Prvý urbex v Krakove a prechádzka na Krakovu mohylu
Poľské mesto Krakow, ktoré sa nachádza v Malopoľskom vojvodstve sa nazýva aj mestom kráľov. Patrí k jedným z najkrajších miest v Európe. Po pár mesiacoch života v Krakove, môžem povedať, že je to taká malá Praha. Nádherné historické centrum, romantické uličky, fungujúca infraštruktúra, veľa turistov a kvalitné služby.
Kedže sme historické centrum prešli už krížom krážom nastal čas na objavovanie tých menej známych miest a tiež sme sa rozhodli vyskúšať náš prvý urbex.
Kopiec Krakusa
Krakova mohyla sa po poľsky volá Kopiec Krakusa, po anglicky zasa Krakus Mound. Nachádza sa v mestskej časti Krakow Podgórze. Jeho výška je 271 m.n.m a vzdialený je iba 2400 metrov od hradu Wavel. Samotná mohyla má výšku 16 metrov. Krakova mohyla je najstaršia v Krakove a najväčšia prehistorická mohyla v Poľsku a jej pôvod nie je presne známy.
Legenda hovorí, že mohyla je miestom posledného odpočinku kráľa Kraka – zakladateľa Krakova.
Okná jednej zo sál zámku Wavel, sú otočené smerom k mohyle tak, aby králi pri svojich najdôležitejších rozhodnutiach na ňu mohli vidieť. Mala im pripomínať veľkosť zásluh ich predchodcu.
Z mohyly je vraj krásny výhľad na mesto. Ale v tieto pochmúrne a často zasmogované zimné dni v Krakowe, sme toho veľa nevideli. V okolí kopca je veľa lavičiek a trávnatá plocha, takže sa sem určite vrátime niekedy v lete, posedieť na dečke a pozrieť si západ slnka.
Prvý urbex
V tieto pochmúrne dni sme mali chuť na trošku dobrodružstva, tak sme sa rozhodli vyskúšať náš prvý urbex. A kedže bol prvý, tak sme si nevybrali nejaké ťažko dostupné miesto, ale zvolili sme také, ktoré je síce opustené, staré a nie je úplne dovolené tam chodiť, ale zároveň nie je ani úplne tajné a neznáme.
Musím povedať, že urbex som objavila vďaka Weef’s World, dovtedy som nevedela, že objavovanie skrytých a opustených miest má aj svoju komunitu, ktorá sa skrýva pod názvom urbex.
Čo to vlastne je ten urbex?
Urbex je skratka pre Urban exploration, čo doslovne znamená mestský prieskum. Wikipédia hovorí, že je to súkromný prieskum verejne, alebo oficiálne neprístupných nadzemných aj podzemných objektov a zariadení, vytvorených ľuďmi najmä v mestách.
V skratke je to objavovanie opustených miest, najčastejšie budov, ktoré nikto nevyužíva. S týmto je spojené aj fotografovanie a adrenalín, pretože na množstvo týchto miest, je veľmi ťažké sa dostať. Preto často každému urbexu predchádza príprava. Najprv treba takéto miesto nájsť, zistiť o ňom niečo a následne sa tam aj naozaj dostať.
Nesmieš zabúdať na základné pravidlo urbexu : „Neodnášaj nič len fotky, nenechávaj nič len stopy“
Zmyslom urbexu nie je nájsť opustené budovy a odniesť si čo sa nám páči, ale užiť si kultúrno-umeleckú hodnotu takéhoto miesta a zanechať túto možnosť aj iným “urbexákom” .
Koncentračný tábor Plaszow
Určite každý už počul o najznámejšom nemeckom koncentračnom tábore v Poľsku Auschwitz Birkenau. Miesto, ktoré sme sa rozhodli preskúmať my, bol opustený koncentračný tábor Plaszow, ktorý sa nachádza blízko centra Krakowa. Zábery z tohto miesta môžeš vidieť aj vo filme Šindlerov zoznam. Väzni, ktorí tu boli, museli robiť ťažkú prácu v kameňolome alebo v továrni.
V marci 1941 boli Židia z krakovskej oblasti umiestnení do geta v mestskej časti Podgorze. Toto geto bolo zobrazené vo filme, ale aktuálne scény boli nakrúcané v blízkosti staršej židovskej štvrte Kazimierz, pretože v Podgorze sú dnes moderné budovy, zatiaľ čo Kazimierz bol stále v pôvodnom stave.
Pred likvidáciou geta bolo v tábore 2 000 väzňov, všetci Židia. Potom sa populácia zvýšila na 8 000. V tomto momente nebol Plaszow stále koncentračný tábor, ale nacisti ho nazývali trestný pracovný tábor pod jurisdikciou miestnych SS mužov. V románe “Schindlerova archa” sa vysvetľuje, že popravy a bičovanie vo všetkých koncentračných táboroch musela schváliť ústredná administratívna kancelária v Berlíne, ale nie v pracovných táboroch.
Väzni z tohto koncentračného tábora pracovali v Schindlerovej továrni. Denne museli prejsť cca. 2,5 kilometra do práce a potom zasa späť. Neskôr Schindler podplatil SS veliteľa Amona Goethea, aby sa títo väzni mohli presťahovať do kasární, blízko práce. Nemci väzňom poskytovali jedlo, ktoré ale nebolo dostačujúce a preto sám Schindler investoval množstvo peňazí, aby nakŕmil väzňov jedlom, ktoré kúpil na čiernom trhu.
S týmto príbehom v hlave sa ti nechce pri prechádzaní tohto miesta ani rozprávať. Plaszow je položený v kameňolome a možno práve preto tam bolo celkom ticho. Keď sme sa pozerali z vrchu, miesto bolo zahalené v hmle a obklopovala ho čierna bažina.
Prekvapilo nás hlavne to, že k táboru nebolo vôbec ťažké sa dostať. Vedie k nemu cestička pomedzi stromy popri bažine, kde vidíš ešte stále koridor z elektrického plota.
O pozostatky tohto koncentračného tábora sa nikto nestará a preto tu môžeš nájsť tabule s upozornením o zákaze vstupu a nebezpečenstve zavalenia.
Cez tento objekt prechádza chodník, ktorý sa skladá z kusov kameňa, na ktorých sú motívy s hebrejským písmom. Vďaka jednej pani, ktorú sme tam stretli sme sa dozvedeli, že práve táto časť nie je skutočná. Chodník pochádza z filmu, ktorý tam v 1992 natáčal Steven Spielberg. Pôvodná zachovalá časť je iba tá kovová konštrukcia starej továrne. Elektrický plot je zrekonštruovaný, taktiež kvôli natáčaniu filmových scén.
Kde sa nachádza Placzow?
Zaujímavosťou na urbexe je aj to, že informácie o miestach, je ťažké zohnať. A preto ti tu presnú polohu nenapíšem. Bez toho googlenia a hľadania v mape, by to stratilo to svoje čaro. Vyparilo by sa dobrodrúžo. Ale ak pozorne čítaš, veľa indícii som už v tomto článku prezradila. 🙂