Archív kategorií: cestovanie

cestovanie,Európa,Slovensko

Ferrata Kyseľ v Slovenskom raji. Dobrodružstvo, na ktoré nezabudneš.

Pokladám nohu pomaly na kus železa, ktorý je zabitý do skaly a rukou sa pridržiavam kovového lana. Viem, že som zaistená dvoma pevnými karabínami, ale ani hučiacemu vodopádu sa nepodarilo prehlušiť moje myšlienky na to, čo by sa stalo ak by som spadla. Kúsok vpredu ma čaká vysmiaty tato a za chrbtom ma povzbudzuje Matej s mamou. Vyšvihnem sa na ďalší schodík, ktorý je zároveň aj posledným na tejto skale a uvedomím si, že aj napriek strachu z výšok si užívam túto dobrodružnú rodinnú výpravu v slovenských horách.


Adrenalínová ferrata

Čo je to vlastne tá ferrata? Je to zaistená cesta v náročnom horskom teréne. Zaistená znamená, že na tejto trase sú železné stupačky, fixné laná alebo rebríky, ktoré ti pomáhajú prejsť ťažší terén aj napriek tomu, že si nikdy neabsolvoval/a nejaký horolezecký výstup. 

Ak nevieš či si trúfaš na takýto výstup, tak ferraty sa rozdeľujú na rôzne stupne náročnosti. Využíva sa k tomu Schallova stupnica, kde sa náročnosť označuje písmenami A (ľahká), B (stredne ťažká), C (ťažká), D (veľmi ťažká), E (extrémne ťažká). 

Ale aj napriek tomu, že ti na ceste ferratou pomáhajú stupačky a laná, neprejdeš ferratou v žabkách. Potrebuješ mať výstroj, ktorý ti pomôže s bezpečnosťou. 

Vybavenie na ferrate

Pri výstupe na ferratu sa prenajíma výstoj, ktorý ti pomôže fyzicky prejsť ferratu bezpečne. Mne teda tento výstoj pomohol aj psychicky, kedže sa bojím výšok, pomohol mi výstroj sa upokojiť v tých najvyšších bodoch, že sa mi nič nestane.

Základom je prilba, kedže sa okolo teba nachádza veľa skál. Je veľmi jednoduché sledovať kam pokladáš nohu a zároveň si tresknúť hlavu o vytŕčajúcu skalu. 
Ďalšími pomocníkmi sú sedací úväz a ferratový set s tlmičom pádu. Ferratový set má dve laná, ktoré končia karabínami. Tieto karabíny si “zahákneš” na kovové istiace laná, ktoré vedú popri stupačkách v skalách.

 

Kedže sa bojím výšok, pomohol mi výstroj upokojiť sa v tých najvyšších bodoch, že sa mi nič nestane. 

 

Toto vybavenie ti za poplatok požičajú pri vstupe na ferratu, ale druhú časť výstroja si musíš priniesť svoju. Pevné topánky sú veľmi dôležitým spoločníkom pri výstupe. Odporúčam aj dlhé nohavice, pretože je veľmi jednoduché oškrieť si nohy o skalu. Tiež skaly v lese nie sú zrovna najteplejšie a triasť sa na skalách od zimy ti veľmi pri výstupe nepomôže. My sme si po výstupe povedali, že by sa nám hodili aj rukavice, pretože sa neustále držíš kovového vlhkého lana.

 

Ferratová výbava v Slovenskom raji

 

Zakáknem jednu karabínu na kovové lano, ktorého sa pridŕžam jednou rukou. Cítim ako sa mi trasú kolená, pretože som nechala svoj strach zájsť ďalej ako som chcela. Zhlboka sa nadýchnem a preháknem aj druhé lano. Čaká ma ešte dlhá cesta okolo vlhkej skaly. Toto istenie lanami mi pomáha viac ako som si myslela. Stále počujem šuchanie kovu karabíny o lano, ktorého sa držím a to ma nejakým spôsobom ukludňuje. Dva silné kovy…

Ferrata v Slovenskom raji

V národnom parku Slovenský raj je od roku 2016 sprístupnená ferrata Kyseľ. Dostaneš sa na ňu v období od 15. júna do 31. októbra, zvyšok roka je uzavretá. Táto ferrata patrí v náročnosti do skupiny C.

Nezabudni, že trasa ferraty je jednosmerná, dá sa ísť iba smerom hore, preto si to nemôžeš v polovici cesty rozmyslieť.

 

Začiatok túry na ferratu Kyseľ sme začali na parkovisku Čingov, kde sme si zároveň požičali výstroj. Vstupné do NP je 5€ a za požičanie výstroja zaplatíš 10€.  Výstoj si môžeš požičať od 8:00 hod a vrátiť ho musíš najneskôr do 18:00 hod.

 

Začiatok cesty k ferrate Kyseľ
Cesta vedie po potoku

 

Požičaný výstroj si nemusíš hneď obliekať, pretože časť ferrata náučného chodníka nezačína v Čingove. Budeš musieť kráčať cca jednu hodinu cez les, kým sa dostaneš k časti so stupačkami ( Kyseľ, ústie a Nad Kyseľom). Počas prvej hodiny budeš musieť prejsť aj cez pár drevených rebríkov ponad potok, je to taká zahrievačka, kým príde naozajstné dobrodružstvo. 🙂 

Medzi šplhaním po skalách a výstupoch po rebríkoch skáčem ako srnka. Voda v potoku je celkom vysoko, tak musíme hľadať tú najvýhodnejšiu a zároveň najsuchšiu cestičku. Skáčem z kameňa na kameň, prechádzam po spadnutých pňoch a dúfam, že nečľupnem do studenej vody.

 

 

Mama s Matejom pripravení zdolať ferratu

 

Trasa

My sme sa vybrali na turistiku skoro ráno, pretože sme sa chceli vyhnúť tomu, že budeme musieť postupovať príliš rýchlo, alebo príliš pomaly, kvôli množstvu ľudí. Vstávali sme dosť skoro a už o 8:00 sme boli pripravení vyraziť.

Naša túra bola naplánovaná na celý deň, pretože sme si okrem ferraty chceli pozrieť aj Tomášovský výhľad. Naša trasa:

Čingov-Ďurkovec – Čingov, centrum – Biely potok, ústie – Kyseľ, ústie – Nad Kyseľom – Kláštorisko – Kláštorská roklina, ústie – Letanovský mlyn – Tomášovský výhľad – Čingov-Ďurkovec

 

 

Prečítaj si aj iné články z našich výletov do prírody:

Čo vidieť v Slovinsku & 12 dňový road trip itinerár

Kam na predĺžený víkend. Pohyblivé pieskové duny v poľskej Sahare.

 

Najvyšší výstup po rebríku

 

Počas celého výstupu na Kláštorisko sme sa tešili na studenú čapovanú Kofolu a poriadny obed. O to väčšie bolo naše sklamanie keď sme našli reštauráciu zatvorenú a miesto nej tam stál predražený stánok s polotovarmi.  Boli sme veľmi prekvapení a sklamaní, nielen tou reštauráciou, ale aj schátranými chatkami v okolí. Teraz keď bývame v Poľsku celkom veľa cestujeme po horách a okolí a je veľmi cítiť rozdiel služieb na Slovensku a v zahraničí čo nás veľmi mrzí. Ale toto bola jediná negatívna stránka, celej našej trasy.

Našou poslednou zastávkou bol Tomášovský výhľad, ktorý naozaj zahreje pri srdci. 

 

V polovici výstupu som bola vďačná, za posilovanie rúk vo fitku a myslela som si, že už mám aj celkom dosť. Ale keď sme skončili a vyzliekli výstroj bolo mi to ľúto. Ešte by som chcela pokračovať. Hľadať miesto kam položím nohu, preháknuť karabíny a hľadať tú najlepšiu cestu.

Poviem ti úprimne, bola to celkom dlhá túra a na konci už nás riadne boleli nohy. Výstroj sme vrátili chvíľu pred záverečnou a hneď sme si posadali do najbližšej reštaurácie, kde sme sa najedli, poriadneho slovenského  tradičného jedla. 🙂

Ubytovanie

Veľmi veľa domácich z okolitých dedín prenajíma ubytovanie. Niekedy je to len jedna izba, alebo dokonca celá časť domu, kde sa zmestí celá partia. Nájsť takéto ubytovanie nie je vôbec ťažké a zároveň podporíš ľudí, ktorí tu bývajú a môžu ti odporučiť kopec vecí, o ktorých sa na internete nepíše. 🙂 
Ubytovanie u domácich môžeš nájsť často na stránke Booking.com alebo Megaubytovanie.sk. 

Ferrata Kyseľ v Slovenskom raji bola pre mňa naozajstným dobrodružstvom. Vďaka podpore svojich najbližších som prekonala strach z výšok a zároveň sme spolu strávili kvalitný čas. Takýto výstup je podľa mňa skvelou team buildingovou aktivitou v prírode. A už teraz sa teším na budúci rok, keď vyskúšame ďalšie ferraty na Slovensku.

Tina

 

Ak sa ti článok páčil, budem rada ak ho budeš zdieľať na Pintereste. 🙂

 

 




 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

cestovanie,Zo života

Dark turizmus. Prečo nás priťahujú miesta spojené so smrťou?

O seriáli Černobyl, ktorý sa stal jedným z najlepšie hodnotených na ČSFD, už asi každý počul. Množstvo divákov si pozrelo desivé zábery toho, čo s telom spôsobí rádioaktivita a videli čo sa stalo s mestom Pripjať a ľuďmi čo tam žili, po výbuchu jadrového reaktora . A predsa sa v roku 2019 stalo toto miesto, aj vďaka HBO vyhľadávanou destináciou pre turistov. Ľudia chcú vidieť to hrozivé opustené miesto, ale akosi zabúdajú, že sa nachádzajú na mieste, kde zomreli tisícky ľudí, fotia sa na sociálne siete  často bez rešpektu a s vidinou zaujímavej fotky, ktorá nazbiera lajky. Rozmohol sa dokonca fenomén, kedy ľudia pridávali geotag “Chernobyl” k fotkám na Instagrame, ktoré s tým miestom nemali nič spoločné, len aby nalákali, ľudí na svoj profil, alebo získali nejaké srdiečka.

Podobný problém s nevhodným chovaním návštevníkov, má tak ako Černobyl aj koncentračný tábor Auschwitz Birkenau, ktorý  každoročne navštívia stovky turistov. Fotky zapadajúceho slnka, barakov, alebo fotky na koľajniciach, po ktorých privážali do táborov ľudí je plný internet. Auschwitz dokonca vydal vyhlásenie, kde prosí ľudí o väčší rešpekt.

 

Prečo nás  fascinuje smrť a tragédia natoľko, že sme ochotní cestovať na miesta s tým spojené

Čo je to dark turizmus?

Temný turizmus privádza návštevníkov na miesta, kde sa v minulosti, či už v dávnej alebo nedávnej, stala nejaká tragédia, alebo nešťastie. Sú to miesta spojené so smrťou, alebo utrpením a práve tieto, majú nejakú zvláštnu schopnosť priťahovať davy turistov. Častými miestami sú napríklad cintoríny, miesta konfliktov, alebo mučenia a miesta kde sa stala nejaká katastrofa. Ale pod dark turizmus  spadajú napríklad aj miesta, ktoré sú spojené so smrťou slávnej osoby (napríklad zavraždenie Kennedyho v Dallase).

Asi každý z nás už bol v hradnej mučiarni, kde si skúsil strčiť ruky do okov, alebo sme boli zo školy na exkurzii na židovskom cintoríne. My sme pravidelne počúvali historku o Alžbete Bátoriovej, ktorá zabíjala mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi na Čachtickom hrade. Fascinovalo nás, že na hrade, kde sa prechádzame sa toto dialo, akoby mu to dalo zrazu reálne kontúry, zaujímavý príbeh, ktorý si môžeme s miestom spájať.

Čachtický hrad s krvavou históriou. Zdroj: cachtickyhrad.eu

 

Koncentračné tábory, ktoré sú po celej Európe, sú často navštevovaným miestom, ktoré je spojené s históriou a majú istý edukačný charakter a zároveň sú aj desivé a smutné. Keď ľudia cestujú do Krakova, je práve Auschwitz tým miestom, ktoré ponúka najviac cestovných kancelárii a zároveň miestom, ktoré každý pozná. Boli ste tam aj vy zo školy na “výlete”?

Prečo dark turizmus?

Na internete nájdeš veľa článkov tému “dark tourism”, o etickom a ekonomickom aspekte navštevovania takýchto miest. O fenomén cestovania “za smrťou” sa zaujímal aj Malcolm Foley a John Lennon (paradoxne asi jeho menovec spevák John Lenon je ten, na ktorého si spomenieš a jeho smrť privádza ľudí prezrieť si Dakota Apartments) , ktorý napísali knihu Dark Tourism. A práve tu som čítala, pre mňa veľmi zaujímavý dôvod, prečo ľudia navštevujú takéto miesta.

 

“ Naše motivácie sú nejasné a ťažko rozmotateľné: kombinácia úcty, voyeurizmu a možno dokonca vzrušenia z toho, že sa priblížime k smrti.” 


Veď keď sa pozrieme, len na to aké filmy pozeráme, alebo knihy čítame, nie je tam vždy aspoň nejaký náznak tragédie alebo smrti? Prečo je potom zvláštne že nás fascinujú aj takéto miesta, keď cestujeme?

V knihe sa píše aj o tom, že takéto miesta sú “dôležitými svedectvami o neustálom zlyhávaní ľudstva a pri zmierňovaní našich najhorších excesov a môžu nám pomôcť poučiť sa z najtemnejších prvkov našej minulosti.” (Kniha je veľmi zaujímavá, ale zatiaľ ju nájdeš iba v angličtine.)

Pomník zavraždeným Židom Európy v Berlíne


Z rovnakého dôvodu, poučiť sa z minulosti, sme navštívili aj múzeum Schindlerovej továrne v Krakove, ktoré je veľmi interaktívne a sprevádza temnou históriou Krakova počas druhej svetovej vojny. Za 3 hodiny v múzeu som videla neuveriteľné množstvo zverstiev, ktoré ľudia napáchali a už som sa viac nepotrebovala poučovať z histórie a aj to je jeden z dôvodov, prečo som nikdy nebola v koncentračnom tábore v Auschwitz- Birkenau. Nie je to pre mňa fascinujúce, ale desivé a nepotrebujem vidieť viac o tom čo sa tu dialo. Ale zároveň som bola na hrade, kde som bola na prehliadke v mučiarni, alebo v Skull Tower v Niši.

 

A to ma privádza k otázke, či je ďaleká minulosť menej desivá a poučenia hodná, ako tá relatívne blízka?

Ja som sa po prvý krát stretla s týmto pojmom, keď mi kamarátka odporučila seriál na Netflixe s názvom Dark Tourist, kde reportér David Farrier navštevuje práve miesta, ktoré sú zaraďované do kategórie dark turizmu, alebo ich vyhľadávajú ľudia fascinovaní smrťou.  Páči sa mi, že reportér sa snaží k tomu všetkému pristupovať s otvorenou mysľou a pochopiť správanie týchto ľudí a ich pohnútky. V jednej časti cestuje do Kolumbie, ktorá mi asi najviac utkvela v pamäti, pretože sme ju pred dvoma rokmi navštívili.

 

Určite ste už videli, alebo aspoň počuli o seriáli Narcos, ktorý je o živote Pabla Escobara. My sme sa s príbehom Escobara zoznámili bližšie práve v Medelline v Kolumbii, kde sme navštívili kamarátov, ale seriál sme pozerali až neskôr (čo bolo asi dobre).  A práve toto mesto je jedným z miest kde ľudia chodia na “dark turizmus” aj vďaka jednému z nájomných vrahov Escobara, ktorý je z nejakého nepochopiteľného dôvodu celebritou. John Jairo Velásquez, alias Popeye bol prepustený z väzenia v roku 2014 a odvtedy jeho popularita rastie. Je youtuberom, spisovateľom a sprievodcom po miestach, kde sa pohybovali práve s Escobarom. Popravde je to šialené, že by som, po všetkých tých príbehoch o vraždách, dobrovoľne niekam išla s takým človekom a ešte mu aj zaplatila.

Kde sú hranice?

Hoci temný cestovný ruch je sám o sebe podľa mňa istým spôsobom extrémnym zážitkom, existujú verzie, ktoré ešte viac posúvajú hranice.

Jedna vec je cestovať na miesta kde sa katastrofa už stala a nejakým spôsobom spracovať ten príbeh a zážitok. Ale potom sú miesta, na ktoré ľudia dobrovoľne cestujú ako napríklad krajiny, kde je vojna, krajiny kde hrozi únos, alebo krajiny postihnuté prírodnou katastrofou. Niektorí ľudia cestujú na miesta ako Irak, Severná Kórea alebo Sudán, miesta kde ti reálne hrozí nebezpečenstvo, môžu ťa uniesť alebo aj zabiť. O Sudáne píše napríklad aj Travelistan, ak ťa zaujíma viac. 

Je cestovanie o tom byť blízko smrti, alebo len o dobrodružstve, adrenalíne alebo majú ľudia posunuté hranice? 

Patrí urbex k dark turizmu?

Keď som písala tento článok a rozmýšľala nad všetkými miestami, ktoré som navštívila a ktoré sú nejakým spôsobom súčasťou dark turizmu napadlo mi, že kam asi patrí urbex. 

Čo je urbex?

Urbex je skratka pre urban exploration, čo doslovne znamená mestský prieskum. Wikipédia hovorí, že je to “súkromný prieskum verejne, alebo oficiálne neprístupných nadzemných aj podzemných objektov a zariadení, vytvorených ľuďmi najmä v mestách.”

Pracovný tábor Plaszów v Krakove

 

V skratke je to objavovanie opustených miest, najčastejšie budov, ktoré nikto nevyužíva. S týmto je spojené aj fotografovanie a adrenalín, pretože na množstvo týchto miest, je veľmi ťažké sa dostať. Preto často každému urbexu predchádza príprava. Najprv treba takéto miesto nájsť, zistiť o ňom niečo a následne sa tam aj naozaj dostať. Zmyslom urbexu nie je nájsť opustené budovy a odniesť si čo sa nám páči, ale užiť si kultúrno-umeleckú hodnotu takéhoto miesta a zanechať túto možnosť aj iným “urbexákom” .

Peter Robinson sa rovnakou otázkou ako ja zaoberal vo svojej práci, v ktorej ma zaujala hlavne jedna myšlienka. Tvrdí, že urbex “ umožňuje prístup do sveta, v ktorom je tlmočenie nahradené slobodou vytvárať osobné, autentické porozumenie pre navštívené miesta.” 

Nemyslím si, že urbex sa musí vyslovene spájať so smrťou, môže sa jednať o jednoducho staré opustené miesto. Je skôr na ľuďoch, ktorí miesto nájdu, alebo sa tam nachádzajú, ako ďaleko pustia svoju predstavivosť, či si na základe toho, čo napríklad v starom dome nájdu, vytvoria predstavu o tom čo sa tam stalo a kde asi obyvatelia toho domu sú a tým si vytvoriť svoju vlastnú atmosféru daného miesta. 

Prečítaj si viac o urbexe v Krakove, ktorý patrí k dark turizmu.

Samozrejme, že existujú aj urbex miesta, ktoré sa vyslovenie spájajú so smrťou, ako napríklad vojenské bunkre, alebo opustené pracovné tábory. Preto je ťažké povedať či patrí alebo nepatrí urbex, do dark turizmu.

Z akéhokoľvek dôvodu sú ľudia priťahovaní tým, že sa dostanú čo najbližšie k smrti – či už je to smrť obetí genocídy alebo ich vlastných, kde je vlastne tá hranica normálnosti a kde sa jedná už o extrémny zážitok? Toto je asi veľmi individuálne a odpovedať si na to musí každý sám. Pre mňa osobne je dôležité si uvedomiť, že tieto miesta nie sú zábavným parkom, ale miesta plné smrti a tragédie a treba sa tam chovať s rešpektom.

Dark turizmus na Slovensku

Najznámejšie miesta na svete, ktoré patria k temnému turizmu sú napríklad Ground zero, ktoré označuje miesto na Manhattane, kde stála budova svetového obchodného centra, pamätník v Hirošime alebo vražedné polia v Kambodži. Ale čo také Slovensko?

Ak stále nevieš, ktoré sú tie tmavé miesta na Slovensku, alebo ťa to jednoducho láka, prikladám zoznam miest dark turizmu na Slovensku. Možno rovnako ako ja, budeš teraz na všetky tie miesta pozerať inými očami. Ale hlavne sa nezabudni správať s rešpektom. 🙂 

    1. Mauzoleum Andreja Hlinku 
    2. Kalište
    3. Čachtický hrad
    4. Múzeum holokaustu Seredi
    5. Lesopark Brezina
    6. Koncentračný tábor v Novákoch
    7. Reštaurácia Fontána v Dunajskej Strede
    8. Katov dom v Trenčíne
    9. Sklabinský hrad
    10. Grófova hrobka v Bojnickom zámku

Poznáš ešte nejaké miesta, ktoré sú z pohľadu dark turizmu zaujímavé? Čo si myslíš o takomto cestovaní? Budem rada ak budeš so mnou zdieľať svoj názor. 🙂 

 

Tina

 

cestovanie,Európa,Kam na výlet,Poľsko,roadtrip

Čo vidieť v Poľsku. Od hôr až po more & road trip itinerár

Poľsko je slovákmi trošku podceňovaná krajina. Sme susedia, ale veľa ľudí tu nikdy nebolo, alebo o krásnych miestach v Poľsku ani netušia. Chýry o nekvalitných potravinách, cestnej soli sa šíria rýchlo a preto veľa z nás ani nemá chuť do Poľska cestovať. Ja som po prvý krát “pričuchla” k Poľsku práve počas svojho štúdia v Katoviciach a o pár rokov a precestovaných kilometrov neskôr ma sem znova zavialo, ale tento krát do Krakova.  Keď sme sa nabažili krásneho historického mesta, rozhodli sme sa preskúmať viac miest v Poľsku.

V tomto článku ti ukážem, aké čarovné miesta sa skrývajú u našich susedov, o ktorých si možno ani nevedel/a.

Prečo ísť do Poľska?

Asi už vieš o čarovných vianočných trhoch v Krakove, alebo o tom, že zdieľame s poliakmi Tatry. Ale to, že Poľsko, rovnako ako napríklad Slovinsko, má hory, more aj púšť už sa tak často nehovorí. Krajina je to obrovská to mi ver, a netrvá zrovna krátko ju precestovať.
Rozloha Poľska je  312 679 km² a od Tatier k Baltickému moru ti to bude autom trvať cca 7 hodín. Počas tejto cesty sa ale môžeš zastaviť v mestách, ktoré majú svoju históriu, v lese kde rastú všetky stromy nakrivo, alebo sa okúpať v studenom mori.

Poľsko je oveľa lacnejšia krajina, ako napríklad jeho susedné štáty. Čo ma veľmi prekvapuje je kvalita služieb, ktorá je veľmi vysoká. Reštaurácie ponúkajú medzinárodnú kuchyňu s výbornou kvalitou a veľkými porciami za prijateľné ceny. Múzeá a galérie sú interaktívne a zaujímavé a vyberať si môžeš z rôznych typov ubytovaní a nám sa ešte nestalo, že sme narazili na nejaké, s ktorým by sme neboli spokojní. Cez Booking.com môžeš nájsť neuveriteľne veľa druhov ubytovaní od lacných hostelov až po luxusné hotely.

Výlet do Poľska sa oplatí a určite nebudeš ľutovať.

Najkrajšie miesta Poľska

Ak sa rozhoduješ kam sa v Poľsku zatúlať, vyberaj si aj podľa toho, koľko si ochotný/á obetovať šoférovaniu. Vzdialenosti medzi miestami sú často 3 a viac hodín. Samozrejme dá sa cestovať napríklad aj Flixbusom, ale na niektoré miesta sa dostaneš ťažšie. Ale ak plánuješ precestovať Poľsko celé počas jedného road tripu, nižšie v článku nájdeš aj mapu, kde som vyznačila najvýhodnejšiu trasu.

Zakopané

Zakopané je mesto, hneď pod poľskou stranou Tatier. Mesto plné dreveníc, turistov, ktorí prišli zdolať hory, alebo sa len zrekreovať v termáloch. V Zakopanom nájdeš z každého rožka troška, sú tam krásne hory, čersvý vzduch a predovšetkým výborné tradičné jedlo. V reštauráciach hrá živá hudba, obsluha je v krojoch a v menu nájdeš lokálne špeciality ako napríklad baraniu klobásu, boršč, zemiakové placky s gulášom, mäso a syry od miestnych pastierov. Ubytovanie je často vo veľkých dreveniciach, alebo chatách a toto všetko je oveľa lacnejšie, ako na našej strane Tatier.

Ubytovanie, ktoré odporúčame

Už pár krát sme boli v Zakopanom a vyskúšali rôzne typy ubytovania.

Willa Majerczyk – Malé izby s kuchyňou v spoločných priestoroch, ale toto ubytovanie bolo v zime naozaj teplé, čo bodlo hlavne po celom dni na snowboarde.

Domki Mroz – Malé chatky vedľa seba v centre  Zakopaného sú skvelé, ak budete cestovať s iným párom.

Smrekowa Polana Resort & Spa – Tieto apartmány sú určite moje najobľúbenejšie. Skvelý výhľad, raňajky a spa so saunami sú všetko čo potrebujem, keď si chcem naozaj oddýchnuť.

 

Krakov

Krakov je oveľa viac, ako len krásne vianočné trhy. Je to historické mesto, ktoré sa nepodarilo zničiť ani v druhej svetovej vojne, napriek smutnej histórii, ktorú toto mesto má. Okrem klasickej návšetvy historického centra a židovskej štvrte Kazimierz, odporúčam si vyšlapať na niektorý z kopcov, ktoré sa okolo mesta nachádzajú, napríklad Kopiec Kraka, z ktorého je nádherný výhľad na mesto.

V Krakove je množstvo interaktívnych muzeí, ale najzaujímavejšie bolo jednoznačne Schindlerova továreň, v ktorej sme sa dozvedeli všetko o histórii mesta, smutnej histórii 2. svetovej vojny. Toto múzeum je interaktívne, zaujímavé, desivé a smutné zároveň, ale tie 3 hodiny, ktoré sme tam strávili stáli za to. Do tohto múzea, rovnako ako do koncentračného tábora Auschwitz- Birkenau v meste Oświęcim si musíš lístky rezervovať s predstihom, pretože je o to veľký záujem. 

 

Prečítaj si najväčšieho sprievodcu mestom Krakov. 35 tipov čo vidieť, robiť a ochutnať. 

 

Ak ťa chytí hlad v Krakove, neboj sa vyskúšať aj reštaurácie, ktoré vyzerajú luxusnejšie, pretože takmer všetky podniky v meste si zachovávajú určitý štandard, hlavne vďaka veľkému počtu turistov, ktorí každoročne do Krakova prichádzajú. Reštaurácie a bary sa nachádzajú v historických budovách a tým sa ich luxusný dojem ešte viac umocňuje. Ak nebudeš mať chuť na tradičné pierogy, vyskúšaj jednu z našich obľúbených reštaurácií, o ktorých nájdeš viac info v článku Kde sa najesť v Krakove.

 

Poznań

Toto mesto nájdeš keď sa vyberieš z Krakova smerom k Nemecku.  Poznań je jedným z najstarších a najväčších poľských miest. Mám pocit, že toto mesto je kombináciou českého Brna a poľského Krakova. V meste nájdeš romantické historické uličky, farebné centrum mesta, hipsterské podniky a veľa zelene. Poznań bola pre mňa láska na prvý pohľad. Na návštevu mesta odporúčame vyhradiť aspoň dva dni, pretože sa ti určite nebude chcieť ponáhľať sa domov. 

 


Ubytovanie, ktoré odporúčame

Rovnako ako v iných veľkých poľských mestách v Poznani nájdete mnoho skvelých ubytovaní. Bývali sme v apartmáne s najpohodlnejšou posteľou, čo je skvelé, keď skutočne potrebujete odpočinok. A to je jeden z dôvodov, prečo môžem odporučiť Apartament Aleja 22. 

Krivý les

Z Poznane sa môžeš ísť pozrieť do záhadného Krivého lesa, v ktorom sú všetky stromy ohnuté jedným smerom. Krivý les nájdeš už na hraniciach z Nemeckom a je to asi 3 hodiny autom od Poznane. Krivý les nájdeš v takmer každom článku “čo vidieť v Poľsku”, ale o tom ako sme to vnímali my si môžeš prečítať viac v článku Krivý les v Poľsku, je naozaj taký záhadný?

 

 

Gdańsk

Mesto na severe Poľska, ktoré leží už pri Baltickom mori. Mieša sa tu kultúra námorníkov, severských krajín a Poľska. V reštauráciach nájdeš čerstvé ryby z mora ale zároveň aj tradičné pierogy. Romantické centrum mesta Gdaňsk s hipsterskými kaviarničkami, pivovarmi a obchodmi so šperkami z jantáru a rieka, ktorá prechádza mestom vytvárajú jedinečnú atmosféru, akú nenájdeš v žiadnom meste Poľska. Pre mňa je Gdańsk jedným z najromantickejších miest, v akých som kedy bola. 

Električkou sa môžeš doviesť na pieskovú pláž, kde to vyzerá ako v každom inom letovisku. Reštaurácie, obchody a promenáda vytvárajú dovolenkovú atmosféru, jediné čo nie je zrovna dovolenkové je tá studená voda v Baltickom mori. Na pláži si môžeš bez obáv otvoriť pivko a užiť si západ slnka.

Ubytovanie, ktoré odporúčame

Apartmán priamo v historickom centre mesta : Dom & House 

Útulné ubytovanie blízko pláže: Apartamenty Sun & Snow Nadmorze

 

 

Slowińsky národný park

Keď som vyššie v článku spomínala púšť asi si veľmi neveril/a, ale Poľsko naozaj má viac ako jendu púšť. Slowinsky národný park sa nachádza v časti Primorsko, len 2 hodiny jazdy autom od mesta Gdańsk. Najzaujímavejšie na tomto národnom parku sú najväčšie pohyblivé pieskové duny v Európe.

Duny, ktoré sa každý rok pohybujú na východe až do 10 metrov, pripomínajú piesočnú púšť, ktorá sa tiahne po úzkom rozdelení Baltského mora a jazera Łebsko. Duny vyzerajú skutočne pôsobivo a predstava, že prechádzaš po niečom čo sa neustále pohybuje je naozaj zvláštna.


Park je otvorený od od 1. mája do 30. septembra, vtedy sa vyberá vstupné. Celodenný vstup stojí 6,00 PLN, zľavnený 3,00 PLN – viacdenné lístky sú lacnejšie.
My sme sa do parku vybrali koncom apríla 2019, kedy sa vstupné nevyberalo, ale viacero z miest, ktoré sa tam dajú navštíviť bolo zatvorených ( napríklad. múzeum, reštaurácia, vyhliadka). Prechádzať sa po pohyblivých dunách bol neuveriteľný zážitok. Vyšlapať si na pieskové kopce odkiaľ bol výhľad na šíre okolie, nohy zabárajúce sa do studeného piesku a silný vietor, ktorý vial piesok všade naokolo. 

Kde sa môžete ubytovať:

K dokonalému zážitku z pieskových dún pripojte aj výnimočné ubytovanie na zámku Zamek Łeba Resort & Spa.

Alebo skúste lacnejší apartmán Apartamenty i Pokoje Piaskowy Mak.

 

Hrad Malbork

Mesto Malbork sa nachádza v severnom Poľsku, ktoré bolo založené v 13. storočí rytiermi germánskeho rádu. Je známe stredovekým hradom Malbork, ktorý bol postavený v 13. storočí ako sídlo rádu. Hradný komplex je v skutočnosti kombináciu troch hradov a jeho výstavba trvala nepretržite takmer 230 rokov. Je to najväčší tehlový hrad na svete a jeden z najpôsobivejších svojho druhu v Európe. Keď vypukla druhá svetová vojna, hrad bol Nemcami obnovený. Počas vojny bol hrad zničený viac ako 50% a od vojny prebieha jeho obnova až do dnes. Hrad a je na zozname svetového dedičstva UNESCO.

 

 

Tento hrad jednoznačne stojí za návštevu a keby sme nemali ešte dlhú cestu domov asi by sme tam strávili celý deň, Hrad je obrovský, fascinujúci a vyhraď si na jeho návštevu aspoň 3 hodiny. Veľmi zaujímavý je aj spôsob sprevádzania, kedy dostaneš slúchadlá a prístroj s obrazovkou, ktorý ti ukazuje smer tvojej trasy a zároveň ťa lokalizuje podľa GPS súradníc a podľa toho ti do slúchadiel rozpráva elektronický sprievodca. Ak sa rozhodneš nenasledovať trasu, ktorá je určená, sprievodca sa automaticky prispôsobí miestu, kde sa nachádzaš.

 

 

Varšava

Hlavné mesto Poľska, ktoré ako väčšina hlavných miest je aj veľmi industriálne. Popravde Warszawa nie je mojmu srdcu blízka, ale je zaujímavé ju navštíviť hlavne pre mix histórie a architektúry. Historické centrum bolo v druhej svetovej vojne úplne zničené a neskôr po vojne zrekonštruované. Časť hlavného mesta mi veľmi pripomínala Washington DC a známa je aj pre svoj rušný nočný život.  

Kde sa ubytovať

Vyskúšajte apartmán s výhľadom nádherného večerného veľkomesta WarsawSkyline Apartments – Żelazna City Center

Budget friendly je napríklad tento apartmán neďaleko rieky Visla.

Warszawa by Jimmy Moon

Najvýhodnejšia trasa tvojho road tripu

 

 

Poznáš nejaké iné zaujímavé miesta v Poľsku, ktoré by stálo za to navštíviť? Daj nám vedieť pre inšpiráciu na ďalšie cestovanie. 🙂 

Tina

Ak sa ti článok páčil budem rada ak ho budeš zdieľať na Pintereste. 🙂

 

cestovanie,Európa,roadtrip,Slovinsko

Čo vidieť v Slovinsku & 12 dňový road trip itinerár

Slovinsko bolo na našom bucket liste už veľmi dlho, ale aj napriek tomu, že je vzdialené iba pár hodín autom z Bratislavy, vybrali sme sa tam až toto leto. Slovinsko je takým malým prírodným rajom medzi Talianskom a Chorvátskom.

Pravdepodobne ste videli krásne obrázky jazera, ktoré má uprostred malý ostrovček s kostolíkom, ktorého je plný internet. Ale Slovinsko je aj oveľa viac, je to krásna príroda, hrady, jaskyne, hory a aj more, z každého rožka troška.
Som veľmi rada, že sme sa rozhodli pre 12 dňový road trip, počas ktorého nás Slovinsko neprestávalo prekvapovať. 

Zdieľame s tebou teda náš itinerár, ako si naplánovať výlet po celom Slovinsku tak aby ti nič krásne neuniklo.

Čo potrebuješ vedieť pred cestou

 

Doprava

Z Bratislavy do Slovinska sa dostanete po diaľnici cez Rakúsko. V oboch krajinách potrebujete diaľničnú známku, 10 dňová známka pre Rakúsko stojí 10€ a v Slovinsku 30€ na mesiac.

 

 

Sezóna

Letná sezóna v Slovinsku začína v polovici Júna a končí v polovici Septembra.
Prečo je to dôležité?
Takmer na všetko nájdete totiž v Slovinsku dvojitý cenník. Ceny cez sezónu a mimo sezóny. Ubytovanie, služby, lanovky, vstupné toto všetko sa mení v závislosti od obdobia, v ktorom tam prídete. My sme cestovali mimo sezóny, prvé dva júnové týždne a bolo to naozaj výborné rozhodnutie. Kempy neboli preplnené, ceny boli stále nižšie a užili sme si celkovo menej ľudí pri cestovaní.

Ceny

Popravde Slovinsko vôbec nie je lacná krajina. Aj napriek tomu, že sme spali v aute, varili si svoje jedlo, sme boli neustále prekvapení cenou potravín (aj služieb). Ak sa teda chystáte na low cost trip, v Slovinsku to bude o trošku náročnejšie, ako napríklad v Poľsku. Ak pôjdete nakupovať do supermarketov odporúčame nejaký menší lokálny, tržnice, alebo Spar. Na každom kroku nájdete Mercantor supermarket, ale ten bol podľa nás predražený.

Príklad cien:

Chlieb: 1,63€

Voda 0,5l: 1,45€

Pivo: 2,50€

Víno: 5€

Syr: 3€

Ubytovanie v kempe noc/osoba: 12€

Ubytovanie v hoteli noc/osoba: 35€

Pre konkrétnejšie príklady si môžete pozrieť  napríklad “Cost of living” v Slovinsku.

 

Kde sa ubytovať?

My najčastejšie využívame ubytovanie cez Booking.com, kde nájdete ubytovanie u domácich, hotely aj kempy v rôznych cenových reláciach.

 

Kempovanie

Slovinsko je krajina ako stvorená pre kempovanie, stanovanie, roadtrip v karavane alebo obytnom aute. Na každom kroku nájdete kemp s plnohodnotným vybavením, parkoviská kde môžete prespať, alebo iba miesta, kde dopustíte vodu a vypustíte odpadovú vodu. A stále je kempovanie v Slovinsku oveľa lacnejšie ako ubytovanie v hoteli alebo Airbnb.
Viac o kempovaní v Slovinsku môžeš nájsť v článku Kempovanie krok za krokom.

 

 

Roadtrip po Slovinsku

Maribor (1.deň)

Mesto, ktoré bolo našim východiskovým bodom bol práve Maribor. Nanešťastie sme naše cestovanie začali v nedeľu a väčšina miest bola zatvorená, takže sme sa mestom iba poprechádzali. Zaujímavé bolo, že väčšina podnikov bola otvorená, ale aj napriek tomu, že počas týždňa varia jedlo, v nedeľu podávajú iba nápoje.

 

 

Koper a Piran (2. – 3. deň)

Dve prímorské mestá, kde sa budeš cítiť ako na naozajstnej letnej dovolenke. Úzke romantické uličky, vysoké domy s okenicami, mačky spiace v tieni, koperské vínko a morské plody na tanieri. 

Obe mestá sú veľmi malé, tak ak tu plánujete iba zastaviť obe zvládnete v jeden deň. Zároveň nečakajte nejaké extra pláže ako v Chorvátsku alebo Taliansku. Slovinsko má veľmi malý kúsok mora a veľká časť je práve v mestách. Kamienkové pláže, skaly alebo betón blízko mesta, ale aj tak sa stále môžete vykúpať. 🙂

 

Kde sa ubytovať?

Na Booking.com nájdete veľa ubytovaní v Koperi alebo Pirane. Ale vyskúšajte nájsť také, ktoré boli len nedávno pridané na Booking, mávajú lepšie ceny, pretože potrebujú ešte nazbierať hodnotenia zákazníkov.

 

 

Soľné polia v Sečovlje Salina Nature Park (4. deň)

Zaujímavým miestom, ktoré stojí za to navštíviť sú aj soľné políčka, ktoré sú blízko mesta Koper. Ukážu vám ako sa zbiera a tvorí soľ, ako ľudia pracujú na takýchto soľných poliach. Dostanete sa tam pešo z autobusovej stanice v Lucji, ale oveľa lepšou voľbou je bicykel, pretože Salina Nature Park je veľmi veľký a má dve časti. Jedna časť je Slovinská a tá druhá je už v Chorvátsku a preto musíte prejsť cez hranice, ktoré ale nie sú na území parku. Park sa preto obchádza (cca.4km) a znovu sa do neho vchádza ak chcete vidieť obe časti. 

 

 

Jaskyňa Postojna a hrad Predjama (5. deň)

Predjama hrad je rovnako ako jazero Bled jedným z najinstagramovejších miest v Slovinsku. Hrad, ktorý je spojený so skalou, spôsobom aký som nikdy predtým nevidela, pretože hrad je nielen postavený pri skale ale časť z neho pokračuje priamo do skalného jaskynného systému. Jedna jaskyňa je aj pod hradom a zároveň aj časť hradu je jaskyňou. Naozaj pekné a zaujímavé miesto.

 

 

Jaskyňa Postojna

Postojna jaskyňa nie je tá, ktorá sa nachádza pod hradom Predjama. Je vzdialená pár kilometrov a poviem vám, že to bol teda zážitok. Obrovský 24 kilometrov dlhý jaskynný systém, kde sme museli prvých 10 minút prejsť vláčikom. Obrovské stalaktity, stalagmity aj stalagnáty a jaskynné útvary, ktoré som nikdy predtým nevidela. Cítili sme sa ako by sme išli na cestu do stredu zeme. 

Vstupné na hrad aj do jaskyne spolu je 38,50€ , trošku drahší vstup, ale naozaj sa to oplatí.

Po ceste do Bovca, kde sme mali naplánovaný canyoning a rafting, sme sa zastavili pozrieť sa na Solkanski most (Solkan Bridge), ktorý je najväčším kamenným železničným mostom na svete a zároveň mostom cez rieku Soča. Rieka  Soča je známa hlavne svojou modrou farbou. V celej západnej časti Slovinska môžete vidieť rieku Soča v takejto farbe a dodáva to krajine úplne rozprávkové čaro.

 


Booking.com

 

Nádhernou vinárskou oblasťou Slovinska je Brda. Môžeš sa tu poprechádzať v kopcoch plných viníc a ochutnať lokálne víno. Ale ak budete ochutnávať nezabudnite na hranicu 0,5 promile, ktoré majú v Slovinsku povolenú 🙂

Ďalšou medzizastávkou bolo mestečko Kanal, dedinka v kopcoch, cez ktorú taktiež preteká Soča.

 

 

Triglavský národný park (6 – 9. deň)

Jediným národným parkom Slovinska je Triglavský národný park, ktorý sa nachádza na východe Julských Álp. Jeho názov je práve podľa najvyššieho vrchu Triglav (2864m). Do parku sa dá dostať z viacerých miest a takmer všade nájdeš pretekať tyrkysovú modrú vodu, ktorou je tento národný park preslávený. My sme sa vybrali do parku z časti Tolminska Korita, ktorá sa nachádza nedaleko mesta Tolmin. Tolminska korita je veľmi podoná ako Vintgar Gorge, ale je tu oveľa viac výstupov. Nepredstavujte si to ako veľkú turistiku, je to skôr prechádzka do kopcov, ale na šlapky to nie je. 🙂

 

 

Bovec 

Mesto s najväčšou koncentráciou ľudí milujúcich outdoorové športy a zároveň centrum pre tých, ktorý chcú niektorý z týchto športov vyskúšať. Mesto leží v Julských Alpách v doline obkolesenej horami. Ako som už spomínala my sme boli vyskúšať canyoning a rafting v ľadovej horskej vode. Môžeš tu bývať v kempoch s najkrajšími výhľadmi, vskúšať zip line a paragliding, vyšlapať si na najvyšší vrch Mangart, alebo sa slniť pri rieke. Je tu naozaj neuveriteľné množstvo vecí, ktoré môže človek vyskúšať a podniknúť ak má rád prírodu.

Kde sa ubytovať?

V Bovci nájdeš veľa kempov, turistických ubytovaní, chát aj hotelov, pretože sa tu každoročne schádza veľa milovníkov canyoningu, raftingu aj turistiky. Takmer z každého ubytovania uvidíte výhľad na krásne Julské Alpy, ktoré sú všade naokolo.

 

Jazero Bohinj a jazero Bled (10. deň)

Z Bovca sme sa cez hory presunuli k jazeru Bohinj. Jazero s tyrkysovou, priezračne čistou vodou. V okolí sú cestičky medzi stromami, kde sa môžeš okolo jazera prechádzať, po celom okolí jazera sú malé pláže kde sa môžu ľudia slniť a kúpať. Prenajali sme si kajak a plavili sme sa po jazere, kde okolo nás nebojácne plávali kačacie rodinky a pozorovali sme v diaľke Julské Alpy, ktoré ešte viac zvýrazňovali výnimočnosť tohto jazera. Vo vode pláva toľko rýb, že sme mali pocit, že by sme ich dokázali chytiť aj rukami. Bohinjské jazero je skôr lokálna záležitosť oveľa viac ľudí smeruje práve k tomu slávnemu jazeru Bled, preto tu bolo oveľa menej ľudí a malo to takú pokojnejšiu atmosféru.

 

 

Po člnkovaní sme sa vybrali k jazeru Bled, ktoré som už veľmi dlho chcela vidieť. Čarovný ostrovček v strede jazera, plavba člnom a romantická prechádzka v okolí, to bola moja predstava. Bohužiaľ túto predstavu malo pravdepodobne asi ďalších 1000 ľudí, ktorý boli okolo jazera. Toto miesto má, asi aj vďaka internetu, obrovskú popularitu a tým pre nás trošku stratilo tú atmosféru. Ale ak ti veľa ľudí nevadí, jazero je naozaj pekné. Môžeš navštíviť hrad v nad jazerom, previesť sa na ostrovček, alebo si vyšlapať na vyhliadku nad jazerom.

 

Vintgar Gorge

Najpopulárnejší vstup do národného parku, do ktorého smerujú turisti od jazera Bled, pretože Vintgar Gorge je vzdialený iba pár kilometrov. Ľadová tyrkysová voda, drevené mosty, pstruhy a skaly týčiace sa nad riekou Radovna robia toto miesto takým výnimočným. Vintgar Jorge je 2,5 hodinová prechádzka v prírode, nie je to nič náročné, práve vďaka dreveným chodníkom a mostom to zvládne každý. 

Vstupné: 10€; Deti 6-15 rokov 3€.

 

 

Velika Planina (11.deň)

Od kúpania v jazerách sme sa vybrali znova do hôr, ktoré sú len 23km od Ljubljany a blízko mesta Kamnik. Veľa ľudí sem nechodí, pretože smerujú z hlavného mesta skôr k jazerám, ale pre nás bol toto jeden z najkrajších dní v Slovinsku. Skryté doliny v horách, ktoré sú zároveň pastvinami pre kravy, nám vyrazili dych. Vyviezli sme sa lanovkou na kopec a zrazu ako by sme sa ocitli v inom svete. Všade zelená tráva, lúčne kvety, tradičné pastierske domčeky a pasúce sa kravy s teliatkami.

 

 Tip: Určite sa vyberte na Veliku Planinu ráno, takmer každý deň počas leta sú tam poobede búrky.

 

 

Ubytovať sa viete aj v týchto chatkách priamo na vrchu Velikej Planiny. V noci tam musia byť nádherné hviezdy a ráno krásny východ slnka.

 

Ljubljana (12. deň)

Hlavné mesto, ktoré je zároveň aj najväčším mestom Slovinska. Aj napriek tomu, že celán krajina je veľmi zelená nás prekvapilo, ako veľmi veľa zelene je v Ljubljane. Na okraji mesta sú paše a polia, v centre mesta obrovský park, v ktorom sa nachádzajú dokonca kopce. Centrom mesta preteká rieka Ljubljanica, na ktorej sa môžete previesť loďou. V historických uličkách centra mesta sme navštívili najviac “concept store” obchodov. Je tu neuveriteľné množstvo hand made obchodíkov, tradičného jedla, domceho alkoholu (napríklad figovica).  Mesto má veľmi príjemnú a priateľskú atmosféru, ale jeden deň vám tu bude určite stačiť.

 

Vstupné

Zoznam vstupného počas roadtripu
Vintgar Jorge 10€
Velika Planina lanovka 12€
Triglavský národný park, Tolminska Korita 6€
Hrad  a jaskyňa 38,50€
Sečovlje Salina Nature Park 8€
Kostolná veža v Koperi 2€
Spolu 80€

 

 

 

 

Ktoré appky si stiahnuť

Slovinsko má veľmi pekne rozvinutý cestovný ruch a rovnako aj propagáciu krajiny. Popri cestovaní okrem nášho článku, môžeš využiť aj viacero aplikácii, ktoré ti pomôžu nájsť ďalšie zaujímavé miesta, alebo ti oporučia čo vidieť v mieste, kde sa práve nachádzaš.

Slovenia Trails Hiking&Biking 

Aplikácia, ktorá ti pomôže s výberom najvhodnejšej turistickej trasy a ukáže možnosti aké máš.

Funguje pre iOS aj Android.

Slovenia

Aplikácia od Triposo, kde nájdeš informácie o mestách a miestach. Môžeš si tam rovno vybrať aj kategórie ako napríklad ” čo jesť” alebo “čo robiť” v danom mieste. Veľmi dobrá pre prehľad miest, v ktorých sa ocitneš náhodne a potrebuješ o nich rýchlo niečo zistiť.

Funguje na iOs aj Android.

Explore Slovenia – Travel guides 

Funguje podobne ako appka Slovenia, len táto apka obsahuje takmer všetky informácie, ktoré potrebuješ vedieť od informácií o kempoch, národných parkoch, turistických trasách, mestách, cykloturistike… .

Funguje pre iOS aj Android.

Camping info

Ak budeš kempovať camping info ti pomôže vybrať kemp v blízkosti. Aplikácia je občas spomalená, ale dajú sa v nej nájsť podstatné informácie a hlavne hodnotenia na kempy.

Funguje pre iOS aj Android.

Park4night

Ak sa chystáš prespávať v aute, vane alebo karavane, je toto apka, ktorú hneď sťahuj. Ukáže ti zaujímavé miesta, kde môžeš zastaviť na noc, spolu s fotkami. Miesta pridávajú ľudia, ktorí takto cestujú a môžeš tam nájsť aj komentáre od ľudí, ktoré konkrétne miesta vyskúšali a sám/a miesta pridávať.

Funguje pre iOS aj Android.

 

Ljubjana bola poslednou zastávkou nášho roadtripu po Slovinsku. Naše cestovanie sme začali v meste a v meste sme ho aj ukončili. Slovinsko je nádherná krajina, plná možností a rôznorodých aktivít. Dúfam, že ti článok pomôže lepšie sa zorientovať pri plánovaní výletu po Slovinsku.

Určite mi daj vedieť do komentárov ako sa páčilo Slovinsko tebe. 🙂

Tina

 

Ak sa ti článok páčil budem rada ak ho budeš zdieľať na Pintereste. 🙂 

 

cestovanie,Zo života

Zodpovedné cestovanie. Ako sa stať zodpovedným cestovateľom?

O zodpovednom cestovaní (responsible traveling) sa začína čoraz viac hovoriť, pretože cestovanie je dostupnejšie a lacnejšie ako kedykoľvek predtým. Všetci sme #travellovers, zháňame lacné letenky, môžeme si dovoliť jesť v reštauráciach, plávať s delfínmi, prenajať si auto. Cestujeme si svojim vlastným spôsobom.

S týmito možnosťami, ale podľa mňa prichádza aj zodpovednosť vzdelávania sa. Žijeme v informačnej dobe, kedy nájsť a overiť si informácie môžeme iba pár kliknutiami. Môžeme si nájsť informácie o akomkoľvek mieste, organizácií, firme, ľuďoch z viacerých zdrojov. Využitie týchto možností pred cestou je podľa mňa už MUST HAVE každého cestovateľa, turistu, výletníka, pretože ideme navštíviť miesto, v ktorom nežijeme, nevieme ako to tam funguje.
Zároveň sa v tej krajine rozhodujeme minúť naše zarobené a občas aj tažko našporené peniaze. Na čo chceme tie peniaze minúť a koho chceme podporiť?

Zodpovedné cestovanie

Zodpovedné cestovanie neznamená, že budeš zero waste, budeš cestovať iba pešo. Znamená to, že spôsob akým sa rozhodneme cestovať, krajiny ktoré sa rozhodneme navštíviť, alebo rozhodnutia, ktoré na cestách urobíme môžeme vytvárať pozitívny alebo negatívny dopad.

Znie to zložito, že? Ono to, ale veľmi zložité nie je. Aj napriek tomu, že vieme, čo zodpovedné cestovanie znamená, snažíme sa robiť správne rozhodnutia, ale nie vždy sme 100%. Niektoré veci sa nám daria, niektoré nie až tak úplne, ale aj preto sa s nimi chceme podeliť. Možno počas ďalšieho cestovania budeš mať aj ty o niečo viac pozitívny dopad na miesto, v ktorom sa nachádzaš. 🙂

Problém s plastami

Problém s plastovým odpadom, ktorý vytvárame je už asi každému známy. Vlastná fľaška, príbor, slamka, ktoré môžeš na cestách mať v batohu a nemusíš použiť plastové je taký malý základ. A to nemusíš cestovať do inej krajiny, stačí výlet do iného mesta, alebo piatkový večer, kedy plánuješ vypiť veľa drinkov a potrebuješ slamku 🙂 Viac som o tom písala v článku o plastoch.

Doprava

Táto časť cestovania je dôvodom hádok cestovateľov na fórach. Ak nechceme zaťažovať prírodu, nechávať ekologickú stopu, nemali by sme cestovať vôbec. Ale kto je bez viny, nech hodí kameňom, že?
Ale predsa len môžeme spraviť niečo, aby sme znížili dopad na životné prostredie.

Cestovanie hromadnou dopravou

Vo veľkých mestách funguje väčšinou hromadná doprava, ktorou sa dopravíš kam potrebuješ. Je často rýchlejšia ako auto, pretože nemusíš trčať v zápchach. V niektorých miestach je to aj veľký zážitok ako napríklad dala dala v Tanzánii, kde sa do jedného autobusu napchá 2x viac ľudí ako by malo 🙂

Vlak

Vlak patrí k najekologickejším dopravným prostriedkom aj keď sa často stáva, že je oveľa drahší ako autobus. Napríklad nám sa na cestách medzi Poľskom a Slovenskom vlak neopláca. Ale využívame Flixbus, kde môžeš priplatiť pár centov a tým pomôžeš vykompenzovať Co2, ktoré si svojou jazdou “spôsobil”.

Lietanie

Lietanie hlavne na krátke vzdialenosti je veľmi neekologické, pretože najviac paliva sa spotrebuje pri vzlietaní a pristávaní. Problém je v tom, že lietadlá lietajú často, ale nie vždy je ich kapacita naplnená.  Ďalším problémom lietadla je plastový odpad, ktorý sa pri jednom lete vyprodukuje. Plastové príbory, poháre, fľašky, taniere… niektoré aerolínie už začali pracovať na obmedzovaní plastov, ale stále to nie je dokonalé.

Ako môžeš prispieť k znižovaniu plastov v lietadle aj ty?
Priniesť si vlastné jedlo alebo prázdnu fľašu na vodu. Mať svoju vlastnú vodu je super, ale občas chceme pri dlhých letoch piť aj dačo iné. Do svojej prázdnej fľaše, ktorú neskôr ešte využiješ ti môžu naliať akýkoľvek nápoj a nemusíš používať jednorázové plastové poháre.

Zdieľaná jazda

Keď sa chystáme na cesty autom často zdieľame svoju cestu na facebookových stránkach, kde sa k nám môže niekto pridať. Pomôžeme tým ľuďom, ktorým nejde autobus a tiež nemáme poloprázdne auto. Dá sa takto vyžiť aj BlaBlaCar, alebo starý dobrý spôsob stopovanie. 🙂

Rešpektuj iné kultúry

Každá krajina má svoju vlastnú kultúru a čím cestuješ ďalej od svojej krajiny tým sa ti môže zdať odlišnejšia. To, že sú zvyky a tradície odlišné nemusí vždy znamenať, že sú aj nesprávne. Pred cestou si vždy zisťujeme aké s zvyky a náboženstvo v krajine kam pôjdeme, aby sme niekoho zbytočne neurazili, nezosmiešnili niekoho alebo seba, nebolo nepríjemné “fópá”.
Tak sme boli na Zanzibare v období ramadánu, kedy sme nemohli jesť na verejnosti a museli sme mať zahalené ramená. Zvládli sme to a ľudia si vážili to, ako sme sa správali k ich kultúre a tradíciám.

 

Vykorisťovanie zvierat

Nikomu z nás na nepáči násilie na zvieratách, ich týranie. To čo si veľa ľudí neuvedomuje, že sa to týka aj veľa zvierat, ktoré pravdepodobne na svojich cestách stretli.
Plávanie s delfínmi v akváriu, jazda na slonoch v Thajsku, maznanie sa s tigrom, opičky v šatách na pláži. Množstvo z týchto aktivít sú ponúkané oficiálne a ubližovanie zvieratám nie je na prvý pohľad jasné.

Ale kde je dopyt tam je aj ponuka. Cestovatelia vyhľadávajú tieto aktivity a tak sa vždy nájde niekto kto ich bude ponúkať.

Slony s reťazami na nohách, tiger krotký ako mačiatko, delfín žijúci v akváriu… na to stačí sedliacky rozum, aby sme si uvedomili, že tu niečo smrdí. ( o slonoch si môžeš prečítať viac napr. na stránkach Greenpace)

Hľadajte informácie na internete, sociálnych sieťach, fórach od ľudí, ktorý už tam boli. Existujú aj záchranné stanice, v ktorých tieto zvieratá uvidíte, môžete napríklad okúpať slona, ktorý bol zachránený a sám by v divočine neprežil. Ale aj tu existuje veľa podvodníkov, preto overuj, overuj, overuj.

Photo by AJ Robbie

Suveníry

Nájsť taký “zodpovedný suvenír” v množstve suvenírových obchodíkov nie je vôbec ľahké. Po pár minútach máš pocit, že je všetko na jednu kopu a po otočení predmetu zistíš, že bol vyrobený v Číne, aj keď ty sa práve nachádzaš v Grécku.
Ako doniesť domov taký suvenír, ktorým niekoho podporíš a tvoje peniaze pôjdu na správnu vec?

  • Jedlo – niečo čo obdarovaný ešte neochutnal, alebo sa u nás nepredáva. My sme napríklad z Korziky doniesli domáce citrónové pálené, z Korfu figový džem a feta syr z tržnice, z Afriky kokosový orech a kávu. Priniesť “ochutnávku sveta” domov je vždy dobrý nápad.
  • Handmade – ručne vyrobené náušnice, tašky, oblečenie, sošky… čokoľvek čo kúpiš priamo od umelca. Podporíš jeho tvorbu a máš niečo o čom vieš odkiaľ pochádza a možno aj zaujímavý príbeh k tomu.
  • Mušle, časti zvierat (slonovina, kožušina) nechajte radšej tam kde sú. Nikdy si nemôžeme byť istý akým spôsobom boli získané a či pri tom nenapomáhaš vyhynutiu nejakého druhu zvierat.
  • Pozor na fotky. Fotiť s rozumom ľudí okolo seba. Napríklad v Afrike ľudia veria, že ak ich odfotíš ukradneš im dušu. Vždy sa pýtaj ak sa chystáš niekoho fotiť, aby si niekomu neprivodil život bez duše.

Podporuj lokálnych ľudí

Ubytovanie v guest house alebo nákupy na tržnici. Malými krokmi podporíš malého podnikateľa, alebo rodinu. Svoje peniaze investuješ do ľudí, ktorý reálne žijú v danej komunite a nebudeš podporovať nejakého bohatého CEO hotela, ktorý si práve pije svoj drink na pláži v Karibiku. 🙂

Nie vždy sa dá cestovať perfektne zodpovedným spôsobom, ale “sharing is caring”, preto vznikol aj tento článok. Možno nabudúce, keď budeš rozmýšľať nad svojou cestou zvolíš si inú cestu ako doteraz. Možno si práve zistil/a, že si veľmi zodpovedný cestovateľ/ka. Ak máš nejaké ďalšie tipy ako cestovať zodpovedne budem rada ak sa podelíš.

 

Tina Twovelers

 

Afrika,cestovanie,Zanzibar

Zápisky z Afriky 3. Záchranná stanica pre korytnačky, prenájom auta a Masajovia

Jeden komentár

Tretia časť nášho cestovateľského, trošku punkového cestovania po ostrove Zanzibar ťa zavedie do záchrannej stanice pre korytnačky v dedine Nungwi, dozvieš sa ako prebiehal prenájom auta v Afrike a kto sú vlastne tí Masajovia.

Napriek tomu, že nás o 5 ráno budilo zvolávanie na rannú modlitbu a obrovská vyležaná diera v posteli nám lámala chrbty sme sa veľmi dobre vyspali a vôbec sa nám nechcelo vstávať. Ešte jeden deň sme sa preto rozhodli stráviť na pláži pred tým ako budeme objavovať iné časti ostrova.

Ak si tu po prvá krát, prečítaj si aj ďalšie príbehy zo Zanzibaru:
Prvá časť. Zápisky z Afriky a cestovanie po ostrove

Druhá časť. Zápisky z Afriky. Prvé ráno v dedine Nungwi

Záchranná stanica pre korytnačky

Ako na väčšine ostrovov aj na Zanzibare sa ľudia živia rybolovom. A pri chytaní rýb sa do sietí často pripletú aj iné živočíchy napríklad také korytnačky. V nedávnej minulosti takto uviaznuté korytnačky predali a za ich mäso a pancier dostali celkom veľké peniaze. Predaj korytnačiek,už ale nie je legálny a preto sa ľudia pracujúci v organizáciach snažia takéto omylom odchytené a zranené korytnačky zachraňovať tým, že rybárom za ne zaplatia. Zranené korytnačky, ktoré sa zamotali do rybárskych sietí ošetria a nechajú ich žiť vo svojom vonkajšom akváriu. Jeden krát za rok ich potom púšťajú na slobodu.

Za korytnačky platia symbolickú sumu, aby si z toho rybári neurobili biznis a nechytali ich schválne.

V akváriu sa nachádzajú aj malé práve narodené korytnačky, alebo už aj tie čo už trošku podrástli. Kŕmiť veľké korytnačky šalátom priamo z ruky bol veľmi silný zážitok. Mohli sme si namočiť nohy do vody, iba sme museli  dávať pozor aby si nepomýlili naše prsty so šalátom. 🙂

Malé korytnačky museli chrániť pred vtákmi

Africké slnko

My sme obaja “tmavokožci” a naivne sme si mysleli, že obyčajný opaľovací krém, nejaká 6-10 nám bude stačiť. Hneď po prechádzke a dni strávenom na pláži sme sa presvedčili, že to bol veľký omyl a byť oblečený je oveľa lepšie ako vyzlečený. Matejov obrys batoha vypálený do kože to iba potvrdzoval.
Slnko vychádza v máji na Zanzibare o 6:00 a zapadá 18:00, teda je tu presne dvanásť hodín svetlo. Veľký rozdiel oproti našim dlhým letným dňom.

Prenájom auta

Ešte v predchádzajúci večer sme si prenajali auto cez internet, uistili sa, že je možné platiť kartou, pretože sme nechceli prísť o naše americké doláre, ktorými sme mali v pláne platiť výlety a vstupné. Auto nám z hlavného mesta Stone Town doviezli priamo do nášho ubytovania. Hneď ako prišli nám bolo jasné, že nie sú nadšení z našej príjazdovej cesty plnej jám, kameňov a kríkov s ostrými tŕňmi.

Sadli sme si za prútený stôl a začali sa dohadovať o platbe, podpisovať dokumenty a vybavovať zanzibarský vodičák. Ten nespočíval v ničom inom len zaplatiť 10 dolárov a mali sme oprávnenie jazdiť. Na Zanzibare sa jazdí na ľavej strane, tak sme ešte dostali poučenie o tom, aby sme na to nezabudli a potom prišlo prekvapenie.
Celú dobu sme rozmýšľali ako len chcú, aby sme to auto zaplatili, kedže ani číslo karty nechceli.

You are in Africa. Here you can´t pay with card. What do you think?

Tu si v Afrike. Tu sa nedá platiť kartou. Čo ste si mysleli? udivene a trošku arogantne nám oznámil chlapík, ktorý doviezol auto. Neviem presne čo by robil, keby sme peniaze nemali, ale my sme mu nakoniec zaplatili a dostali sme auto, ktoré nás potom spoľahlivo vozilo počas celého objavovania ostrova Zanzibar.

Hneď po prenajatí auta sme sa rozhodli ísť pozrieť na ospevovaný západ slnka. Znova sme museli prejsť cez celú dedinu, obísť kravu pred bránou, privítať masaja, ktorý strážil náš dom celú noc a tešili sme sa že po západe slnka sa konečne poriadne najeme.

Západ slnka sme nestihli, pretože sme sa až príliš veľa zaujímali o veci okolo nás, ale aspoň sme si dali peknú prechádzku po pláži počas ktorej sme sa porozprávali s ďalším masajom na pláži.

Pravý alebo falošný masajovia?

Masajovia sú Africký kmeň žijúci v Keni a Tanzánii. Určite si už počul/a o bojovníkoch, ktorí vedia zabiť leva iba palicou a holými rukami. Tak to sú práve Masajovia, obávaní bojovníci, ktorý sú teraz hlavne pastieri dobytka a ich bohatstvo závisí od počtu kráv, ktoré vlastnia. Na Zanzibare môžeš stretnúť prevažne mladých mužov, ktorí sú vysokí a chudí, oblečení v červených “plachtách” , na krku a rukách majú korálky a v ruke palicu s veľkou drevenou guľou na vrchu. ( ževraj s ňou potom tresknú leva po hlave a rozbijú mu lebku)

“Koľko kráv si dal za svoju ženu?” spýtal sa mladý masaj Mateja.
” My nemusíme platiť za ženu.”
” To je divné. Tá moja stála 16 kráv”.

Najzvláštnejšie bolo pre nás spojenie tradične oblečeného a zmýšľajúceho masaja s telefónom v ruke prechádzajúci sa po pláži. Veľa masajov cestuje na Zanzibar za prácou. Počas sezóny pracujú ako nočný strážcovia/ ochranka v rezortoch a počas dňa predávajú suveníry, fotia sa s ľuďmi, alebo ponúkajú zájazdy.
Masajovia, ale určite nie sú domácimi obyvateľmi Zanzibaru, ale prišli sem za prácou tak ako veľa ďalších ľudí z pevniny Tanzánie.

V minulosti týmto ľuďom stačil výmenný obchod, ale v dnešnej dobe si za sliepku, kredit do mobilu nekúpi, látku mu nikto nevymení za prútený kôš a preto sa aj kmene, ktoré žijú mimo “civilizácie” prispôsobiť a nájsť spôsob ako peniaze zarobiť.

Po ceste späť do nášho domčeka na kopci, už bola vonku absolútna tma. Ľudia tu s zvyknutí sa pohybovať v tme, alebo majú so sebou baterky, aby si posvietili na cestu. My sme mali pri sebe iba mobil, ktorým by si nemal mávať, keď nechceš aby ti ho voľakto v tme vytrhol z ruky. Poviem ti pravdu naozaj som sa bála. Prechádzať sa po dedine, kde je prašná cesta, domy, ktoré my považujeme za polorozpadnuté a ľudia vynárajúci sa z tmy pol metra pred nami. Bola som naozaj vďačná, že je vedľa mňa chlap, ktorého sa tu všetci pýtajú či je “fajter”.

Keď sme boli kúsok za dedinou v hlave my skrsol výborný nápad. Zo skautských časov viem, že ak nesvietiš baterkou, tvoje oči si zvyknú na tmu. A tiež to znamená, že keď ty nevidíš nikoho, nevidia ani oni teba, lebo nezmyselne nesvietiť. Presvedčila som Mateja, aby sme vypli svetlo a nechali hviezdy osvetľovať našu cestu domov.

Pár metrov od nášho domu, šiesty zmysel poradil Matejovi znova zapnúť svetlo. To čo sme uvideli ma presvedčilo, že to svetlo bol naozaj dobrý nápad.

Meter pred mojou tvárou stála krava. Ešte dva kroky a tvárou by som narazila priamo do kravského zadku.

Neviem ako by sme tento príbeh rozprávali keby som do tej kravy naozaj narazila, ale tento deň sme zakončili obrovským záchvatom smiechu.

S túžbou po marakujovom džúse Twovelers

cestovanie,Zo života

10 tipov ako byť na letisku bez stresu

Lety krížom krážom cez Ameriku do Kolumbie a späť, kde sme veľa čakali a veľa prebaľovali kufre, kvôli podmienkam leteckých spoločností, to nás vycvičilo natoľko, že sme sa rozhodli s tebou zdieľať pár tipov. Ak potrebuješ skombinovať viac letov, alebo budeš tráviť chvíľu na letiskách tieto tipy ti pomôžu zvládnuť letiská a lietanie bez zbytočného stresu.

1.Teplé oblečenie do lietadla

Na letiskách a v lietadlách je vždy zima, pretože tým eliminujú množenie baktérií. Preto zabaliť si teplé (alebo aspoň teplejšie) oblečenie je nutnosť. Hlavne pri dlhších letoch a čakaní na letisku, ti veľmi rýchlo zostane zima. Preto maj pri sebe vždy v príručnej batožine dlhé nohavice, ponožky a tiež mikinu (najlepšie s kapucňou, pretože klimatizácia fúka zvrchu). Mne je zima vždy, takže ja nosím zo sebou aj čiapku a šatku na zakrytie.

2. Krém alebo balzam na pery

Letisko je veľmi vysušujúce prostredie pre tvoju pokožku. Počas letu, alebo aj na letisku si stále v klimatizovanom prostredí a veľmi rýchlo budeš mať pocit suchej kože, alebo popraskané pery. Mať túto malú záchranu vždy so sebou je výhodné, pretože tak predídeš nervozite z toho, že sa necítiš dobre, alebo ťa niečo dráždi. Ja so sebou nosím vždy balzam na pery, ktorým si v časoch núdze môžem aj natrieť suchú pokožku.

3.Čo robiť s ťažšou batožinou na letisku

Ak je tvoja batožina príliš ťažká vyber z nej oblečenie a obleč si ho. Najlepšie je vybrať si oblečenie s vreckami, do ktorých sa ešte poprípade dá niečo napchať. Nie je to úplne najpohodlnejšie cestovanie, ale zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia, že áno. Nám to dosť pomohlo, keď sme lietali s rôznymi leteckými spoločnosťami, ktoré mali aj rozdielnu váhu batožiny. Mali sme síce na sebe veľa kusov oblečenia, Matej knihy vo vačku, ale podarilo sa. 🙂

4.Ako sa zbaliť do príručnej batožiny

Najbezpečnejšie sú doklady a peňaženka úplne na dne batoha, že? Ale na letisku budeš práve tieto veci najviac potrebovať, preto si ich zbaľ tak, aby sa k nim dalo ľahko dostať. Buď niekde na vrchu príručnej batožiny, alebo v malej taške/ ladvinke tak aby sa dali rýchlo vztiahnuť a stále boli v bezpečí. Nie je nič horšie ako vzdychajúci rad ľudí pri okienku čo čaká, kým si vybalíš polovicu batoha.

Toto isté platí aj o veciach, ktoré budeš chcieť určite používať v lietadle. Kniha, sluchátka, mikina, jedlo… ak sedíš pri okne a batoh si dáš do úložného priestoru nad hlavou budeš rušiť tých čo sedia vedľa teba. Najlepšie ich je mať všetky v malej taške, ktorú si dáš do priestoru, ktoré má sedadlo pred tebou a máš po starostiach.

Prečítaj si aj

Kolumbia je láska. A láska ide cez žalúdok.

Srbský Niš. Víkend s lacnými letenkami a dobrým jedlom.

5.Zbaľ si prázdnu fľašu s vodou

Namiesto predražených vôd na letisku (a zbytočných plastových fliaš) si prines svoju vlastnú fľašu. Buď už prázdnu, alebo nezabudni vyliať vodu zo svojej fľaše pred letiskovou kontrolou. Môžeš si ju dopustiť na toalete, alebo na veľa letiskách už nájdeš aj veľa automatov na vodu.

6.Nezabudni si power banku a redukciu do zástrčky

Power banka je “must have” už asi každého kto niekam cestuje. Nie je vždy jednoduché nájsť voľnú zástrčku. Problém nastane až vtedy, keď sa vybije aj power banka. Redukciu do zástrčky si väčšinou ľudia balia do batožiny, ktorá potom skončí v podpalubí, pretože predpokladajú, že ju budú potrebovať až v hoteli. Všeličo sa môže stať, vybitý mobil alebo notebook, ktoré budeš zrovna nutne potrebovať a ty si nepomôžeš, lebo na letisku je tiež iná zástrčka. Preto odporúčame spolu s power bankou aj modifikátor do zástrčky, aby ťa nič neprekvapilo.

7.Nájdi si prázdny gate na čakanie

Ak na letisku čakáš dlhšie a nemáš kde čakať najlepšie je nájsť si gate, z ktorého nikto neodlieta a sadnúť si blízko. Nájdeš tam viac voľných miest na sedenie, alebo aj možný spánok, je tam tichšie a viac voľných zástrčiek.

Čakanie na letisku vie byť riadna nuda

8. Offline hudba a filmy

Filmy, seriály alebo hudbu už nemusíš sťahovať po jednom a vymýšľať čo si pozrieť a počúvať. Napríklad ak máš zaplatený Netflix môžeš si filmy alebo časti seriálu stiahnuť do mobilu a pozerať offline. Rovnako to funguje aj napríklad so Spotify, kde pri “pro” verzii môžeš počúvať svoje vlastné playlisty aj offline. Často nás to zachraňuje nielen na letiskách, ale aj pri dlhých cestách autobusom.

9. Hackni wifi na letiskách

Blogger foXnoMad vytvoril mapu, ktorá obsahuje heslá na letiskové wifi po celom svete. Na niektorých letiskách nie je free wifi, alebo tá verzia zadarmo je limitovaná. Aplikácia sa volá WiFox a môžeš si ju stiahnuť pre iOS aj Android.

10. Odfoť si svoje parkovacie miesto

Zaparkuješ na letisku a povieš si, že toto si určite zapamätám. A keď sa po pár dňoch vrátiš z dovolenky, nemáš ani šajnu kde to auto parkuje. Spraviť si fotku ti zaberie len pár sekúnd a nemusíš sa stresovať s hľadaním auta. Toto ti pomôže aj keď si prenajímaš, alebo vraciaš auto. Viac o tom ako si bezpečne prenajať auto z autopožičovne sme písali aj v článku na blogu.

Máš aj ty nejaké svoje tipy a triky ako nestresovať na letisku? Daj nám vedieť a my ich určite radi vyskúšame a pridáme do článku.

Twovelers

 

Afrika,cestovanie,Zanzibar

Zápisky z Afriky časť 2. Cestovanie po ostrove Zanzibar, prvé ráno v Nungwi

V týchto krátkych príbehoch na pokračovanie sa dočítaš čo všetko sme na tomto malom ostrove Zanzibar zažili, sarkastické, veselé aj podivné historky, v ktorých nájdeš aj pár informácií o ostrove. V tejto časti sa dozvieš aký bol náš prvý kontakt s dedinou Nungwi, čo dodržiavať počas ramadánu a prečo sme sa hnevali na pláži.

Pokračovanie článku Zápisky z Afriky. Cestovanie po ostrove Zanzibar

….V to ráno sme zaspávali s myšlienkou na zamknuté dvere izby, v ktorej oknách nebolo sklo, iba podivné mreže. Počúvali sme bučanie kráv, cvrlikanie svrčkov a hlasné zvolávanie z miestnej mešity na ranú modlitbu, ktorá sa ozývala celou dedinou.

O pár hodín neskôr sme sa zobudili na krákanie vrany, ktorá sedela na strome hneď vedľa nášho okna. Túto vranu sme nenávideli počas celého pobytu, pretože mala talent na rozpoznávanie času, kedy sa nám najlepšie spalo. Ospanlivo sme sa na seba pozreli a vyliezli sme z postele, v ktorej sme vyležali veľkú dieru. Cítili sme sa oveľa lepšie ako v noci, pretože podivné zvuky utíchli a nahradil ich denný ruch. Červená kamenná podlaha bola v celej izbe a na stene ospanlivo posedával malý gekón. Odvážili sme sa nakuknúť cez farebné závesy na oknách, cez ktoré sme videli nášho dredatého “domáceho” prechádzať sa po dvore. Kúpeľňa bola rovnaká ako máme doma v Európe, sprchový kút, umývadlo a záchod, iba mušle na podlahe prezrádzali, že sme niekde pri oceáne.

Zanzibar počas ramadánu

Na Zanzibare je prevažujúcim náboženstvom islam a my sme sa tam vybrali práve v období ramadánu. Ak nevieš tak pre moslimov to znamená, že od východu do západu slnka nejedia, nepijú, nefajčia, nesexujú a ženy chodia zahalené viac ako zvyčajne. Tiež tesne pred východom slnka a tesne po západe slnka majú modlenie v mešite.

Čo to pre nás znamenalo?
V podstate sme ani my nemohli fajčiť na verejnosti, obliekať sa tak, že sme mali zahalené ramená a kolená. Nemuseli sme sa nijako obmedzovať, ale tento systém nás jednoducho obmedzil. Nemali sme vlastnú kuchyňu a boli sme v Afrike, takže žiadny obložený chlebík na raňajky sme si nespravili. Všetky podniky kde by sa teoreticky dalo kúpiť pečivo, alebo zjesť raňajky boli cez deň zavreté a tak sme skončili v obchode a jediné čo tam mali boli… keksíky. Plnené sušienky na raňajky sme veru asi nikdy nemali, ale krízové situácie, vyžadujú rýchle riešenie. A na rannú kávičku sme mohli tiež zabudnúť. Keď sme si vybrali, že chceme poriadnu skúsenosť s tým ako sa tam žije, tak sme to aj dostali, hneď naservírované. 🙂

Prvá cesta do dediny Nungwi

Keď sme sa konečne odhodlali vybrať sa do dediny, poriadne zahalení a hladní, zistili sme, že tie opustené, polorozpadnuté domy sú vlastne novo vznikajúca dedina, kde sú domy nie rozpadnuté, ale v procese stavby. Cesty v tejto časti v podstate neexistovali, boli to buď vychodené chodníčky, alebo kamenné a štrkové “cesty”, poprepletané stromami, kravami, sliepkami a hrajúcimi sa deťmi.

Počas cesty dole dedinou deti vybiehali z domov, prestávali sa hrať s tvorenými ústami na nás pozerali, ale väčšinou kričali “Jambo!” “Jambo muzungu!” pre tých, ktorí nevedia svahilsky to znamená “Ahoj, beloch!”

Deti mi podávali ruky, alebo sa ma len chceli dotknúť. Chceli vedieť či sme takí ako oni, reálny, živí. Deti sa hrali všetky spolu vonku, nedalo sa rozoznať či sú všetky rodina, alebo susedia. Počas ramadánu majú deti na Zanzibare prázdniny, tak nechodia do školy. Tie staršie sa starali o tie mladšie, život prebiehal vonku na ulici, nie za zavretými stenami. Asi očakávaš, že tu uvidíš fotky milučkých detičiek, ale už pred odchodom sme sa dohodli, že nebudeme fotiť deti. Ani našim mamám by sa nepáčilo, keby sa niekto na ulici fotí s ich deťmi a potom fotky dáva na internet.

Prečítaj si aj:

Prežili sme deň nezávislosti v Amerike. Aké to bolo?

“Jambo” nás sprevádzalo celou cestou až do “centra” dediny, na hlavnú cestu kde bola autobusová zastávka, obchody a zmenáreň. Všade bol hluk, prach a široko ďaleko sme boli jediný “muzungu”. Do zmenárne, ktorá bola iba zamrežovaným okienkom, sme si išli premeniť naše americké doláre na tanzanské šilingy. Na Zanzibare môžeš platiť americkými dolárami, ale iba 50 dolárovou bankovkou, alebo vyššou. Ostatné veci musíš platiť tanzanskými šilingami.

Konečne na pláži

Keď sa nad tým teraz zamyslím, museli sme vyzerať veľmi vydesene. Biely ako steny, nervózne sa pokukujúci okolo seba, nevediac či “mambo muzungu” je urážka, fakt, alebo iba úprimný pozdrav. A tak sme sa pomaličky prechádzali dedinou, s údivom a záujmom si všetko prezerali, snažiac sa nájsť tú kúzelnú pláž s azúrovo modrým oceánom.

Úprimne, konečne sme pochopili ako sa musí cítiť človek s tmavou pleťou u nás na Slovensku, v Čechách alebo Poľsku. Boli sme tam ako päsť na oko. Svietili sme ako maják na 100 kilometrov.

Keď sme ju konečne uvideli, prekvapilo nás hneď niekoľko vecí. V tieni driemali kravy s hrbom, asi 20 ich ležalo v tieni vysokých paliem. A hneď pár metrov od toho veľmi veľa odpadkov, ktoré vyzerali ako by nikomu nepatrili, len tak si tam niekto spravil skládku. A o ďalších pár metrov nás oslepil biely piesok a naozaj nádherný oceán.

Pláž v Nungwi si akosi žila svojim vlastným životom. Ako sme sa po chvíli dozvedeli ramadán na pláži neplatí, tam si môžeme kľudne chodiť v plavkách. Taktiež frekvencia bielych sa tam oveľa zvýšila. Zrazu to čo mi nazývame “chatrče” a oni domovom zmizli a vystriedali ich rezorty rôznych tvarov a veľkostí. Slnečníky, Hilton, reštaurácie to všetko tu bolo a žilo si úplne iným životom ako zvyšok dediny.

Nemusíš o Zanzibare vedieť nič. Vďaka farbe tvojej pleti sa pri tebe zastaví každý plážový predavač a porozpráva ti úplne všetko.

Popri prechádzke na pláži sme zistili, že práve na pláži sme dostali ďalšie označenie. Stali sa z nás chodiace peňaženky. Stali sme sa cieľovou skupinou chlapov, ktorý sa snažili niečo predať. Od kokosov, cez látku, výlet, drogy, látku, kľúčenky, afro copíky, suveníry, masáž… ponúkli ti úplne všetko. Každý z nás už asi niekde pri mori zažil týchto predavačov, ktorí sa ti snažia niečo predať, ale ak odmietneš odídu. Toto bol úplne iný level.

Týpek sa na nás prisal a neodišiel. Mohli sme nachodiť 5 kilometrov po pláži a on stále išiel s nami. Začal kľúčenkou, prešiel na výlet, jedlo, suvenír, drogy a keď sme z toho nič nechceli, začal odznova. Potom začal citovo vydierať ako my máme peniaze a on nie, ako bola dažďová sezóna, ako má deti… Najhoršie na tom bolo, že sa postupne nazbierali. Dokázalo ich s nami ísť aj päť a neprestali. V istej chvíli som si už fakt myslela, že im jednu vrazím, nech už len konečne stíchnu a nechajú nás na pokoji.

Jednu výhodu to ale malo.
Ak človek nevedel čo by chcel na Zanzibare vidieť alebo zažiť každý z týchto plážových predajcov mu to veľmi rýchlo vymenoval. Sunset cruise, Spice farm, korytnačky, hlavné mesto, potápanie, Monkey forest… každý to vedel vymenovať a každý to vedel zariadiť. A väčšina z nich ti aj tých pár viet po česky vedela povedať.

Ryža, kari a krevety. Kari korenie je tu oveľa silnejšie ako u nás.

Konečne jedlo

Ohučaní a splálení sme si to namierili do plážovej reštaurácie, v ktorej hrala reggae hudba, v piesku znudene ležali psy a my sme mohli ležať v húpacej sieti a pozorovať zapadajúce slnko.
Samozrejme sme sa rozhodli vyskúšať niečo z miestnych morských tvorov s kari a ryžou čo je ich miestna špecialita. V plážových reštauráciach na Zanzibare môžeš jesť bez obáv, ale neodporúča sa jesť šalát (pretože voda nie je pitná a šalát sa v nej umýva), piť vodu inú ako balenú a tiež si dávať drinky s ľadom.
Naše prvé poriadne jedlo spolu s tanzanským pivkom nám padlo viac ako vhod. Ten večer so zapadajúcim slnkom a ružovou oblohou už nemohol byť viac ako vystrihnutý z katalógu cestovnej kancelárie.

S túžbou po oceáne
T+M

Pár fotiek na záver

Afrika,Amerika,cestovanie,Európa,roadtrip

Prenájom auta v zahraničí. Ako si bezpečne prenajať auto v autopožičovni.

 Po našom mesačnom tripe po Amerike kde sme si po prvý krát prenajali auto, sme si požičali už 10 rôznych áut. Pri cestovaní do iných krajín samozrejme využívame aj verejnú dopravu, ale ak necestujeme pomaly a máme obmedzený čas, za ktorý chceme vidieť čo najviac, je výhodnejšie si požičať auto ako jazdiť autobusmi. Nič nás neobmedzuje a môžeme si užiť krásne západy slnka, stratiť sa v Afrike, alebo dostať sa k vodopádom, kde by nás nikto nezaviezol.

Ešte pred pred rokom by nám prišlo prenajatie si auta z požičovne áut ako niečo riskantné, predražené a nezmyselné. Po hodinách strávených nad všetkými podmienkami a webmi autopožičovní už máme celkom slušný prehľad, preto sa vám pokúsime priblížiť celý proces.

Čo nájdeš v článku:

  • Ako si vybrať požičovňu áut.
  • Požičať si auto na internete alebo priamo v požičovni?
  • Podmienky pre vodiča.
  • Aký typ karty potrebuješ.
  • Ako si vybrať auto. (kritéria)
  • Poistenie
  • Na čo si dávať pozor.

Ako si vybrať požičovňu áut

Keď začneš hľadať na internete nájdeš množstvo požičovní, s rôznymi autami a cenami. Čo je pre teba dôležité je krajina v ktorej si chceš auto požičať, výber áut, spotreba auta, podmienky (či ti požičajú auto na dobu, ktorú ho potrebuješ, kedy ho môžeš vyzdvihnúť a kedy vrátiť) a poistenie, ktoré poskytujú (či je už zahrnuté v cene, alebo si ešte priplatíš) a referencie a cena.

Požičať si auto priamo cez požičovňu alebo cez sprostredkovateľa?

Pri požičiavaní auta to funguje podobne ako pri kúpe leteniek. Ak si kúpiš letenku priamo od leteckej spoločnosti, všetko čo sa stane si musíš vybaviť, zaplatiť, stornovať sám/sama. Ale ak si ju kúpiš cez sprostredkovateľskú spoločnosť táto povinnosť by mala byť ich.

Ak si požičiaš auto cez sprostredkovateľskú spoločnosť môže sa ti stať, že cena bude výhodnejšia ako cez stránku auto požičovne. Dôležité je v tom prípade poistenie, ktoré je v tej cene zahrnuté/nezahrnuté.

Pri výbere sprostredkovateľa si najprv prečítaj recenzie, aby si si vedel/a spraviť predstavu o tom, či je dôveryhodný alebo nie.

Príklad 1: Nájdeš auto cez sprostredkovateľa za 20€/deň + 5€ poistenie na všetko v plnej výške. Cez požičovňu áut nájdeš cenu auta za 30€/deň +5€ poistenie. Ak si rezervuješ auto cez sprostredkovateľa tak zodpovednosť preberá on, ale ty to musíš najprv zaplatiť a potom by ti to mal sprostredkovateľ vrátiť.

Príklad 2: Nájdeš auto cez sprostredkovateľa za 30€/deň + 5€ poistenie, ktoré ale nie je plné krytie. Cez požičovňu áut nájdeš cenu auta za 35€/deň +5€ poistenie. v oboch prípadoch si musíš priplatiť poistenie s plným krytím.

Požičať si auto na internete alebo priamo v požičovni?

Požičiavali sme si auto aj priamo v požičovni, ale veľa krát práve na internete.

Na internete si požičiavame auto, pretože:

  • vieme si vybrať z viacerých áut
  • môžeme si rezervovať auto dostatočne dopredu a sme si istý, že to auto naozaj budeme mať nachystané
  • vieme si spraviť prieskum požičovní a referencií ešte doma
  • nemusíme riešiť žiadnu dopravu z letiska, pretože už vieme, že budeme mať auto
  • auto chceme na viac dní/týždňov

Priamo v požičovni sme si požičiavali auto pretože:

  • sme si neboli istý, či ho budeme naozaj potrebovať
  • z hotela, v ktorom sme bývali sme mali 10% zľavu a bola nám požičovňa odporučená práve hotelom (ak by to bola nejaká podvodnícka požičovňa, alebo sa nesprávali dobre k zákazníkom, vrhalo by to zlé meno aj na hotel takže sme predpokladali, že to bude v poriadku)
  • auto sme si prenajali iba na jeden alebo dva dni

Na Korfu sme sa rozhodli prenajať si auto priamo v požičovni na odporúčanie majiteľky hotela, v ktorom som pracovala.

Podmienky pre vodiča

Väčšina auto požičovní v Európe nemá vymedzený vek, v ktorom si môžeš požičať auto. Samozrejme musíš mať 18+ a platný vodičský preukaz.
Často sa ale stáva, že ak máš vek 30+ cena za požičanie je nižšia (asi predpokladajú, že si už skúsený šofér/ka a pravdepodobnosť, že budeš mať nehodu, alebo sa budeš chovať nezodpovedne je menšia)
V Amerike od teba budú vyžadovať vek minimálne 25 rokov.

Mimo Európskej únie budeš potrebovať medzinárodný vodičský preukaz, ktorý ti vystavia na počkanie na príslušnom úrade v tvojom meste. Tento budeš mať s platnosťou buď na 1 rok alebo 3 roky. Viac informácií nájdeš na stránke o medzinárodnom vodičáku nájdeš na stránke Ministerstva vnútra SR.

Ak cestujete viacerí osoba, na ktorú je auto požičané musí byť aj šofér (a často aj auto zaplatiť svojou kartou). Za každého ďalšieho šoféra musíte zaplatiť príplatok, ktorý je väčšinou za deň. Teda za každého ďalšieho šoféra budete platiť napríklad + 10€/deň.

Čo sa stane ak bude šoférovať niekto iný?


Ak vás nezastavia policajti, nespôsobíte nejakú dopravnú nehodu alebo priestupok, v podstate sa nestane nič, okrem toho, že to nie je dovolené. Ale ak sa niečo stane (napr.dopravná nehoda) vaše poistenie, ktoré ste za auto zaplatili, nebude platiť, pretože auto riadil niekto iný. V tom prípade je ten vodič za všetko zodpovedný.

Každá krajina má trošku iné pravidlá cestnej premávky a často nájdeš aj veľa dopravných značiek, ktoré na Slovensku nemáme.

Aký typ platobnej karty potrebuješ?

Podmienky si určuje každá požičovňa áut sama. V niektorých ti bude stačiť obyčajná platobná karta( Visa, MasterCard..) ale vo väčšine si pýtajú práve kreditnú kartu. Najlepšie je preveriť si to u konkrétnej spoločnosti, u ktorej si chceš auto požičať.

Dávaj si pozor aby osoba, ktorá auto objednáva, bola zároveň aj vlastníkom kreditnej karty (a pravdepodobne aj šoférom, pretože táto osoba bude musieť podpísať všetky dokumenty). Vyžadujú preto, aby to bola jedna osoba.

V USA sme chceli auto zaplatiť mojou kreditkou, ale auto objednával niekto iný a tak nám ho nedovolili zaplatiť. Museli sme mať šoféra, majiteľa karty aj prenajímateľa vozidla jednu osobu.

Prečítaj si aj:

O našom roadtripe v Amerike:  Chyby, ktoré sme pri cestovaní po USA urobili a pouč sa z nich

Aké miesta sme objavili počas roadtripu v Poľsku : Čo vidieť v Poľsku. Od hôr až po more & road trip itinerár

Ak si požičiate karavan alebo obytné auto pozrite si Kempovanie krok za krokom. Čo potrebuješ vedieť pred prvým kempovaním.

Ako si vybrať vhodné auto

Autá v požičovni sú zvyčajne rozdelené do  5-6 kategórií. Od tých najmenších ( Fiat 500, Škoda Citygo) cez nižšiu strednú triedu (Hyunday i20, Škoda Fabia), vyššia stredná trieda (WV Golf, Ford Focus), vyššia trieda ( WV Passat, Ford Mondeo) SUV, rodinné autá a luxusné autá. Názvy týchto kategórii sa môžu u každej spoločnosti líšiť.

Pri každom aute sú uvedené základné informácie, ktoré ťa budú zaujímať:

  • Fotka
  • Cena
  • Počet ľudí, ktorých auto odvezie
  • Typ prevodovky (automatická, manuálna)
  • Klimatizácia
  • Batožina – koľko kufrov sa zmestí do úložného priestoru.

Informáciu, ktorú požičovne neuvádzajú je spotreba auta. Ak sa chystáš na dlhší výlet určite je dobré mať okrem ceny auta vypočítané, koľko ťa bude stáť palivo, aby ťa to počas cesty neprekvapilo. 

Cena býva najčastejšie  uvádzaná za celé obdobie, na ktoré si chceš auto požičať. Občas býva cena uvádzaná za jeden deň, no najčastejšie sú uvádzané obe tieto ceny.  Treba počítať s tým, že táto cena nezahŕňa kompletné poistenie a príplatky. Veľmi často táto cena obsahuje iba základné poistenie (to najnižšie, ktoré ti môžu ponúknuť).

Ak si myslíš, že GPS je v novších autách samozrejmosťou, musíme ťa vyviesť z omylu. Za túto službu si budeš musieť priplatiť.

Dôležité je uvedomiť si,  na čo všetko budeš auto používať, koľko vás bude cestovať a aké sú podmienky v krajine kam sa chystáš (sneh, veľké horúčavy, jazdenie na inej strane)

Ako príklad uvediem náš roadtrip po Amerike. Cestovali sme v lete a viacerí na dlhé trasy. Preto sme chceli mať dostatočne veľké auto, aby nám v ňom bolo pohodlne, malo klimatizáciu pretože v lete boli vysoké teploty a tiež malo dostatočne veľký kufor na všetky naše veci.

“Free upgrade?”
A takto sme sa dostali k veľkému SUV v Amerike.


Tip: Ak požičiavaš auto z akejkoľvek triedy, vždy je tam informácia, že dostaneš auto, ktoré je na obrázku, alebo iné v tej istej triede. Obyčajne je na výber z dvoch – troch vozidiel, niektoré požičovne ti dajú na výber, niektoré ti pridelia vozidlo bez otázok. No v prípade ak nemajú vozidlo na obrázku, nie je to dôvod na zrušenie zmluvy, alebo poskytnutie vyššej triedy. Avšak ak požičovňa nemá ani jedno auto z danej triedy, obvykle ti ponúknu vyššiu triedu.

Takto sme my v Las Vegas dostali namiesto tuctového Nissan-a Altima nadupané SUV Ford Explorer. To auto sme si zamilovali a doteraz naň spomíname.

Poistenie auta

Pri požičiavaní auta si spolu s cenou za požičanie zaplatíš aj poistenie. Samozrejme ak sa rozhodneš auto nepripoistiť, nebudeš platiť nič navyše. Ale ďalej v článku sa sústredíme na to, ako to vyzerá ak sa rozhodneš auto si predsa len pripoistiť.

Pri rezervácii auta cez internet máš viac možností, ale tieto dve možnosti sú najčastejšie. Buď auto rovno zaplatíš a máš nejakú možnosť požičania auta zrušiť. Poistenie si vyberieš a zaplatíš spolu s platbou za auto. Ak stále váhaš, môžeš si auto objednať aj bez poistenia a poistenie si priplatiť na mieste, keď budeš auto preberať, ale v tomto prípade to bude o trošku drahšie.

Pri požičovniach áut platí staré známe dôveruj, ale preveruj (pokojne aj dva krát).

Požičovne áut majú rôzne druhy poistenia, ako napríklad poistenie skiel, pneumatík, poistenie proti vonkajšiemu alebo vnútornému poškodeniu, plné krytie a taktiež môžu byť rozdelené podľa výšky krytia. Je len na tebe ako sa rozhodneš a koľko chceš zaplatiť a ako veľa chceš riskovať.

Čo ak si nedám full poistenie?


V tomto prípade je najdôležitejšie auto si pri preberaní dobre obzrieť a pofotiť. Každý škrabanec, alebo iné poškodenie si odfoť, alebo nejako inak zdokumentuj. V niektorých požičovniach s tebou pôjde túto kontrolu spraviť aj zamestnanec tak ho na tieto  poškodenia upozorni. Taktiež v niektorých požičovniach dostaneš aj papier, v ktorom sú všetky poškodenia už zaznačené. Platí staré známe dôveruj, ale preveruj (pokojne aj dva krát).

Krásne scenérie, rozbité cesty a miesta, na ktoré by sme sa inak nedostali. Sloboda v našom cestovaní, je dôvod prečo si auto požičiavame.

Najdôležitejšia rada: Pýtaj sa.

Ak si neveríš v angličtine, dopredu si prichystaj otázky, ktoré sa chceš spýtať, nech vieš o všetkom čo ťa čaká. O tom čo robiť keď sa stane nehoda, ak si zabuchneš alebo stratíš kľúče, kde vrátiť auto.. čokoľvek čo ťa zaujíma na to sa pýtaj. V požičovniach sú zvyknutí na turistov, cestovateľov a ľudí ktorí majú rôznu úroveň angličtiny takže sa nehanbi a pýtaj sa.

Žiadna otázka nie je hlúpa. Kto sa veľa pýta, veľa vie a je lepšie si byť istý vo všetkom.

Na čo si dávať pozor

Vrátenie auta

Keď si požičiavaš auto v dokumentoch máš napísaný dátum a čas a miesto kedy a kde musíš auto odovzdať. Je dobré nechať si časovú rezervu a priviesť auto včas, pretože ak privezieš auto neskôr pravdepodobne ti bude zaúčtovaný celý ďalší deň aj napriek tomu, že už auto požičané nemáš.

Skontroluj si dokumenty

Tak ako si kontroluješ a čítaš zmluvu pri požičiavaní auta, skontroluj si to aj keď auto vrátiš. Či sú všetky informácie správne, hlavne dátum a čas vrátenia, aby si nakoniec neplatil/a niečo navyše. Taktiež keď auto privezieš sprav si jeho fotku na parkovacom mieste, nech máš dôkaz o tom, kedy a kde auto stálo.

Zablokované peniaze

Keď si požičiaš auto, peniaze ti hneď nestrhnú, ale na karte ti zablokujú depozit za požičanie auta. Keď auto vrátiš zaplatíš sumu za požičanie a odblokujú ti depozit. Preto v určitej chvíli budeš mať na svojej karte mínus sumu za auto a aj depozit. Istú chvíľu to trvá kým sa tieto peniaze zo zablokovaného depozitu na tvoj účet znova pripíšu.

Ak sa peniaze do pár dní nevrátia, nehanbi sa a do požičovne napíš, alebo zavolaj. Taktiež v ak ti účtovali dačo čo nemali, kontaktuj ich. Neviem presne či to je ich taktika, alebo chyba v organizácii, ale peniaze nám už pár krát vrátili inak ako mali, alebo nám ich zadržali dlhšie. Ale našťastie nám vždy vrátili čo nám patrilo, aj keď občas trošku neskôr a s pár teplými slovami v e-mailoch.

Plná alebo prázdna nádrž?

Najčastejšie býva (a je to aj najlepšia možnosť) plná – plná. To znamená, že si preberieš auto s plnou nádržou a vrátiš ho s plnou nádržou. Je dobré si zistiť kde je najbližšia čerpacia stanica pri požičovni áut a taktiež jej otváracie hodiny v prípade ak vraciaš auto skoro ráno, alebo neskoro v noci.
Prečo?
Ak vrátiš auto s poloprázdnou nádržou, namiesto plnej tak si auto požičovňa určí svoju vlastnú cenu za liter paliva. Táto cena je väčšinou  vyššia ako na čerpacej stanici.

Prechod cez hranice a unlimited mileage

Ak sa chystáš požičať si auto v jednej krajine a cestovať s ním do druhej, poriadne si prečítaj podmienky spoločnosti. Niektoré si za cestu do zahraničia pýtajú príplatky, iné zasa nie. Táto položka ti vie celkom pekne navýšiť cenu auta, ktoré si chceš požičať. 

Unlimited mileage, alebo neobmedzený počet kilometrov by mal byť štandardom, ale ešte stále môžeš natrafiť na požičovne, ktoré obmedzujú počet kilometrov, ktoré môžeš s autom najazdiť.

Čo si o tom myslíš ty? Sú tvoje skúsenosti iné ako naše?

V článku sme sa s tebou podelili o všetky dôležité informácie a skúsenosti s požičiavaním áut. Ak ti je stále niečo nejasné, alebo sa chceš poradiť, veľmi radi ti pomôžeme. Napíš nám na Facebooku, Instagrame alebo do komentárov pod článkom.

♥ Twovelers

cestovanie,Európa,Kraków,Poľsko

Prvý urbex v Krakove a prechádzka na Krakovu mohylu

Poľské mesto Krakow, ktoré sa nachádza v  Malopoľskom vojvodstve sa nazýva aj mestom kráľov. Patrí k jedným z najkrajších miest v Európe. Po pár mesiacoch života v Krakove, môžem povedať, že je to taká malá Praha. Nádherné historické centrum, romantické uličky, fungujúca infraštruktúra, veľa turistov a kvalitné služby.

Kedže sme historické centrum prešli už krížom krážom nastal čas na objavovanie tých menej známych miest a tiež sme sa rozhodli vyskúšať náš prvý urbex.

Kopiec Krakusa

Krakova mohyla sa po poľsky volá Kopiec Krakusa, po anglicky zasa Krakus Mound. Nachádza sa v mestskej časti Krakow Podgórze.  Jeho výška je 271 m.n.m a vzdialený je iba 2400 metrov od hradu Wavel. Samotná mohyla má výšku 16 metrov. Krakova mohyla je najstaršia v Krakove a najväčšia prehistorická mohyla v Poľsku a jej pôvod nie je presne známy.

Legenda hovorí, že mohyla je miestom posledného odpočinku kráľa Kraka – zakladateľa Krakova.

Okná jednej zo sál zámku Wavel, sú otočené smerom k mohyle tak, aby králi pri svojich najdôležitejších rozhodnutiach na ňu mohli vidieť. Mala im pripomínať veľkosť zásluh ich predchodcu.

Z mohyly je vraj  krásny výhľad na mesto. Ale v tieto pochmúrne a často zasmogované zimné dni v Krakowe, sme toho veľa nevideli. V okolí kopca je veľa lavičiek a trávnatá plocha, takže sa sem určite vrátime niekedy v lete, posedieť na dečke a pozrieť si západ slnka.

Na vrchu mohyly, kde bohužiaľ nebol žiadny výhľad

Prvý urbex

V tieto pochmúrne dni sme mali chuť na trošku dobrodružstva, tak sme sa rozhodli vyskúšať náš prvý urbex. A kedže bol prvý, tak sme si nevybrali nejaké ťažko dostupné miesto, ale zvolili sme také, ktoré je síce opustené, staré a nie je úplne dovolené tam chodiť, ale zároveň nie je ani úplne tajné a neznáme.

Musím povedať, že urbex som objavila vďaka Weef’s World, dovtedy som nevedela, že objavovanie skrytých a opustených miest má aj svoju komunitu, ktorá sa skrýva pod názvom urbex.

Čo to vlastne je ten urbex?

Urbex je skratka pre Urban exploration, čo doslovne znamená mestský prieskum. Wikipédia hovorí, že je to súkromný prieskum verejne, alebo oficiálne neprístupných nadzemných aj podzemných objektov a zariadení, vytvorených ľuďmi najmä v mestách.

V skratke je to objavovanie opustených miest, najčastejšie budov, ktoré nikto nevyužíva. S týmto je spojené aj fotografovanie a adrenalín, pretože na množstvo týchto miest, je veľmi ťažké sa dostať. Preto často každému urbexu predchádza príprava. Najprv treba takéto miesto nájsť, zistiť o ňom niečo a následne sa tam aj naozaj dostať.

Nesmieš zabúdať na základné pravidlo urbexu : „Neodnášaj nič len fotky, nenechávaj nič len stopy“

Zmyslom urbexu nie je nájsť opustené budovy a odniesť si čo sa nám páči, ale užiť si kultúrno-umeleckú hodnotu takéhoto miesta a zanechať túto možnosť aj iným “urbexákom” .

Koncentračný tábor Plaszow

Určite každý už počul o najznámejšom nemeckom koncentračnom tábore v Poľsku Auschwitz Birkenau. Miesto, ktoré sme sa rozhodli preskúmať my, bol opustený koncentračný tábor Plaszow, ktorý sa nachádza blízko centra Krakowa. Zábery z tohto miesta môžeš vidieť aj vo filme Šindlerov zoznam. Väzni, ktorí tu boli, museli robiť ťažkú prácu v kameňolome alebo v továrni.

V marci 1941 boli Židia z krakovskej oblasti umiestnení do geta v mestskej časti Podgorze. Toto geto bolo zobrazené vo filme, ale aktuálne scény boli nakrúcané v blízkosti staršej židovskej štvrte Kazimierz, pretože v Podgorze sú dnes moderné budovy, zatiaľ čo Kazimierz bol stále v pôvodnom stave.

Pred likvidáciou geta bolo v tábore 2 000 väzňov, všetci Židia. Potom sa populácia zvýšila na 8 000. V tomto momente nebol Plaszow stále koncentračný tábor, ale nacisti ho nazývali trestný pracovný tábor pod jurisdikciou miestnych SS mužov. V románe “Schindlerova archa” sa vysvetľuje, že popravy a bičovanie vo všetkých koncentračných táboroch musela schváliť ústredná administratívna kancelária v Berlíne, ale nie v pracovných táboroch.

Väzni z tohto koncentračného tábora pracovali v Schindlerovej továrni. Denne museli prejsť cca. 2,5 kilometra do práce a potom zasa späť. Neskôr Schindler podplatil SS veliteľa Amona Goethea, aby sa títo väzni mohli presťahovať do kasární, blízko práce. Nemci väzňom poskytovali jedlo, ktoré ale nebolo dostačujúce a preto sám Schindler investoval množstvo peňazí, aby nakŕmil väzňov jedlom, ktoré kúpil na čiernom trhu.

S týmto príbehom v hlave sa ti nechce pri prechádzaní tohto miesta ani rozprávať. Plaszow je položený v kameňolome a možno práve preto tam bolo celkom ticho. Keď sme sa pozerali z vrchu, miesto bolo zahalené v hmle a obklopovala ho čierna bažina.

Prekvapilo nás hlavne to, že k táboru nebolo vôbec ťažké sa dostať. Vedie k nemu cestička pomedzi stromy popri bažine, kde vidíš ešte stále koridor z elektrického plota.

O pozostatky tohto koncentračného tábora sa nikto nestará a preto tu môžeš nájsť tabule s upozornením o zákaze vstupu a nebezpečenstve zavalenia.

Tmavá voda a ešte stále viditeľný elektrický plot

Cez tento objekt prechádza chodník, ktorý sa skladá z kusov kameňa, na ktorých sú motívy s hebrejským písmom. Vďaka jednej pani, ktorú sme tam stretli sme sa dozvedeli, že práve táto časť nie je skutočná. Chodník pochádza z filmu, ktorý tam v 1992 natáčal Steven Spielberg. Pôvodná zachovalá časť je iba tá kovová konštrukcia starej továrne. Elektrický plot je zrekonštruovaný, taktiež kvôli natáčaniu filmových scén.

Kde sa nachádza Placzow?

Zaujímavosťou na urbexe je aj to, že informácie o miestach, je ťažké zohnať. A preto ti tu presnú polohu nenapíšem. Bez toho googlenia a hľadania v mape, by to stratilo to svoje čaro. Vyparilo by sa dobrodrúžo. Ale ak pozorne čítaš, veľa indícii som už v tomto článku prezradila. 🙂