Archív značiek: predĺžený víkend

Kam na predĺžený víkend: Pohyblivé duny v poľskej Sahare

Niekedy na základnej škole som počula o tom, že v Poľsku majú púšť. Zaujímalo ma to asi ako to, že, kto bojoval v 100 ročnej vojne. Ale nejakým zázrakom mi táto informácia utkvela v pamäti a o pekných pár rokov neskôr, keď sme sa presťahovali do Krakova, začali sme vymýšľať ako sa k tej púšti dostaneme a či naozaj existuje. 

V článku sa dozvieš kde nájdeš poľskú Saharu a prečo nepodceniť oblečenie keď sa tam vyberieš.

Kde je poľská púšť?

Kvôli púšti vôbec nemusíš cestovať tisícky kilometrov, stačí ti iba nejaká stovka, pretože u našich susedov na severe v Pomoranskom vojevodstve, tam kde Baltské more obmýva krajinu nájdeš naozajstný prírodný unikát pohyblivé pieskové duny. Nevšedná oblasť sa nachádza v Slowinskom národnom parku, ktorý je vzdialený iba dve hodiny jazdy autom od mesta Gdańsk. 

 

Slowinský národný park

Národný park bol založený v roku 1967 a v priestore parku bolo vytvorených dvanásť prísne chránených prírodných rezervácií, pretože tu žije asi 260 druhov vtákov, vzácne motýle a chrobáky. Zaujímavé je, že tu môžeš vidieť napríklad losy, tulene alebo občas aj delfíny. Park má veľmi mätúce meno, vďaka ktorému by si ho asi viac zaradil/a do Slovinka. Meno ale dostal podľa slovanských obyvateľov, ktorým sa hovorilo Slovinci.

 

 

Park sa nachádza pozdĺž Łebského jazera, tretieho najväčšieho jazera v Poľsku. Nájdeš tu  močiare, lúky, lesy a pohyblivé piesočné duny, presúvajúce sa na východ smerom k Lebe rýchlosťou 3-10 m za rok. Duny patria k najväčším v Európe a najvyššia pohyblivá duna, Wydmy lack, je hlavnou atrakciou parku, pretože sa na ňu môžeš “vyšlapať” a pozorovať z nej okolie. Wydmy lack má 4O metrov nad morom a vydriapať sa do pieskového kopca, nebolo vôbec také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.

 

Slovinský národný park je rozdelený do niekoľkých menších častí. Lokalita Wydmy Czołpińską predstavuje najdlhší úsek pásu pohyblivých dún. V parku nájdeš viacero turistických trás a veľmi obľúbená je aj cykloturistika. Napríklad modrá turistická značka ťa zavedie k majáku v Czołpinie, ktorý stojí na najvyššej zalesnenej dune Człpinka (55-56 m nad morom) a k bývalej raketovej základni. V základni nemci počas druhej svetovej vojny testovali raketové zbrane.

 

Duny svojim pohybom doslova pochovali pár dedín a stále sa posúvajú smerom na juh. Od mora pribúda stále viac nafúkaného piesku a duny sa zvyšujú. Aby sa spomalil posun týchto dún vysádzajú v parku borovicové lesy. 

Park je otvorený od od 1. mája do 30. septembra, vtedy sa vyberá vstupné. Celodenný vstup stojí 6,00 PLN, zľavnený 3,00 PLN – viacdenné lístky sú lacnejšie.

Pri prechádzke po dunách sa necítiš ako v Poľsku. Dokonca ani v Európe. Skôr v nejakej čarovnej pieskovej krajine.

My sme sa do parku vybrali koncom apríla 2019, kedy sa vstupné nevyberalo, ale viacero z miest, ktoré sa tam dajú navštíviť bolo zatvorených ( napríklad. múzeum, reštaurácia, vyhliadka).

Prečo sa teplo obliecť?

Čo nás veľmi zaskočilo bolo počasie. Park je iba pár kilometrov od Gdańsku, kde bolo teplo a slnečno, ale keď sme sa dostali do Slowinského národného parku, bolo tam veľmi zima, veterno a vlhko, práve kvôli jeho polohe. Chladný vietor vial od Baltického mora aj od jazera a my sme podcenili naše oblečenie.

Preto ak pôjdeš k dunám, vezmi si oblečenie na každú príležitosť a určite niečo čo ťa ochráni pred silným studeným vetrom.

Prechádzka po dunách

Prechádzať sa po pohyblivých dunách bol neuveriteľný zážitok. Vyšlapať si na pieskové kopce odkiaľ bol výhľad na šíre okolie, nohy zabárajúce sa do studeného piesku a silný vietor, ktorý vial piesok všade naokolo vytváralo veľmi silnú atmosféru. Vôbec som sa necítila ako v Poľsku, bolo to veľmi zvláštne. Duny sa ťahajú do diaľky a máš pocit, že ak prestaneš dávať pozor, môžeš sa ľahko stratiť.  

 

Pieskové kopčeky plynulo ustupujú smerom k moru, kde zarastajú vysokou, vetrom ošľahanou trávou a končia sa pieskovou plážou plnou kamienkov. 

K dunám sa dostaneš jednoducho z mestečka Leba. Okrem trasy k najväčšej pieskovej dune, si môžeš vybrať z množstva iných trás, ktoré cez park vedú.


články, ktoré by sa ti mohli páčiť: 

Čo vidieť v Poľsku. Od hôr až po more
Poznań. Poľské mesto, ktoré si zamiluješ. Čo navštíviť a vyskúšať?
Prečo sme sa presťahovali do Krakova a či je nám tu lepšie ako na Slovensku.

 

K pieskovým dunám vedie cesta cez les, ktorú môžeš absolvovať pešo, na bicykli ( svojom alebo si môžeš prenajať bicykel pred vstupom do parku), alebo na elektrickom autíčku, ktoré vozí ľudí tam a späť za 20 PLN

Kde sa ubytovať?

Ak sa chystáš cestovať autom je super vidieť okrem pohyblivých dún aj jedno podľa mňa z najromantickejších miest Poľska – Gdańsk. Je tu množstvo hotelov, hostelov a izieb, ktoré môžeš využiť a k piesočným dunám sa dostaneš za dve hodiny. Mestečko Leba je vďaka Slowinskému národnému parku veľmi navštevované turistami, preto nie je vôbec ťažké tu nájsť ubytovanie. 

Do Afriky na najbližšiu púšť je to celkom ďaleko a pohyblivé duny sú hneď u našich susedov, tak zbaľ batoh a bež to omrknúť. Naozaj to stojí za to. 🙂 

 

Tina

Ak sa ti článok páčil budem rada ak ho budeš zdieľať na Pintereste. 🙂 

 

 

Neapol, nebezpečné mesto kde sa zrodila pizza

Pri bookovaní leteniek sme popravde veľa toho o Neapole nevedeli. A myslím, že to bolo aj dobre. Keď si toto talianske mesto začneš googliť, nájdeš o ňom príliš veľa informácií ako o jednom z najnebezpečnejších miest Európy.
Rovnako sa tvárili aj naši taliansky kamaráti. Je Neapol naozaj taký nebezpečný?

Mesto, v ktorom sa zrodila pizza

Rodiskom pizze podľa Talianov je práve Neapol, alebo po taliansky Napoli. Hovorí sa, že nikde nenájdeš takú pizzu ako práve tam. Je veľký hriech ak zavítaš do tohto mesta a pizzu si nedáš. Nájdeš ju na veľa spôsobov a chutí. Rozdiel oproti tej “slovenskej” je, že do cesta nepridávajú žiadne korenie. Je to cesto iba z múky, soli a vody a nemá v podstate žiadnu chuť, tú dodávajú práve ingrediencie, ktoré sa na pizzu dávajú.

Za víkend, ktorý sme tam strávili, sme vyskúšali pizzu v rôznych reštauráciach a nikde nebola zlá, preto si myslím, že je úplne jedno kam na pizzu pôjdeš. Vyskúšali sme aj vychýrené reštaurácie, ale museli sme si vystáť dlhý rad a čakať kým niekto skončí svoju večeru, preto je podľa mňa lepšie nájsť si nejaké menšie miesto a vychutnať si pizzu spolu s miestnymi.

Nikdy si nepýtaj pizzu s ananásom. Neapolčania sa veľmi hnevajú a tvrdia, že to nie je naozajstná pizza. Fakt ich to vie dosť nahnevať.

Ubytovanie

Najvýhodnejšie je sa ubytovať niekde v centre mesta, pretože potom sa na väčšinu pamiatok dostaneš pohodlne peši. Ako väčšina talianskych miest aj Neapol má veľa malých, úzkych uličiek, ktoré môžu večer vyzerať dosť desivo. Aj preto odporúčam použiť Google steet view skôr ako si to ubytovanie rezervuješ, už popredu zistíš do čoho ideš.

Hovorí sa, že najnebezpečnejšie je to v okolí tzv. Spanish quarter (Quartieri Spagnoli) a v okolí hlavnej stanice. My sme mali rezervované ubytovanie cez Booking.com v časti Stella (Rione sanita), o ktorej sa hovorí ako bezpečnej časti, blízko centra.

Booking.com

Bezpečnosť

Ako je to teda s tou bezpečnosťou?

Kamaráti, ktorí sú z Neapola nám odporúčali dodržiavať základné pravidlá bezpečnosti a to:

  • Nikdy nehovor o mafii a ani sa na to nikoho nepýtaj.
    Je takým verejným tajomstvom, že nejaká mafia v tomto meste je, alebo bola a je lepšie sa tejto téme vyhýbať a aj domáci to robia. Nikdy nevieš  kým sa rozprávaš a kto pozná koho a tak. Preto sa radšej tejto téme vyhýbaj. 🙂
  • Po zotmení si dávaj pozor na skútre a tvoju kabelku.
    Stáva sa, že ti niekto na skútri vytrhne kabelku a odfrčí s ňou preč. Preto je vždy bezpečnejšie ju niesť na strane kde je stena/budova.
  • Don´t give papaya!
    Toto sme sa síce naučili v Kolumbii, ale platí to rovnako aj v Neapole. Nedaj jednoducho šancu niekomu aby ťa okradol. Nechať mobil položený na stole, kabelku zavesenú bez dozoru na stoličke v reštaurácií, mobil  trčiaci zo zadného vrecka na nohaviciach…

Bezpečné a nebezpečné časti mesta.

V celom centre mesta bolo veľa turistov a taktiež policajtov a vôbec sme sa tam ani po zotmení necítili nebezpečne. Ale hovorí sa, že v okolí hlavnej stanice, Napoli Centrale, ( z ktorej odchádza aj shuttle na letisko) nie je vhodné sa pohybovať po zotmení. Prešli sme si z centra mesta až na stanicu pešo a myslím si, že je to celkom pravda. Pohybovalo sa tam veľa divných ľudí a celkovo atmosféra oproti centru mesta sa zmenila.

V centre mesta a v okolí pamiatok sa nám ani raz nestalo, že by sme sa ocitli v nepríjemnej situácii, ľudia by boli na nás odporní, alebo odmietli poradiť ak sme sa stratili. A ani sa nás nikto nepokúsil okradnúť ( na rozdiel od pražského metra 😀 ) Aj to je jeden z dôvodov, prečo si každý musí urobiť na toto mesto názor sám a zhodnotiť čo je pre neho zvládnuteľné a čo nie. Ale z môjho pohľadu to bolo v rámci bezpečnosti ako každé veľké európske mesto.

Ako sa dostať z letiska do mesta

Z letiska chodí pravidelne shuttle bus, ktorý ide z hlavnej stanice Napoli Centrale,  Naples Porta di Massa a Molo Beverello Ports. Na hlavnej stanici sa určite nestratíš, pretože autobus stojí hneď pred hlavným vchodom, rovnako aj v prístave stojí hneď pred východom z trajektu.
Autobusy odchádzajú každých 30 minút a lístok si môžeš kúpiť u vodiča za cenu 5 €.

Ktoré pamiatky sa oplatí vidieť?

Castel Nuovo

Castel Nuovo, po slovensky Nový zámok,  je stredoveký hrad, ktorý sa nachádza pred námestím Piazza Municipio a Palazzo San Giacomo v centre Neapolu. Bol postavený v roku 1279 a je jednou z hlavných architektonických pamiatok mesta. Tento had bol kráľovským sídlom kráľov Neapolu.
Vstupné do hradu je 6 € a otvorený je od 9:00 – 19:00.

Pevnosť Castell dell´Ovo

Táto pevnosť je je najstaršie stále opevnenie v Neapole. Nachádza sa na pobreží mesta, a dostaneš sa k nemu z Castel Nuovo popri pobreží. Pevnosť je využívaná na rôzne výstavy a prednášky, ale čo zaujalo nás je krásny výhľad na more a z druhej strany opevnenia zasa na mesto.

Výhľad z pevnosti je krajší ako samotná pevnosť.

Galleria Umberto

Verejná nákupná galéria, ktorá tvorí zároveň akýsi priechod medzi dvoma ulicami a je priamo oproti opere San Carlo. Pomenovaná je podľa Umberta I. vtedajšieho kráľa Talianska. Galéria je kombináciou podnikov, obchodov, kaviarní, a verejného priestoru so súkromným priestorom (apartmány na poschodí). Budova je taktiež súčasťou UNESCO spolu s historickým centrom mesta.

V Galleria Umberto je krásna historická podlaha, ktorú tvoria rôzne obrazce a obrázky. Jej strop je sklenený a dá sa do nej vojsť z viacerých strán a tým vytvára dojem otvoreného priestranstva.

Vyhliadka na mesto

Ak ti nevadí vyšlapať si kvôli vyhliadke pár schodov tak jedným z veľmi pekných miest nájdeš po ceste k Castel Sant’Elmo na ulici  Via Tito Angelini, 22, odkiaľ už po ceste budeš mať výhľad na mesto, poprechádzaš sa po uličkách a uvidíš mesto tak z trochu inej perspektívy.

Keď sme vyšli až na vrchol týchto schodov sadli sme si do podniku s názvom Pizzeria Arx Gourmet, kde sme jedli asi najlepšiu pizzu v živote ( neviem ale, či to spôsobili tie schody, po ktorých nám vyhladlo, alebo bola naozaj taká dobá). Stoly majú priamo na ulici a môžeš sa pokochať výhľadom na sopku Vezuv.

Galleria Borbonica

Jeden z najsilnejších zážitkov z Neapolu. Tunel, pod mestom ktorý bol postavený v roku 1853 kedy Ferdinand II. z Bourbonu prikázal svojmu architektovi projektovať únikovú cestu – tunel, ktoroým mohli panovníci uniknúť z kráľovského paláca na námestie Viktórie. Tak sa začal budovať podzemný viadukt spojujúci tieto dve miesta. Neskôr počas druhej svetovej vojny bol tunel použitý ako útočisko pre viac než 10 000 obyvateľov Neapola, ktorí sa tu schovávali počas bombových útokov a neskôr aj istý čas bývali, ak stratili svoje domy. Tento tunel je plný starých áut, motoriek a aj sôch.
Vstup do Galleria Borbonica je z ulice  Via D. Morelli 61 a vstup je možný len so sprievodcom.

Klasické prehliadky začínajú o 10:00, 12:00, 15:30 a 5:30. Vstupenka stojí 10 €. Pre viac info si pozri ich web galleriaborbonica.

Šokujúci neporiadok

Počas prechádzok úzkymi uličkami nás prekvapoval všadeprítomný bordel. Odpadky na každom rohu, ktoré vyzerali ako keby ich niekto len tak vyhádzal z okna. A navyše na každej kope bol matrac. Úzke uličky znemožňujú Neapolčanom mať odpadkové koše pred vchodom tak ako máme my a preto často vyložia svoje odpadky pred dvere, ak sa im nechce ich zaniesť cez celú ulicu do kontajnera. ( alebo aj žiadny nemajú a smetiari to len tak berú z ulice) Toto je jedna z nepekných stránok Neapolu, ten neporiadok, takmer v každej ulici.

Čo ochutnať v Neapole

Raňajkuj croissant a kávu

Typické raňajky talianov. Či už obľubuješ espresso alebo kapučínko, ten nutelový croissant naozaj stojí za to. Za jedno sme z neho boli najedený na pol dňa a za druhé bol naozaj poctivý. Teplý  a plný nutely…

Pizza

Pizza, pizza a ešte raz pizza. Nájdeš ju na každom rohu a určite neoľutuješ. Odporúčam ochutnať tiež mozzarella de bufala, čo je mozzarella zo zubrieho mlieka a často ju dávajú práve na pizzu.

Pizza fritta

Smažená pizza, ktorú robia iba v Neapole. Ospevoval ju každý talian, ktorého som stretla tak sme to museli vyskúšať. A vieš čo?
Pizza fritta je veľmi podobná nášmu langošu, len bez cesnaku. Je to veľmi mastné a ťažké jedlo a možno aj preto ho podávajú na papieri.

Baba

Dezert, ktorý berú Neapolčania veľmi vážne a možno aj preto sa stal súčasťou bežného jazyka. Tento dezert je veľmi sladký a keď je napríklad niekto veľmi milý povedia mu “ty si taká baba” (si nu’ babbà) , čo má v slovenčine ale úplne iný význam, že? 🙂

Baba má tvar ako hríb a je z kysnutého sladkého cesta, ktoré je nasiaknuté rumom alebo limoncellom (citrónový likér). Predávajú ho na ulici ako street food, ale nájdeš ho aj v reštauráciach.

V Neapole milujú sladké rovnako ako pizzu.

Predĺžený víkend v Neapole stál naozaj za to a som veľmi rada, že sme sa nenechali odradiť rečami, ktoré sme o tomto meste počuli a fórami, ktoré sme čítali.
Prechádzky úzkymi uličkami, história, dobré jedlo, dobré víno a k tomu neustále výhľad na more. Neapol určite odporúčame. 🙂