnali sme naozaj maximálne jednu, dve lyžičky tohto ovocia, ale najnepríjemnejšia časť bola, keď sa nám potom grglo. Naozaj, keď už sa cítiš, že sa ti odgrgol odpadkový kôš, to nevieš, či sa smiať, alebo plakať.

Príliš veľká porcia na skúšanie či ti to chutí, alebo nie. Nemyslíš? © Twovelers

Pretože je durian ovocie, ktoré nebolo nijako tepelne upravené, alebo nehnilo niekde dlho zakopané, aby sa stalo perfektnou lahôdkou, ale mohli sme ho zjesť čerstvé, môžem povedať, že to je jedna z tých menej nechutných vecí, ktoré som videla ľudí jesť a sama som si ho aj vyskúšala. Ale odporúčam si po jeho zjedení zájsť na nejaké iné jedlo, ktoré sa ti rozhodne nebude odgrgávať.

Jedno pivo večer nás nezabilo

Aj keď sme vedeli, že na durian piť nesmieme, popravde, pili sme. Večer sme si dali pivo, a po duriane ani stopy. (rozumej neodgrgol sa nám odpadkový kôš 🙂 ) A nasledujúce ráno sme sa zobudili, v pohode. Ale neviem povedať, čo by sa stalo, keby zjeme celý ten kus a večer popíjame vodku.

Ak chceš skúsiť durian, smelo do toho, naozaj to nie je až také nechutné, ako možno očakávaš. Alebo si ho už ochutnal/a?

Twovelers

Amerika,cestovanie,Kolumbia

Kolumbia je láska. A láska ide cez žalúdok.

2 komentáre

Jeden múdry človek ma naučil, že ak cestujem do iných krajín a nejem to čo oni a tam kde oni, ako by som tam ani vôbec nebola. Zamiluješ si krajinu aj podľa toho, či ti tam chutí, alebo nie. A Kolumbia je toho žiarivým príkladom. V Medellíne sme ochutnali všetko čo sa ochutnať dalo. Nechaj sa zaviesť do tých chutí a vôní mesta, ktoré je viac ako Escobarove mesto.

Ulice nie sú také rozpálené, ako by som čakala. Dokonca nevidím ani palmy. Ale vidím ľudí. Ľudí sediacich na ulici pred svojim obchodom. Pred svojim biznisom a živobytím. Vidím ich rozprávať sa, hlasno sa smiať, gestikulovať a prekrikovať. Všetci rozprávajú v tú istú chvíľu, ale nikomu to nevadí. Všetci sú tak nejako vyčilovaní a spokojní takým tým jednoduchým spôsobom.

Na prvom rohu stretneme pani, ktorá tam vysmáža nejaké jedlo. Viac druhov jedál, ktoré jednoducho musíme ochutnať. Je to mastné, ale vynikajúce. Niečo ako naša šiska.

…koriander je jeho gastronomická achylova päta.

Tržnica. Prechádzame sa úzkou uličkou, ktorá je plná ľudí. Na oboch stranách sú kopy ovocia, ktoré som v živote nevidela. Okolo mňa všetci rozprávajú po španielsky a ja im nič nerozumiem. Všade niečo predávajú. Toľko farieb a vôní, ktoré chcem ochutnať! Dotknúť sa vráskavého ovocia, hrboľatej zeleniny, ochutnať tú divnú mazľavú vec, ktorá hádam ani nemá názov. Vďaka našim kamarátom, vieme, že to mazľavé je maracuja. A v pozadí všetkých týchto chutí a farieb je jedna, ktorá je najvýraznejšia. Koriander.
Koriander je jediná vec, ktorú môj Matej nedokáže ani cítiť. On miluje jedlo, jedenie a objavovanie chutí je jeho láska, no akonáhle má zjesť koriander, tú aromatickú zelenú bylinku, žalúdok sa mu obracia. Ako to on nazýva je to jeho „gastronomická Achilova päta“.

Jedným zo zaujímavých ovocí, ktoré sme na trhu ochutnali bolo corozo fruit, malé červeno-hnedé bobuľky, ktoré rastú v suchších častiach Kolumbie na stromoch Bactris minor a na pobreží má veľkú gastronomickú tradíciu. Najzvláštnejšie na ňom bolo, že chutilo ako kokos. Úplne ako sušený kokos.

Jediné avokádo, ktoré poznám, je to, ktoré som videla u nás v obchode. A potom som uvidela to naozajstné. Veľké skoro ako sladký melón. Na ulici ho predávajú za 80 centov a majú ho plný vozík. Dokonca ani nemusím čakať týždeň, kým ho budem môcť zjesť. Mohla som ho zjesť hneď ako som prišla domov. A veru som ho aj zjedla. A nebolo jediné.

Na ulici stojí stánok na kolesách a v ňom dievča pripravuje nejaké nápoje. Nápoje všetkých farieb a vôní. Pripravuje pravé 100% džúsy. Odšťaví ti maracuju. Mango. Lulo. Pomaranč. Do malého pohárika dostaneš maracuju, ktorá je neobyčajne kyslá. Lulo, ktoré má po odšťavení hustú bielu penu.

Na ďalšej ulici stretneme pána, ktorý odšťavuje cukrovú trstinu. Drží palicu trstiny a listuje ju v nejakom stroji. Zo stroja potom vyteká zeleno-žltá tekutina, ktorú si môžeš za pár centov kúpiť. Trstinová šťava je zmiešaná s ľadom a limetkami a keď ju ochutnáš na tú chuť už nezabudneš. Prirodzene sladkú. Pripomína mi detstvo, aj keď som nič také v detstve nemala. Je to ako tá najlepšia cukrová voda, akú som v živote pila.

Kolumbia vonia ako teplé a sladké šišky, posypané troškou koriandra. A chutí ako avokádo.

Na trhu sme kúpili podivné zelené banány. Musím sa smiať, pretože Kolumbijčan by ti povedal, že to nie sú banány. To je platano. Aj keď to úplne vyzerá ako zelený banán, tento je na rozdiel od toho klasického naozaj zelenej farby. Rozdiel je aj v tom, že sa nejedáva surový, ale nejakým spôsobom tepelne spracovaný, pretože je veľmi tvrdý. Dokonca z neho nájdeš v obchode aj chipsy. A takto upravený platano s guacamole…to si chceš vypýtať dupľu. A možno aj dve.

Je streda a my ideme na obed k dedkovi. My a celá jeho rodina. Je stred pracovného týždňa a celá rodina sa stretla pri obede, ktorý dedko od rána pripravoval. Každý si našiel čas a prišiel. Všetky miesta za stolom sú plné, ale stále prichádzajú ďalší ľudia. Všetci klábosia, obedujú a sú tak jednoducho štastní, že sú spolu. Dedko nám na tanier naloží Bandeja Paisa, tradičné kolumbijské jedlo. V jednom tanieri máme hustú fazuľovú polievku a na druhom ryžu, avokádo, opečené platano a chicharrón, čo je opečená bravčová koža, niečo ako naše oškvarky. Keď som sa rozhliadla, zistila som, že dva taniere mám len ja a Matej. Všetci ostatní mali iba jeden tanier, pretože si to všetko dali do tej polievky. Radi to jedia také, všetko zmiešané. ?

                          Obed u dedka s našimi úžasnými kamošmi Saškou a Sebastiánom.

Na jedinom výlete s cestovnou agentúrou, ktorého sme sa jeden deň zúčastnili v Medellíne, nám sľúbili raňajky. Po skúsenosti s výborným kolumbijským jedlom som sa nemohla dočkať.  Typická raňajková pochúťka v regióne Antioquia, je arepa. Teplá arepa placka z kukuričnej múky s plátkom slaného syra. A samozrejme s horúcim kakaom. Arepa sama o sebe nemá výraznú chuť, je skôr taká mdlá, preto ju často využívajú aj ako doplnok k niektorým jedlám, napríklad aj ku Bandeja Paisa.

A tak sedím na raňajkách s mojím takmer 2 metrovým hladným chlapom. A ako obyčajne, nevydržali sme iba pri jednom tanieri, o chvíľku sme už slintali nad ďalším jedlom. Postavili pred nás chorizo ,poctivú domácu klobásu, arepu tentoraz pripravenú do malej buchtičky, platano, varený zemiak a limetku. A v tej chvíli už naše žalúdky tancovali v blaženom rytme.

Kolumbia sa ti jednoducho vpíše pod kožu. Všetko čo ochutnáš, ucítiš, španielske slovíčka, ktoré pochytíš to všetko už máš v sebe. Je to ako keď sa ti spája pesnička s nejakým obdobím v tvojom živote. Ak počuješ dakedy tú pesničku znova, rozkrúti sa kolotoč spomienok. Ak myslím na Kolumbiu, tak ju cítim.

Twovelers ❤