Naše sny sa môžu meniť rovnako ako vlny v oceáne. Prichádzajú s určitým obdobím v našom živote a zároveň s ním aj odchádzajú. Obmývajú ich okolnosti, ľudia s ktorými sme, skúsenosti a zážitky. Cestou za našimi snami máme pocit, akoby nás občas zmietla vlna. Akoby to čo chceme bolo nemožné. Cítime ťažobu našich vlastných snov.
A potom je to celé na nás. Či chceme v tých vlnách plávať a snažiť sa dostať nad hladinu a nadýchnuť sa a plávať ďalej.
Či potrebujeme, aby nám niekto hodil záchranné koleso, ktoré nám pomôže bezpečne sa dostať na loď.
Alebo si už dopredu obliecť záchrannú vestu, aby sa nám nič nestalo.
Je to na tebe. Akúkoľvek cestu si vyberieš je len tvoja. Máš svoje vlastné sny a môžeš si s nimi nakladať ako chceš. Môžu sa zmeniť, môžu ťa prevalcovať, môžu ťa potopiť. Dôležité je čo urobíš potom.
Už sa ti splnil sen, po ktorom si neuveriteľne túžil/a, makal/a na ňom ?
Keď dosiahneme ten cieľ, to čo tak strašne chceme, je to to najkrajšie a najdesivejšie zároveň. Zrazu sme tam, kde sme chceli celú dobu byť a za tým je zrazu na chvíľu prázdno. Nevidíme ani vlny, ani ďaleký oceán, ani pevninu. Je tam na istý okamžik také desivé nič.
Ale potom prídu ďalšie sny, ďalšie boje, víťazstvá i prehry. Ďalšie divoké vlny i pokojný oceán. A o to je to snívanie krajšie.
Dnes ráno odostieram závesy v našom novom byte. Vidím sneh, električky a zababušených ľudí náhliacich sa do práce. Smutne si pomyslím, že to nie je to čo som si vysnívala.
A potom mi to dôjde. Veď, ale ja som si vysnívala bývať s ním, v inej krajine.
A bývam s ním, v inej krajine.
Nemám za oknom oceán, ani pláž, ani nie som v teplých krajinách.
Celé leto som bývala pri oceáne, bolo tam teplo, ale nebol tam on.
Tie moje sny prišli postupne. Uvedomila som si, že nemôžem mať všetko naraz. Že keď na svojich snoch makáš, nenecháš ich len tak prekĺznuť cez prsty, ako piesok na pláži, oni sa ti splnia. Otvor oči, možno ich máš priamo pred sebou. A ak tam nie sú, neboj, oni prídu.
Len neprestaň snívať.
Pamätaj si, že ako dieťa si neveril/a, že sa niečo nepodarí. Jednoducho sme verili, že to tak bude.
Verili sme svojim snom.
A ja im stále verím.
Plávam v oceáne snov.
Plávaj si aj ty v tom svojom oceáne snov.
Každý máme svoj vlastný. Búrlivý s veľkými vlnami ktoré znamenajú veľké zmeny, alebo len s pomalými a kľudnými vlnkami, ktoré nás postupne prinesú tam kam chceme.
Videl/a si už plávať drevo na hladine? Hádže ho zo strany na stranu, nechá sa unášať vlnami, dopredu a znova späť. Ide tam kam ho oceán nesie.
Ale neurobí pre to nič. Jednoducho sa plaví a necháva svoj osud na oceán.
Ale z malého kúsku dreva môže byť loď. Loď ktorá sa plaví smerom, ktorým chce. Preráža vlny, nakláňa sa zo strany na stranu, bráni sa proti silnému vetru alebo sa ponáhľa po kľudnom oceáne do cieľa. Do svojho cieľa.
Aj ty si loď. Máš svoje ciele a sny a snažíš sa ich splniť. Nie je zlé byť aj občas drevom a nechať sa unášať okolnosťami. Ale nikdy nechoď po dráhe, ktorú urobila cudzia loď. Pretože každý si musí budovať svoju vlastnú cestu, prerážať svoje vlastné vlny, alebo si užiť kľudný oceán. Neboj sa, že to čo snívaš je menej ako to čo robia ostaní. Nenachaj sa prevalcovať vlnami túžob, ktoré nie sú tvoje.
Je to tvoj vlastný oceán snov.
Plávaj v oceáne snov.
Cestuj životom po svojom.
