Archív značiek: erasmus

Čo nás naučil erasmus?

V miestnosti sedím so Španielkou, Talianom, Ukrajinkou, Francúzom, dievčatami z Litvy a Dánska. Pijeme všetci Grécke pivo a jeme čipsy vyrobené v Poľsku. Rozprávame sa po anglicky. Smejeme sa rovnakému vtipu. Každý sme iný, máme inú reč, kultúru a zvyky. Ale jedno máme spoločné. Sme európania.

Keď sa rozhodneš ísť na erasmus, tvoji učitelia na výške na teba pozerajú cez prsty, lebo sa ževraj ideš len zabávať. Tvoji kamaráti si ťa predstavujú ako človeka ktorý pol roka nespal a každý deň bol opitý na párty. Tvoji rodičia dúfajú, že sa zdokonalíš v jazyku. Ty dúfaš, že zo seba vysúkaš aspoň nejaké anglické vety, trafíš do školy a nájdeš si aspoň jedného kamoša a konečne ti prídu tie peniaze, ktoré máš dostať ako grant ku štúdiu.

Po prvom mesiaci v novom meste, novej škole a s novými ľuďmi pochopíš, že toto je najlepšie rozhodnutie, ktoré si mohol urobiť. Tvoje oči už nie sú vydesene vypúlené vždy keď sa ti niekto prihovorí : „Hey dude, what´s up?“ , ale s úsmevom odpovedáš. Áno bol si na párty hard, po ktorej si si našiel viac kamošov ako si predpokladal, zdokonalil si si angličtinu, lebo na párty si prekonal strach z rozprávania dokonca si trafil aj do školy. A to viac krát. 🙂

… záleží na tom, čo ti to dalo. Ako veľmi si narástol ako osoba.

Z erasmu odchádzaš so slzami na krajíčku. Opúšťaš svoju izbu plnú zážitkov, rozlúčiš sa so svojim obľúbeným barom, kde ste toľko krát sedávali, so školou a s kamošmi si sľubujete priateľstvo do konca života, určite sa prídete navštíviť, dáte reunion.

Nezáleží na tom, či sa to uskutoční, či tých ľudí ešte stretneš ( aj keď poznám veľa ľudí, ktorí sa naozaj stretávajú), ale záleží na tom, čo ti to dalo. Ako veľmi si narástol ako osoba. A preto si myslím, že za túto časť svojho života by si sa nemal pri hlásení do zamestnania hanbiť. Mal by si byť na ňu hrdý/hrdá. Na otázku prečo erasmus? Čo ti to dalo? Môžeš odpovedať aj takto.

Vieš komunikovať v cudzom jazyku

Je super učiť sa angličtinu/nemčinu desať rokov v škole, napísať všetky testy, slohy, domáce úlohy a nakoniec zmaturovať z tridsiatich tém, na ktoré sme sa pripravili. Ale dostať sa do krajiny, kde nikto nehovorí tvojim jazykom a musieť si ísť vybaviť dokumenty na úrad, nakúpiť v obchode, kde predavačka nehovorí anglicky a potraviny si musíš pýtať, tak na to musíš vedieť komunikovať. Vtedy nepotrebuješ všetky časy čo si sa naučil a nikto ťa neznámkuje za zlé sloveso. Musíš proste vedieť čo chceš a ako to dosiahnuť. A ak si stále tu živý a dokumenty máš vybavené – vieš komunikovať. 🙂

Tvoje oči už nie sú vydesene vypúlené vždy keď sa ti niekto prihovorí : „Hey dude, what´s up?“

Máš logické myslenie a orientáciu

Stratiť sa v cudzom meste, kde málokto hovorí anglicky a nájsť cestu domov, ktorý je tvojim domovom týždeň, to pozná asi každý „erasmák“. Občas na to potrebuješ všetky mapy čo máš v mobile, mapu čosi dostal v škole, vojsť do tmavej uličky a potom z nej zúfalo utekať preč, alebo ako to ja robím, iba dôverovať najbližšiemu milému človeku, že tú cestu čo ti ukázal je správna. Alebo na to pôjdeš logicky. Okolo tohto stromu išiel Juan včera uplne na šrot, tuto si videla Chosého s Tamarou a bolo to iba chvíľku po tom ako si minula kníhkupectvo a okolo kníhkupectva sa ide v pravo…. a zrazu si doma. Logicky si premýšľal a neskôr to môžeš použiť aj pri iných činnostiach v práci nielen pri hľadaní cesty domov.

Máš dobrý timemanagement a si motivovaný/á

Chceš odísť na Vianoce domov, ale nemôžeš odísť o týždeň skôr – o ten týždeň kedy sú najlacnejšie letenky, pretože ešte musíš odovzdať dve eseje a napísať test. Ale nemieniš tam ostať na Vianoce veď si babke slúbil, že zješ všetky jej koláče a Ježiško donesie darčeky… Hecneš sa a všetko odovzdáš o týždeň skôr, dokonca si vypýtaš test skôr a profesorke za to sľúbiš slivovicu a horalky. A na Vianoce si doma spokojne rozbaľuješ darčeky.

Lebo iba motivovaný zamestnanec je dobrý zamestnanec. 🙂

Máš matematické schopnosti

Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách.“

Táto matematika je veľmi jednoduchá. Asi ako slovné úlohy v štvrtej triede na základke.

Tvoj grant je 350€ mesačne. Tvoj intrák stojí 150€. Tvoje jedlo týždenne stojí 30€. Mesiac má 4 týždne. MHD stojí 20€ mesačne. Jeden šot v bare stojí 2€. Za večer ich vypiješ 6. Chceš ísť von 3x za týždeň. Chceš sa ísť pozrieť do vedľajšieho mesta, lístok stojí 10€. Hups. Treba to prepočítať.

Vieš pracovať s rozpočtom a s číslami 🙂

Vieš pracovať v tíme a predvídať

Do školy máš spraviť prezentáciu s Turkom, ktorý práve zistil, že v Poľsku ho Alah nevidí a išiel naháňať baby. S Ukrajinkou, ktorá sa odišla fotiť do nákupného centra do kabíniek, lebo kúpiť si to nemôže, lebo Poľsko je pre ňu drahé. So španielom, ktorého si ešte nevidel triezveho. S Talianom, ktorý má už 6 hodín siestu, ale nikto netuší kde. S Portugalčankou, ktorá je taká premúdrelá, že by si jej najradšej treskla dačo o hlavu. Tvoj pracovný team je zapálený a ty o jedenástej večer usúdiš, že tú prezentáciu spravíš sám. Pošleš im ju na e-mail a odídeš spať. Ráno ju dáš odprezentovať charizmatickému opitému španielovi. Ďalší večer si užiješ, lebo tvoj team je vďačný a pozval ťa von. Nikto neprišiel, ale ty si to predpokladal a našiel si si inú partiu. Presne preto je tvoj večer taký príjemný.

…spraviť prezentáciu s Turkom, ktorý práve zistil, že v Poľsku ho Alah nevidí a išiel naháňať baby.

Máš kultúrne povedomie a si kreatívny/a

V škole máš odprezentovať Slovensko na interkultúrnom večeri. Keď vojdeš do miestnosti s USBčkom, na ktorom máš pár slovenských pesničiek a video o šibačke zamrzne ti úsmev. Každý má svoj stôl, na ňom tradičné jedlo a vlajku. Hups.
Behneš do izby, vybrakuješ peračník, vytrhneš papier zo zošita spolubývajúcej, vyhrabeš všetky horalky, chrumky z tašky a z kufra vylovíš borovičku. Vlajku nakreslíš ( veď čo som ja voláký národovec aby som nosila našu vlajku, more? ), chrumky odbalíš a každého nútiš piť borovičku. Veď predsa ako na Slovensku!
Počas pobytu v inej krajine som si začala uvedomovať čo všetko na Slovensku máme a nemáme, čo funguje, čo nie a na čo by sme mali byť hrdý. Vysvetliť ľuďom, prečo je legálne jeden deň v roku biť ženy, že borovička je zo stromu, ktorý väčšina z nich nemá v anglickom slovníku, že bryndzu proste nikde inde nekúpiš a že nie sme Československo ani Slovinsko, to ma stálo veľa energie a vysvetľovania, ale ten pocit keď sa niekto naozaj zaujíma o to ako to u teba v krajine vyzerá – začneš sa nad tým viac zamýšľať a zaujímať sa aj ty o svoju krajinu.

Si iniciatívny/a a podnikavý/á

Nejakým záhadným spôsobom sa ti podarilo mať sama izbu na intráku, kde ľudia bývajú po štyroch kúskoch v malých izbách. Máš tri postele a veľkú kúpeľňu len pre seba. A rovnakým záhadným spôsobom sa to rozšírilo po intráku a ľudia plánujú prísť na návštevu. Asi tak 150 ľudí. Ty nechceš aby sa natrepali do tvojej izby a ty si už nikdy nevidela polovicu svojich vecí. Čo môžeš urobiť?

  1. Analyzuješ trh,
  2. Zistíš ich potreby
  3. Vymyslíš event
  4. Zavesíš to na net, začneš o tom nenápadne nápadne hovoriť
  5. Kúpiš pivá
  6. Kúpiš aj chipsy – preistotu
  7. Tešíš sa že všetci zabudli na tvoju izbu.
  8. Dúfaš, že zabudli navždy pretože stále myslíš na svoje matematické kompetencie

Vysvetliť ľuďom, prečo je legálne jeden deň v roku biť ženy, že borovička je zo stromu… to ma stálo veľa energie…

Ak ste sa v tomto spoznali aj vy, určite ste na erasme boli, alebo ste aspoň na výške. Nie je to až také zlé ako si všetci o nás myslia. Len treba správne pomenovať všetko to, čo už vieme. 🙂

Tak zabudni sledovať svoj mobil.
Twovelers.

 

Podivnosti ostrova Korfu

Každá krajina má svoje pre a proti. Vlastnú kultúru a zvyklosti, ktoré by sme mali pri pobyte v inej krajine rešpektovať, alebo si na ne jednoducho zvyknúť. Niektoré nás budú rozčuľovať, iné nás rozosmejú alebo budeme nad nimi krútiť hlavami. Ale aj to sú krásy cestovania. Za svoj trojmesačný pobyt na Gréckom ostrove Korfu som si stihla všimnúť mnoho vecí, ktoré sú iné ako sme zvyknutí na Slovensku. Volám ich Grécke podivnosti, aj keď na väčšinu majú logický argument.

Trúbenie v zákrutách

Ostrov Korfu je hornatý, v jednu hodinu môžete ležať na pláži a druhú sa už štverať na niektorý z kopcov. Cesty sú veľmi úzke v niektorých častiach je cesta medzi domami, v zákrute a nie je možné, aby tadiaľ prešli dve autá. Nedajbože autobus!

Presne preto väčšie autá, pred zákrutou trúbia. Oproti idúce auto, alebo chodec, ktorý nemajú šancu vidieť za zákrutu tak vedia, že sa niečo blíži a majú spomaliť, alebo byť iba viac opatrní. Veľakrát sa mi stalo, že som išla popri ceste ( chodníky nonsens medzi mestami/ dedinami rovnako ako na Slovensku) a vykukovala som vystrašene spoza rohu budovy, pretože som nevedela či niekto pôjde alebo nie. Takže trúbenie pred ostrou zákrutou povinné a určite ho oceníš.

Toaleťák v koši

Túto topku mi Matej oznámil na letisku. „A vieš, že budeš musieť hádzať toaleťák do koša?“  Mojou doménou je chodiť všade nepripravená! Nejako bolo, nejako bude. To Matej je ten čo má všetko pripravené, vie ako to chodí, študuje krajinu a zvyky predtým ako niekam ide. Ja si vypýtam prvú mapu v hosteli kde býváme a idem na „výzvedy“. Ale o tom píšem v inom článku.

Takže moja prvá rozpačitá návštěva WC… Toaleťák daj do koša, myslela som na to stále. A verte mi, že prvé dva týždne som na to pravidelne zabúdala a potom sa to snažila zachraňovať, alebo som len dúfala, že ten záchod nevybuchne.
Toto je fantastické hlavne keď bývate s ďalšími desiatimi ľuďmi v byte, kôš sa stále plní a nikto sa nepodujme ho vyhodiť. Verejné záchody na stanici sú oproti tomu luxus.

Dôvod prečo je teda toaletný papier hádzaný v Grécku do smetného koša, je ten, že všetky potrubia sú staré a  oveľa užšie ako máme my. Počula som už aj teóriu o tom,že majú toaletný papier, ktorý sa nerozpúšťa vo vode, tak preto ho hádžu do koša. Jedno s druhým a my máme potom WC trable.

Mám rada tú rozmanitosť. Pri rozhovoroch s miestnymi ľuďmi ma zaujíma čo robia a prečo to robia. Som ako špongia nasávam slová, zvuky, príbehy ľudí a snažím sa ich pochopiť.

Grécka hudba všade

Korfu má silnú hudobnú tradíciu. Sú pyšní na svoju hudbu, predovšetkým na svoju klasickú hudobnú scénu. V centre Korfu Town-u majú hudobné konzervatórium, ktoré je považované za najlepšie v Grécku. Študenti konzervatória majú vlastnú kapelu, hrajú na tradičné nástroje a usporadúvajú vlastné koncerty.

V každom obchode so suvenírmi, reštaurácii a kaviarni hrá grécka hudba. Niekedy je tichá, niekedy hlasnejšia, ale je všade. Vytvára príjemné prímorské prostredie a ty si môžeš užiť dokonalý relax. Predstav si reštauráciu s terasou s výhľadom na pláž, alebo dokonca tak blízko mora, že sa ho môžeš dotknúť, na stole nejaké tie plody mora, ružový západ slnka  (lebo tie sú tu naozaj také! ) a táto grécka muzička. Dokonalá romantika.

Ale po mesiaci práce v hoteli, alebo žitia na tomto ostrove si ale po príchode do bytu pustíš nejaký ten hardcore, techno, drumm and bass alebo dačo čo má konečne nejaké tie beaty! Lebo nemôžeš stále relaxovať, nenarodil si sa tu, nemáš ich relax-skill 🙂

Odpadky a mačky

Nemôžem povedať, že Korfu je špinavé a plné odpadkov. Nie je. Ale občas ťa prekvapí, ako im to je jedno. V niektorých turistických destináciach som videla každú noc upratovačov na pláži, vynášať koše, zbierať odpadky, čistiť pláž. Aj tu sa to deje ak si na súkromnej pláži hotela, ale ak si náhodou na kúsku pláže za niečím domom môžeš ležať na lehátku, ktoré ti veľkodušne prenajal, ale presne za jeho miestom pre odpadky, ktoré sa nebude namáhať upratať. Alebo sa vedľa teba budú kúpať kačičky. Tie domáce, čo pôjdu na pekáč. Šak prečo ich nenasoliť už dopredu.

Mačičky everywhere.

Mačky sú niečo jako domáce zvieratá každého. Turistov aj domácích. Kedže sa tu obšmietajú okolo reštaurácii, okolo hotelov  a láskyplní turisti im dávajú papať, aby náhodou tieto chudátenká nepomreli hladom majú sa tu ako kráľovné. Nikoho sa neboja, ležia na terase v reštaurácii pod stolom aj so svojimi troma potomkami a čakajú. Ak ich vyženiete, vrátia sa. Niektoré ani nevyženiete musíte ich jednoducho zobrať a odniesť. A o pol hodinku znova.
Ale toto sa deje predovšetkým v malých dedinách, kde majú dosť priestoru na relax, nie je tam toľko ľudí a podniky a reštaurácie nie sú až také luxusné. V meste by s nimi riadne zatočili.

Rodinný biznis

Všetko na Korfu je rodinný biznis. Reštaurácie, hotely, požičovne áut, obchody. Vidíš tam pracovať rodičov a ich deti (dosť staré na to aby mohli pracovať samozrejme) a babku, ktorá upratuje, alebo perie. Rodičia sa snažia pre svoje deti zabezpečiť budúcnosť, kdeže situácia v Grécku po kríze je aká je a preto chcú pre deti vybudovať niečo čo po nich ostane. Aby mali zabezpečenú budúcnosť, rozbehnutý biznis. Lebo poznajú silu mora a pláží – turistického ruchu.

A ako spoznáš rodinný biznis aj keď tam pracuje iba jeden človek? Rodinné fotky sú všade. V každom rodinnom biznise majú „foto kútik“ kde majú vystavené svoje spoločné fotky, fotky detí, ich úspechov. Je to milé a občas desivé.

…ako spoznáš rodinný biznis aj keď tam pracuje iba jeden človek? Rodinné fotky sú všade…. Je to milé a občas desivé.

Október v svetri

Na začiatku októbra sedím na pláži v plavkách a vidím deti prichádzať zo školy. Majú oblečené dlhé nohavice a svetre. Im začala jeseň, rovnako ako nám. Pofukuje tu príjemný vetrík a teplota sa pohybuje okolo 27°C.  Keď v hoteli oznámim, že som sa aj kúpala, Gréci len krútia hlavami, že som „crazy girl“ .

Ver mi, mňa by si do studenej vody nedostal, ale tu je naozaj ešte stále teplá. Takže dovolenka možná aj na prelome septembra a októbra.
No hold, vyrastala som v tej „horšej“ časti Európy, kde je v októbri okolo 8°C 🙂

Každé miesto má svoje podivnosti. Máš aj ty podobné podivné spomienky na Korfu? 

Tak zabudni sledovať svoj mobil.
Twovelers.