Ako sa vyznať v remeselných pivách. Craft beers na cestách časť 1.

Pri cestovaní a spoznávaní nových miest a kultúr neochutnávame iba jedlá rôznych chutí, ale aj alkoholické a nealkoholické nápoje. Jedným z najčastejších je pivo. V rôznych krajinách, rôzne pivá a každé chutí inak. A tu prichádza otázka, ktoré si vybrať? Ako si vybrať keď majú v ponuke 30 pív?

Kedysi sme mali na výber iba s nejakých tých klasických slovenských pív ako Šariš, Smädný mních, Zlatý Bažant… ale čoraz viac sa rozširuje tradícia malých pivovarov, ktoré varia svoje vlastné pivá. Z mojej skúsenosti, keď raz začneš ochutnávať takéto pivá, už sa ku klasike len ťažko vrátiš.

Pivo dobré a pivo zlé.

Na Slovensku aj v Čechách sme mali na výber z takých klasických pív typu ležiak (lager). Jedným z prvých a asi najznámejších takýchto pív bol Pilsner Urquel. Pre tých, ktorí nevedia, je Plzeň to isté ako Pilsner Urquel. 🙂

Aj na Slovensku boli podobne kvalitné pivá ako Plzeň, napríklad Corgoň, Zlatý Bažant alebo Martiner. Ale s príchodom nadnárodných spoločností, ktoré kúpili všetky pivovary aj ich licencie, sa ich kvalita podľa môjho názoru vytratila.
Preto máme dnes množstvo značiek piva, ktoré vychádzajú z toho istého pivovaru. Takýmto pivám sa často hovorí europivá. To však neznamená, že každý ležiak je europivo. Rozdiel medzi kvalitným ležiakom a europivom je ten, že europivo je unifikované pivo, ktoré je technologicky urobené tak, aby bolo za každých okolností rovnaké a ide o kvantitu, nie o kvalitu.
Toto môžeme prirovnať k najznámejšiemu franchisingu McDonald. Kdekoľvek prídeš do mekáča ich hamburger by mal chutiť stále rovnako. Poctivý ležiak musí „ležať“ v chlade minimálne mesiac a viac, aby dozrel do tej najlepšej kvality. Pri europivách sa táto doba s pomocou technológie skracuje na polovicu a niekedy aj viac.

Každé pivo sa vyrába zo štyroch základných surovín a to je voda, chmeľ, slad a pivovarské kvasnice. A každá táto surovina ovplyvňuje chuť piva. Z toho dôvodu nemôže chutiť rovnako pivo dlhé roky varené napríklad v Nitre keď sa začne variť v Hurbanove. Pretože chuť a kvalita vody je v regiónoch rozdielna.
Pre mňa chuť europív je preto nevýrazná a plochá a nejedná sa o žiadny chuťový zážitok.

Craftbeers – remeselné pivá

V dnešnej dobe už pojem craftbeers nie je až taký neznámy ako tomu bolo prednedávnom. Remeselné pivovary uprednostňujú pri výrobe piva kvalitu a nie kvantitu. Remeselné pivo je vyrábané v menších objemoch s použitím tých najkvalitnejších surovín. Pri výrobe sa využívajú tradičné, ale aj moderné, nové a často krát bláznivé receptúry. Preto sa môže stať, že narazíš na nepredstaviteľné kombinácie chutí ako napríklad pivo s príchuťou manga, pivo tekvicové, perníkové alebo pivo s príchuťou slaniny.

Vždy som mal pivo rád, ale po tom ako som objavil remeselné pivá, som sa zamiloval. A to práve preto, že ich chuť je plná, výrazná a každý glg je plný nových chuťových zážitkov. Už to nie je iba obyčajné pitie piva, ale skutočný gastronomický zážitok.

Čo potrebuješ vedieť o pive.

Percentá alebo stupne?

Určite si si všimol/a že pri všetkých pivách sú uvedené percentá a nie stupne. Väčšinou je zvyk ľudí hovoriť o “1Oke” a “12ke”, čo je stupňovitosť a nie 4.6 či 5 % alkoholu. Všetky spomínané pivá v článku som uvádzal v percentách alkoholu. Z toho dôvodu, že je presnejšie vidieť koľko alkoholu obsahuje dané pivo. Je vždy lepšie sa orientovať podľa percent obsahu alkoholu ako stupňov. Nakoľko sa môže stať, že pivá s rovnakou stupňovitosťou môžu mať rozdielny obsah alkoholu.
V prípade, ak nevieš odhadnúť silu piva podľa percent alkoholu je možné tieto percentá vynásobiť číslom 2.4. Výsledok je veľmi orientačná stupňovitosť piva.
Chcem ťa však upozorniť, že tento výpočet je veľmi orientačný a nepresný. Ide iba o pomôcku v prípade, ak nevieš odhadnúť silu piva, podľa percent a obsahu alkoholu.

Príklad: 12ka má približne 5% alkoholu.
5×2.4 =12
India Pale Ale (IPA) máva najčastejšie 6- 6.5 %.
6.5 x 2.4 = 15.6%

Horkosť piva – IBU

Ak chceš vedieť ako horké je pivo treba hľadať na fľaši, alebo sa pýtať na EBU no častejšie však na IBU. Ide o European Bitterness Units ( EBU) a International Bitterness Units (IBU) v princípe by mali byť tieto čísla podobné. Čísla EBU/IBU vyjadrujú chuťovú horkosť. Čím vyššie číslo, tým horkejšie pivo. Môže sa však stať, že pivo s vyšším číslom IBU bude menej horké ako pivo s nižším číslom IBU, nakoľko tu hrá svoju rolu aj obsah sladovej zložky. Štandardne sa táto horkosť pohybuje od 5-100 IBU.
No môžeš naraziť na extrémne horké pivá, ktoré môžu mať horkosť IBU omnoho vyššiu ako 100.
Už bolo uvarené pivo aj s 1000 IBU (horká a suchá chuť).

Pivné štýly

Tak ako sme na začiatku poznali iba svetlé a tmavé pivo, tak s remeselnými pivami prichádza rozdelenie na pivné štýly. Nezaviedli ich malé pivovary, iba ich oprášili a spopularizovali. Tieto štýly vznikli v minulosti podľa spôsobu prípravy a skladovania.
Nižšie v článku nájdeš najznámejšie štýly pív, s ktorými sa môžeš  najčastejšie stretnúť.

Základné rozdelenie je na spodné a vrchné kvasenie.  Začneme tým, čo určite poznáš.

Spodné kvasenie

Pri tomto kvasení sa používajú kvasinky, ktoré v závere fermentácie klesajú na dno kvasnej nádoby. Toto kvasenie prebieha pomalšie a pri nižších teplotách do 10 stupňov.

1.Ležiak

Pre nás najznámejšie pivo, zlatej farby, pokiaľ prešlo filtráciou je číre. Vo vôni nájdeš prvky sladu a chmeľu, jeho chuť je sladová a na záver sa prejavuje chmeľová horkosť.
Ležiak môže byť Českého, Viedenského typu, alebo typu Märzen, ktorý sa varí špeciálne na Október fest.
Obsah alkoholu sa najčastejšie pohybuje medzi 4.2 až 5.4% .

2. Bock

Vôňa tohto piva je výrazne sladová s ľahkými tónmi po praženom slade. Taktiež môžeš cítiť jemné alkoholové tóny. Farba sa pohybuje od svetlo medenej až po hnedú. Chuť je výrazne sladová a na konci sa môže objaviť hrejivosť alkoholu.
Obsah alkoholu zvyčajne 6.3 až 7.2%.
Vo všetkých smeroch silnejšia verzia tohto piva sa nazýva Dopplebock. Vôňa a chuť tohto piva je veľmi bohatá a sladová. Vo vôni môžeš objaviť aj tóny karamelu alebo čokolády.
Obsah alkoholu zvyčajne 7-10%.

A ako sa hovorí je lepšie raz vidieť ako sto krát počuť a to isté platí aj pri pivách. Je lepšie raz ochutnať ako stále o tom iba čítať. Preto je aj tento článok rozdelený na dve časti, aby sa ti informácie “odležali”. V druhej časti sa dozvieš viac o vrchnom kvasení, pšeničných pivách a tiež prečo ochutnávame remeselné pivá na cestách.

 

? Twovelers