Archív značiek: pivo

Ako sa vyznať v remeselných pivách. Craft beers na cestách časť 2.

Pri cestovaní a spoznávaní nových miest a kultúr neochutnávame iba jedlá rôznych chutí, ale aj  pivo. Rôzne krajiny, rôzne pivá a každé chutí inak. A tu prichádza otázka, ktoré si vybrať? Ako si vybrať keď majú v ponuke 30 pív? 

V prvej časti som písal o tom, čo potrebuješ vedieť aby si sa vedel orientovať v pivách a typy pív spodného kvasenia. V tejt druhej časti už prejdeme od tých čo poznáme, k niečomu novému. Pre niekoho kto vidí tieto typy pív v podniku môže byť komplikovanejšie si vybrať a preto sa posnažím to napísať čo najzrozumiteľnejšie.

Vrchné kvasenie

Pri tomto kvasení sa taktiež používajú kvasinky, ale ktoré sú v závere fermentácie vynášané na hladinu oxidom uhličitým. Toto kvasenie je rýchlejšie a prebieha pri vyšších teplotách okolo 20- 24 stupňov.
Najčastejšie sa stretneš s pivami označovanými ako ALE. Ak uvidíš pivo s takýmto označením budeš vedieť, že ide o Anglo-americký Ale alebo Belgický Ale.

Medzi Anglo- americké Ale patria: American pale ale (APA), India pale ale (IPA), Black IPA, English pale ale ( EPA), Bitter, Extra strong bitter (ESB) a Barley wine.

1. American pale ale (APA)

Farba tohto piva je v rozmedzí zlatej až svetlo medenej. Jeho typickou črtou je použitie amerických chmeľov, ktoré sú veľmi horké, ale zároveň aromatické.
Obsah alkoholu môže byť rôzny.

2. India pale ale (IPA)

Toto pivo je charakteristické tým, že pri jeho výrobe sa používa veľké množstvo chmeľu a preto je jeho vôňa silná, chmeľová, svieža pripomínajúca vôňu kvetov či citrusových plodov. Toto sa prejavuje aj na jeho chuti. Farba je zlatá až medená, niekedy pripomínajúca rubín. Typický pre toto pivo je po dopití suchý a horký pocit v ústach. Čierny variant tohto piva je Black IPA a v prípade ak uvidíš názov RYE IPA, jedná sa o variant vyrobený z raže.

Pikoška: India pale ale vznikla z American pale ale v období keď Amerika kolonizovala svet. Na to aby mohli toto pivo previesť na lodiach z Ameriky do kolonizovanej Indie, bez toho aby sa pokazilo, pridali do piva APA veľké množstvo chmeľu, preto dnes toto pivo nesie názov IPA. ( Nebol som tam neviem povedať. 🙂 )

IPA je jej najobľúbenejší druh piva.

3. English pale ale ( EPA)

EPA je ALE, ktorý sa varil v Anglicku, je veľmi podobný tomu americkému, no v tomto prípade sa používajú anglické chmele. Tieto pivá sú taktiež suché, ale na rozdiel od APA sú viac sladové, to znamená, že nie sú až tak horké.

4. Bitter

Tento štýl vznikol keď sa pivovarské spoločnosti chceli odlíšiť od ostatných jemných pív. Pri jeho výrobe sa využíva viac svetlých sladov a chmeľu. Typická pre toto pivo je zlatá až medená farba, nízka karbonizácia ( menej bubliniek), chmeľová horkosť je stredná a väčšina týchto pív má ovocnú vôňu a chuť. Vyváženejšia a komplexnejšia verzia sa nazýva Extra strong bitter ( ESB).
Farba piva ESB je podobná ako pri pive Bitter avšak častejšie má tmavšie tóny. Slad v tomto pive je výraznejší, často s praženými a ovocnými tónmi.
Pivo ESB obsahuje väčšie množstvo alkoholu, obvykle 5-7%.
Nenechaj sa pomýliť slovom „bitter“ v názve, nejedná sa o príliš horké pivo.

5. Barley wine

Toto pivo si nechaj ako prekvapenie. Ak ti zachutia pivá typu ALE, tak pri tomto pive zájdeš ešte ďalej. Ide o veľmi silné a aromaticky intenzívne pivá s plnou chuťou. Tento pivný štýl je považovaný za jeden z najsilnejších.

6.Belgický ALE

Medzi Belgický ALE patria: Dubbel, Tripel, Quadrupel, Belgian Blond ale a Saison.
Pivá Dubbel, Tripel a Quadrupel sú kláštorné pivá s charakteristickou tmavou farbou. Tieto pivá sú výrazne sladové (sú sladšie) a majú vyšší obsah alkoholu. Majú typickú kvetinovú vôňu a chuť. Najčastejšie sa vyrábajú zmiešaním dvoch sladov z čoho jeden je obvykle pražený. Pivá tohto štýlu prechádzajú druhotnou fermentáciou vo fľašiach (pivo kvasí normálne a potom ešte aj vo fľašiach).

Jedná sa o pivá zlatej farby, ktoré majú vyššiu horkosť a príjemnú hrejivú chuť alkoholu. Tieto pivá spopularizoval najmä trapistický pivovar Westmmale.
Najslabším z týchto štýlov je Dubbel, ktorý má obvykle 6.5 až 8% alkoholu.
Silnejším štýlom je Tripel, kde sa obsah alkoholu pohybuje medzi 7 až 9.5%.
Najsilnejším z týchto štýlov je Quadrupel s typickými ovocnými tónmi po broskyniach a obsahom alkoholu okolo 10%.

Napríklad Leffe patrí medzi Belgian Ale.
Belgian Blond ALE

Pivo vyrábané výhradne zo sladu jednej obilniny, najmä jačmeňa. Do tohto piva sa okrem chmeľu pridávajú aj rôzne prísady väčšinou bylinky. V niektorých častiach Belgicka sa dokonca chmeľ vôbec nepridáva.
Obsah alkoholu 6- 8%.
Saison- za Saison sa považuje svetlé pivo Pale ALE, ktoré je silnejšie z vysokým stupňom karbonizácie (má veľa bubliniek) , s ovocnou a korenistou chuťou, v niektorých prípadoch sa do tohto piva korenie aj pridáva.
Toto pivo sa v minulosti varilo v chladných mesiacoch a uskladňovalo sa pre potreby sezónnych pracovníkov na farmách.

Vybrať si dobé pivo, je rovnako ťažké ako vybrať si dobré víno.

Pšeničné pivá

Pre tieto pivá je charakteristická kalná žltá farba a chuť pripomínajúca banány (mne to pripomína skôr lahôdkovú kukuricu v konzerve). Medzi pšeničné pivá patrí:

Witbier

Vôňa tohto piva je stredne sladká, s typickými pšeničnými tónmi. Farba je veľmi svetlo žltá až slamová a pivo je kalné. V chuti je v pozadí cítiť jemné tóny koriandru. Pri výrobe tohto piva sa používa nesladovaná pšenica. Toto pivo je ľahké s obsahom alkoholu 4.ť až 5.5%.
História tohto štýlu je dlhá viac ako 400 rokov.

Weizen/ Weissbier

Pivo vyrábané predovšetkým v Bavorsku, typickým pre toto pivo je použitie pšeničného sladu v podiele minimálne 50%. Charakteristická je jeho vôňa po banánoch. V prípade ak je typicky zakalené kvasinkami, ide o Heffe- Weizen. V prípade ak je toto pivo číre, ide o Krystal-Weizen. Tmavá varianta toho piva sa nazýva Dunkel-Weizen.
Ak uvidíš nápis Weizenbock ide o silné a plné pivo s vôňou tmavého ovocia (napr. slivky, hrozienka), jeho farba je polotmavá až tmavá a obsah alkoholu je vyšší obvykle 6-8%.
Prvé pivo štýlu Weizenbock bolo uvarené v roku 1907 a volalo sa Schneider Weisse Aventinus, toto pivo sa vyrába dodnes.


Prečítaj si čo ďalšie sme ochutnali na cestách.

Najsmradľavejšie ovocie durian. Ako to dopadlo?


Všetky pivá, ktoré spomínam vyššie sú prevažne svetlé pivá, ale máme samozrejme aj veľa kvalitných tmavých/čiernych pív. Medzi ne patria:

Porter

Vôňa tohto piva je sladová (nasladlá) s prvkami praženého sladu. Taktiež môžeš v tomto pive nájsť čokoládové tóny. Farba býva obvykle tmavo hnedá až čierna. Chuť je tak ako vôňa sladová (pivo je sladšie, nie je tam taká horkosť), sú tam tóny praženého sladu a taktiež je možné cítiť oriešky, karamel, kávu alebo sladké drievko. Horkosť a plnosť tohto piva je nižšia ako stout. Porter vznikol v Anglicku a môžeme ho považovať za predchodcu piva stout.
Obsah alkoholu 4- 5.5%

Baltic porter

Kedže v baltických krajinách je viac zima, tak to musí aj viac kopať.
Baltický porter je väčšinou sladší. Okrem orieškov, karamelu a sladkého drievka je možné v tomto pive cítiť ovocné tóny sliviek alebo čerešní. Toto pivo veľmi pripomína portské víno. Ovocné tóny sa prejavujú taktiež v chuti, farba býva tmavo medená, aj tmavo hnedá občas s červeným nádychom. Pri pití tohto piva je cítiť hrejivosť alkoholu, nakoľko sa obsah alkoholu pohybuje medzi 5.5 až 9.5% alkoholu.
A ako z názvu vyplýva jedná sa o tradičné pivo baltských krajín.

Stout

Ako som už vyššie spomínal, tento pivný štýl pochádza z Anglicka a je tu veľmi obľúbený. Pivo staut je podobný porteru , no typické pre staut sú kávové tóny, doprevádzané väčšinou čokoládou. Staut býva obvykle tmavší ako porter, čo znamená, že farba je stredne hnedá až čierna. V chuti je cítiť pražený slad a typická je ľahká kyselosť. Koniec býva suchý a v chuti sú zreteľné chuti horkej čokolády. V prípade ak ucítiš jednoznačne suchý koniec jedná sa o dry stout.
Toto pivo najčastejšie obsahuje 4-5% alkoholu.
V prípade ak sa do piva pridáva 5-10% ovsa ide o OATMEAL STOUT. Chuť tohto piva je stredne sladká a je možné cítiť oriešky či mliečnu čokoládu.
Obsah alkoholu je 4-6%. Toto pivo sa varilo v Anglicku ako sezónne pivo.

Zvláštne kombinácie, svieže, alebo ťažké pivá, kultúra a zvyky krajiny v ktorej práve si to všetko môžeš nájsť v charaktere remeselných pív.

Tak ako porter má svoj Baltic porter tak aj staut má svojho zástupcu s vyšším obsahom alkoholu. A tak ako v prvom prípade pôjde o zimnú krajinu. Tento pivný štýl nesie názov RUSSIAN IMPERIAL STOUT.
Toto pivo je veľmi bohaté na vôňu a chuť a pri pití sa prejaví hrejivosť alkoholu. Vo vôni aj chuti sa prejavuje ovocnosť najmä po slivkách či inom tmavom ovocí. Toto pivo je veľmi plné a hutné. Farba je rovnako ako u predchodcov tmavo hnedá až čierna.
Obsah alkoholu sa pohybuje medzi 8-12% alkoholu.
Toto pivo bolo pôvodne varené taktiež v Anglicku na export do pobaltských krajín a Ruska. Svoj názov si tento štýl vyslúžil svojou obľúbenosťou na ruskom cisárskom dvore.

A tak mi na záver pri tomto pive napadlo, že ak pri akomkoľvek pive zbadáš napísané Imperial bude to znamenať, že je toto pivo silnejšie čo do alkoholu a chuti ako jeho klasická verzia. Napríklad pri Imperial IPA, sa môžeš občas stretnúť  s názvom IIPA.

Ak sa ti zdá, že je toho veľa po pár pivách sa do toho dostaneš. Ale ak sa ti zdá, že je toho málo nenechaj sa pomýliť, v oboch článkoch uvádzam len základné rozdelenie, aby si sa vedel/a zorientovať. Pív z každého pivného štýlu je nespočetne veľa a stále vznikajú nové.

Prečo ochutnávať Craftbeers na cestách?

Rovnako ako ochutnávame jedlá, exotické ovocie a nové chute, pijeme aj pivá vyrobené v tej krajine, regióne alebo meste. Pretože nám to o krajine povie skoro tak veľa ako ich jedlo. Tak ako je najlepšie jedlo od domácich, a najlepšie chorizo v Kolumbii bolo u dedka, najlepšie halušky budú tie od mamy nie tie z obchodu, na Slovensku piješ borovičku a v Poľsku Zubrówku, tak aj Craftbeers majú typickú chuť, vôňu a charakter krajiny. Zvláštne kombinácie, svieže, alebo ťažké pivá, kultúra a zvyky krajiny v ktorej práve si to všetko môžeš nájsť v charaktere remeselných pív.

A ako sa hovorí je lepšie raz vidieť ako sto krát počuť a to isté platí aj pri pivách. Je lepšie raz ochutnať ako stále o tom iba čítať. Preto odporúčam ochutnať každý z týchto štýlov a pripodobniť si k nemu chuť aj vôňu. V budúcnosti budeš lepšie vedieť, čo si vybrať a aké chute máš očakávať.

Takže na zdravie a keď ma niekde stretneš vonku, tak budem na 90% sedieť pri pive.

Matej

 

 

Ako sa vyznať v remeselných pivách. Craft beers na cestách časť 1.

Pri cestovaní a spoznávaní nových miest a kultúr neochutnávame iba jedlá rôznych chutí, ale aj alkoholické a nealkoholické nápoje. Jedným z najčastejších je pivo. V rôznych krajinách, rôzne pivá a každé chutí inak. A tu prichádza otázka, ktoré si vybrať? Ako si vybrať keď majú v ponuke 30 pív?

Kedysi sme mali na výber iba s nejakých tých klasických slovenských pív ako Šariš, Smädný mních, Zlatý Bažant… ale čoraz viac sa rozširuje tradícia malých pivovarov, ktoré varia svoje vlastné pivá. Z mojej skúsenosti, keď raz začneš ochutnávať takéto pivá, už sa ku klasike len ťažko vrátiš.

Pivo dobré a pivo zlé.

Na Slovensku aj v Čechách sme mali na výber z takých klasických pív typu ležiak (lager). Jedným z prvých a asi najznámejších takýchto pív bol Pilsner Urquel. Pre tých, ktorí nevedia, je Plzeň to isté ako Pilsner Urquel. 🙂

Aj na Slovensku boli podobne kvalitné pivá ako Plzeň, napríklad Corgoň, Zlatý Bažant alebo Martiner. Ale s príchodom nadnárodných spoločností, ktoré kúpili všetky pivovary aj ich licencie, sa ich kvalita podľa môjho názoru vytratila.
Preto máme dnes množstvo značiek piva, ktoré vychádzajú z toho istého pivovaru. Takýmto pivám sa často hovorí europivá. To však neznamená, že každý ležiak je europivo. Rozdiel medzi kvalitným ležiakom a europivom je ten, že europivo je unifikované pivo, ktoré je technologicky urobené tak, aby bolo za každých okolností rovnaké a ide o kvantitu, nie o kvalitu.
Toto môžeme prirovnať k najznámejšiemu franchisingu McDonald. Kdekoľvek prídeš do mekáča ich hamburger by mal chutiť stále rovnako. Poctivý ležiak musí „ležať“ v chlade minimálne mesiac a viac, aby dozrel do tej najlepšej kvality. Pri europivách sa táto doba s pomocou technológie skracuje na polovicu a niekedy aj viac.

Každé pivo sa vyrába zo štyroch základných surovín a to je voda, chmeľ, slad a pivovarské kvasnice. A každá táto surovina ovplyvňuje chuť piva. Z toho dôvodu nemôže chutiť rovnako pivo dlhé roky varené napríklad v Nitre keď sa začne variť v Hurbanove. Pretože chuť a kvalita vody je v regiónoch rozdielna.
Pre mňa chuť europív je preto nevýrazná a plochá a nejedná sa o žiadny chuťový zážitok.

Craftbeers – remeselné pivá

V dnešnej dobe už pojem craftbeers nie je až taký neznámy ako tomu bolo prednedávnom. Remeselné pivovary uprednostňujú pri výrobe piva kvalitu a nie kvantitu. Remeselné pivo je vyrábané v menších objemoch s použitím tých najkvalitnejších surovín. Pri výrobe sa využívajú tradičné, ale aj moderné, nové a často krát bláznivé receptúry. Preto sa môže stať, že narazíš na nepredstaviteľné kombinácie chutí ako napríklad pivo s príchuťou manga, pivo tekvicové, perníkové alebo pivo s príchuťou slaniny.

Vždy som mal pivo rád, ale po tom ako som objavil remeselné pivá, som sa zamiloval. A to práve preto, že ich chuť je plná, výrazná a každý glg je plný nových chuťových zážitkov. Už to nie je iba obyčajné pitie piva, ale skutočný gastronomický zážitok.

Čo potrebuješ vedieť o pive.

Percentá alebo stupne?

Určite si si všimol/a že pri všetkých pivách sú uvedené percentá a nie stupne. Väčšinou je zvyk ľudí hovoriť o “1Oke” a “12ke”, čo je stupňovitosť a nie 4.6 či 5 % alkoholu. Všetky spomínané pivá v článku som uvádzal v percentách alkoholu. Z toho dôvodu, že je presnejšie vidieť koľko alkoholu obsahuje dané pivo. Je vždy lepšie sa orientovať podľa percent obsahu alkoholu ako stupňov. Nakoľko sa môže stať, že pivá s rovnakou stupňovitosťou môžu mať rozdielny obsah alkoholu.
V prípade, ak nevieš odhadnúť silu piva podľa percent alkoholu je možné tieto percentá vynásobiť číslom 2.4. Výsledok je veľmi orientačná stupňovitosť piva.
Chcem ťa však upozorniť, že tento výpočet je veľmi orientačný a nepresný. Ide iba o pomôcku v prípade, ak nevieš odhadnúť silu piva, podľa percent a obsahu alkoholu.

Príklad: 12ka má približne 5% alkoholu.
5×2.4 =12
India Pale Ale (IPA) máva najčastejšie 6- 6.5 %.
6.5 x 2.4 = 15.6%

Horkosť piva – IBU

Ak chceš vedieť ako horké je pivo treba hľadať na fľaši, alebo sa pýtať na EBU no častejšie však na IBU. Ide o European Bitterness Units ( EBU) a International Bitterness Units (IBU) v princípe by mali byť tieto čísla podobné. Čísla EBU/IBU vyjadrujú chuťovú horkosť. Čím vyššie číslo, tým horkejšie pivo. Môže sa však stať, že pivo s vyšším číslom IBU bude menej horké ako pivo s nižším číslom IBU, nakoľko tu hrá svoju rolu aj obsah sladovej zložky. Štandardne sa táto horkosť pohybuje od 5-100 IBU.
No môžeš naraziť na extrémne horké pivá, ktoré môžu mať horkosť IBU omnoho vyššiu ako 100.
Už bolo uvarené pivo aj s 1000 IBU (horká a suchá chuť).

Pivné štýly

Tak ako sme na začiatku poznali iba svetlé a tmavé pivo, tak s remeselnými pivami prichádza rozdelenie na pivné štýly. Nezaviedli ich malé pivovary, iba ich oprášili a spopularizovali. Tieto štýly vznikli v minulosti podľa spôsobu prípravy a skladovania.
Nižšie v článku nájdeš najznámejšie štýly pív, s ktorými sa môžeš  najčastejšie stretnúť.

Základné rozdelenie je na spodné a vrchné kvasenie.  Začneme tým, čo určite poznáš.

Spodné kvasenie

Pri tomto kvasení sa používajú kvasinky, ktoré v závere fermentácie klesajú na dno kvasnej nádoby. Toto kvasenie prebieha pomalšie a pri nižších teplotách do 10 stupňov.

1.Ležiak

Pre nás najznámejšie pivo, zlatej farby, pokiaľ prešlo filtráciou je číre. Vo vôni nájdeš prvky sladu a chmeľu, jeho chuť je sladová a na záver sa prejavuje chmeľová horkosť.
Ležiak môže byť Českého, Viedenského typu, alebo typu Märzen, ktorý sa varí špeciálne na Október fest.
Obsah alkoholu sa najčastejšie pohybuje medzi 4.2 až 5.4% .

2. Bock

Vôňa tohto piva je výrazne sladová s ľahkými tónmi po praženom slade. Taktiež môžeš cítiť jemné alkoholové tóny. Farba sa pohybuje od svetlo medenej až po hnedú. Chuť je výrazne sladová a na konci sa môže objaviť hrejivosť alkoholu.
Obsah alkoholu zvyčajne 6.3 až 7.2%.
Vo všetkých smeroch silnejšia verzia tohto piva sa nazýva Dopplebock. Vôňa a chuť tohto piva je veľmi bohatá a sladová. Vo vôni môžeš objaviť aj tóny karamelu alebo čokolády.
Obsah alkoholu zvyčajne 7-10%.

A ako sa hovorí je lepšie raz vidieť ako sto krát počuť a to isté platí aj pri pivách. Je lepšie raz ochutnať ako stále o tom iba čítať. Preto je aj tento článok rozdelený na dve časti, aby sa ti informácie “odležali”. V druhej časti sa dozvieš viac o vrchnom kvasení, pšeničných pivách a tiež prečo ochutnávame remeselné pivá na cestách.

 

? Twovelers