-
Plávam v oceáne snov
Naše sny sa môžu meniť rovnako ako vlny v oceáne. Prichádzajú s určitým obdobím v našom živote a zároveň s ním aj odchádzajú. Obmývajú ich okolnosti, ľudia s ktorými sme, skúsenosti a zážitky. Cestou za našimi snami máme pocit, akoby nás občas zmietla vlna. Akoby to čo chceme bolo nemožné. Cítime ťažobu našich vlastných snov. A potom je to celé na nás. Či chceme v tých vlnách plávať a snažiť sa dostať nad hladinu a nadýchnuť sa a plávať ďalej. Či potrebujeme, aby nám niekto hodil záchranné koleso, ktoré nám pomôže bezpečne sa dostať na loď. Alebo si už dopredu obliecť záchrannú vestu, aby sa nám nič nestalo. Je to na tebe. Akúkoľvek cestu si vyberieš je len tvoja. Máš svoje vlastné…
-
O múzach.
Po dlhom čase mám opäť inšpiráciu. Otváram všetky poznámky v telefóne a pripomínam si leto v Amerike aby som nezabudla čo všetko chcem s tebou zdieľať. Niečo hlbšie do duše, nielen holé cestovateľské fakty. A tak hneď na začiatok niečo o tvorivej duši, ktorá je v tom až po uši. ❀ Pretože keď je nespokojná duša, nedá sa tvoriť. Nedá sa kresliť, nedá sa písať, nedá sa skladať hudba. Keď je srdce smutné, nejde mi to. Neviem tvoriť. Na tvorenie potrebujem lásku. Potrebujem svojho muža. On je moja múza. Pri ňom rastiem. Kvitnem. Zo srdca mi vyrastajú kvety všetkých farieb. Naťahujú sa za slnkom, chcú byť krajšie, výraznejšie, silnejšie a…