Archív kategorií: Zo života

Myšlienky,  zážitky a taký malý blogový denník. To všetko nájdeš v kategórii zo života. Začítaj sa a zasnívaj sa so mnou.

Zo života

Slovenské férové značky, ktoré oživia tvoj šatník

Jeseň už je v plnom prúde, vonku to hýri jesennými farbami a my začíname vyťahovať zo skrine čoraz teplejšie oblečenie. Vždy sa teším keď znova vytiahnem zo skrine kabát na jeseň, ale potom sa znova teším keď ho zbalím na jar. 

Ale s týmto vybaľovaním jesenných vecí príde každoročne kríza ” nemám si čo obliecť” alebo sa len móda od minulého roka tak rýchlo zmenila, že máme pocit, že všetci chodia v novom oblečení. 

Ak sa snažíš žiť viac zodpovedne a nenakupovať oblečenie z kategórie ” rýchlej módy” je občas ťažké nájsť oblečenie, ktoré je funkčné, férové a pekné zároveň. Už dlhšie si ukladám slovenské značky oblečenia, ktoré spĺňajú tieto kritéria. Na ten čas keď zistím, že aj ja si nemám čo obliecť. 🙂 

Lull Loungwear

Začala som hneď mojim favoritom jesene 2019. Teplé, príjemné, štýlové a zároveň pohodlné oblečenie.  Okrem dizajnu a funkčnosti oblečenia sa stotožňujem aj s opisom ich značky, ktorý je pre jeseň ako stvorený. Čo myslíte?

“Lull predstavilo svetu ženu, ktorá chce aj vo svojom
svete (doma) vyzerať a cítiť sa krásna, chce sa
zababušiť do svojho kardigánu a so šálkou horúceho
čaju si čítať knihu pri zatvorenom okne, na ktorom
stekajú kvapky po daždi. “

Lull Loungewear web

Mellow

Značka mellow ma uchvátila svojim milým dizajnom, ktorý je nielen pre deti. Z oblečenia u nich nájdeš hlavne tričká a ponožky, ale aj všetky doplnky majú s týmto rozprávkovým dizajnom. A ja už pokukujem po deke s medveďom. ?

Simply grey life

V malej dielni na Slovensku vznikajú krásne šaty, sukne, košele a mnoho iného zo 100% ľanu. Oblečenie je síce trošku drahšie než to čo vieme kúpiť v obchoďáku, ale verím, že takto poctivo vyrobený kúsok je vydrží dlho. A tie farby jesene sú parádne.

Twigshop

Podobne ako Simply grey life má táto značka má oblečenie zo 100% materiálov, ale tento krát je to bavlna. Štýlová a nadčasová móda, ktorá je za výborné ceny. A čo je najviac mamičky sa môžu zladiť farbami oblečenia so svojimi deťmi, pretože majú veľa detského sortimentu. 

Mile

Že stromčeková víla môžem byť iba keď som dieťa? O tom, že to nie je tak celkom pravda, ťa presvedčí značka Mile, ktorá vytvára oblečenie pre deti, ktoré budú chcieť nosiť aj dospeláci.  Och a tieto kockované šaty ma mátajú vo snoch, bohužiaľ teraz nič nové nepotrebujem. ?

Prečítaj si viac článkov, ktoré sa týkajú Slovenska.

Prečo sme sa presťahovali do Krakowa a či je nám tu lepšie ako na Slovensku.
Slovenské podcasty, ktoré sa oplatí počúvať

Severanka

Značka zo severného Slovenska, ktorá má dokonca aj upcyklovanú kolekciu. Veľmi sympatický a úprimný instagramový profil, ešte umocňuje môj dobrý pocit z tejto značky. 

2ponožky

Čím farebnejšie, tým lepšie to je heslo tejto značky. A kedy je lepší čas ukazovať svoje ponožky ako na jeseň? Nohy musia byť vždy v teple, hovorili naše mamy, a veruže mali pravdu. A už je v móde ponožky ukazovať, nie schovávať. 

 

Láskovo

Vyrábané ručne na Slovensku z materiálov z bio bavlny, taká je spodná bielizeň Laskovo. Veľmi sa mi páči, že sa snažia pri svojej výrobe minimalizovať odpad a tak napríklad ramienka podprseniek vyrábajú z odrezkov látok.

FakeFolk

Spojenie slovenskej ľudovej kultúry s módou 21. storočia sa Fakefolku podarilo na výbornú. Spoločenké šaty alebo elegantné sukne…ešte som nenašla nič, čo by sa mi od týchto šikovných ľudí nepáčilo. 

Jaroslava Wurll Kočanová

Keď už sme pri spoločenských šatách, v mojom Pinterestovom dream liste nesmejú chýbať práve tieto šaty od slovenskej dizajnérky. A vlastne na to ani nemám slov, je to jednoducho čarovné. ?

Mamke

Značku Mamke už asi každý pozná, lebo jej výstižné a drzé nápisy sú veľmi ľahko zapamätateľné. A ja mám stále problém vybrať si, ktoré ma baví najviac. Ktoré tričko je tvoj favorit?

Prečítaj si aj druhú časť tohto článku:

Slovenské značky oblečenia, ktoré chceš nosiť

Dreams brand

Veľmi pekné dizajny Dreams brand nie je to jediné čo ma na oblečení zaujalo. Veľmi sa mi páči, že sa snažia pomáhať a z každého predaného kusu oblečenia či doplnkov od nich putuje 1€ na dobrú vec. A s jesenným počasím prichádzajú aj chladné noci, ktoré bohužiaľ niektorí ľudia netrávia v teple domova a ak sa nedá pomôcť osobne, môžeš aj takto, kúpou peknej veci. 

Do fitka, na turistiku, alebo na jógu tieto dve značky sú moje najobľúbenejšie, pretože sa nosia ako druhá koža. Pohodlné, pekné a vyrobené na Slovensku.

Abraka store

Najprv ma fascinovali farebné dizajny, potom to, že sú ich veci vyrobené z materiálov, ktoré sú z re­cyk­lo­va­ných PET fliaš a z regenerovaných rybárskych sietí a nakoniec som zistila, že sú z môjho regiónu. A ich legíny a športové podprsenky všade odporúčam, lebo sa výborne nosia.

Yoginess

Baby z Yoginess vytvorili veľmi pekné a pohodlné oblečenie nie len na cvičenie jógy. Prenášajú svoje autorské ilustrácie na látku, z ktorej potom šijú kvalitné oblečenie. A ja som určite neskončila pri prvom kúsku z ich šikovných rúk. 

Na Slovensku je veľmi veľa šikovných ľudí, ktorí vyrábajú krásne a kvalitné oblečenie, takže je určite z čoho vyberať. Dúfam, že som ťa aspoň trošku inšpirovala investovať do niečoho, čo vydrží a zároveň podporíš lokálnych výrobcov.

Tina

cestovanie,Zo života

Dark turizmus. Prečo nás priťahujú miesta spojené so smrťou?

O seriáli Černobyl, ktorý sa stal jedným z najlepšie hodnotených na ČSFD, už asi každý počul. Množstvo divákov si pozrelo desivé zábery toho, čo s telom spôsobí rádioaktivita a videli čo sa stalo s mestom Pripjať a ľuďmi čo tam žili, po výbuchu jadrového reaktora . A predsa sa v roku 2019 stalo toto miesto, aj vďaka HBO vyhľadávanou destináciou pre turistov. Ľudia chcú vidieť to hrozivé opustené miesto, ale akosi zabúdajú, že sa nachádzajú na mieste, kde zomreli tisícky ľudí, fotia sa na sociálne siete  často bez rešpektu a s vidinou zaujímavej fotky, ktorá nazbiera lajky. Rozmohol sa dokonca fenomén, kedy ľudia pridávali geotag “Chernobyl” k fotkám na Instagrame, ktoré s tým miestom nemali nič spoločné, len aby nalákali, ľudí na svoj profil, alebo získali nejaké srdiečka.

Podobný problém s nevhodným chovaním návštevníkov, má tak ako Černobyl aj koncentračný tábor Auschwitz Birkenau, ktorý  každoročne navštívia stovky turistov. Fotky zapadajúceho slnka, barakov, alebo fotky na koľajniciach, po ktorých privážali do táborov ľudí je plný internet. Auschwitz dokonca vydal vyhlásenie, kde prosí ľudí o väčší rešpekt.

 

Prečo nás  fascinuje smrť a tragédia natoľko, že sme ochotní cestovať na miesta s tým spojené

Čo je to dark turizmus?

Temný turizmus privádza návštevníkov na miesta, kde sa v minulosti, či už v dávnej alebo nedávnej, stala nejaká tragédia, alebo nešťastie. Sú to miesta spojené so smrťou, alebo utrpením a práve tieto, majú nejakú zvláštnu schopnosť priťahovať davy turistov. Častými miestami sú napríklad cintoríny, miesta konfliktov, alebo mučenia a miesta kde sa stala nejaká katastrofa. Ale pod dark turizmus  spadajú napríklad aj miesta, ktoré sú spojené so smrťou slávnej osoby (napríklad zavraždenie Kennedyho v Dallase).

Asi každý z nás už bol v hradnej mučiarni, kde si skúsil strčiť ruky do okov, alebo sme boli zo školy na exkurzii na židovskom cintoríne. My sme pravidelne počúvali historku o Alžbete Bátoriovej, ktorá zabíjala mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi na Čachtickom hrade. Fascinovalo nás, že na hrade, kde sa prechádzame sa toto dialo, akoby mu to dalo zrazu reálne kontúry, zaujímavý príbeh, ktorý si môžeme s miestom spájať.

Čachtický hrad s krvavou históriou. Zdroj: cachtickyhrad.eu

 

Koncentračné tábory, ktoré sú po celej Európe, sú často navštevovaným miestom, ktoré je spojené s históriou a majú istý edukačný charakter a zároveň sú aj desivé a smutné. Keď ľudia cestujú do Krakova, je práve Auschwitz tým miestom, ktoré ponúka najviac cestovných kancelárii a zároveň miestom, ktoré každý pozná. Boli ste tam aj vy zo školy na “výlete”?

Prečo dark turizmus?

Na internete nájdeš veľa článkov tému “dark tourism”, o etickom a ekonomickom aspekte navštevovania takýchto miest. O fenomén cestovania “za smrťou” sa zaujímal aj Malcolm Foley a John Lennon (paradoxne asi jeho menovec spevák John Lenon je ten, na ktorého si spomenieš a jeho smrť privádza ľudí prezrieť si Dakota Apartments) , ktorý napísali knihu Dark Tourism. A práve tu som čítala, pre mňa veľmi zaujímavý dôvod, prečo ľudia navštevujú takéto miesta.

 

“ Naše motivácie sú nejasné a ťažko rozmotateľné: kombinácia úcty, voyeurizmu a možno dokonca vzrušenia z toho, že sa priblížime k smrti.” 


Veď keď sa pozrieme, len na to aké filmy pozeráme, alebo knihy čítame, nie je tam vždy aspoň nejaký náznak tragédie alebo smrti? Prečo je potom zvláštne že nás fascinujú aj takéto miesta, keď cestujeme?

V knihe sa píše aj o tom, že takéto miesta sú “dôležitými svedectvami o neustálom zlyhávaní ľudstva a pri zmierňovaní našich najhorších excesov a môžu nám pomôcť poučiť sa z najtemnejších prvkov našej minulosti.” (Kniha je veľmi zaujímavá, ale zatiaľ ju nájdeš iba v angličtine.)

Pomník zavraždeným Židom Európy v Berlíne


Z rovnakého dôvodu, poučiť sa z minulosti, sme navštívili aj múzeum Schindlerovej továrne v Krakove, ktoré je veľmi interaktívne a sprevádza temnou históriou Krakova počas druhej svetovej vojny. Za 3 hodiny v múzeu som videla neuveriteľné množstvo zverstiev, ktoré ľudia napáchali a už som sa viac nepotrebovala poučovať z histórie a aj to je jeden z dôvodov, prečo som nikdy nebola v koncentračnom tábore v Auschwitz- Birkenau. Nie je to pre mňa fascinujúce, ale desivé a nepotrebujem vidieť viac o tom čo sa tu dialo. Ale zároveň som bola na hrade, kde som bola na prehliadke v mučiarni, alebo v Skull Tower v Niši.

 

A to ma privádza k otázke, či je ďaleká minulosť menej desivá a poučenia hodná, ako tá relatívne blízka?

Ja som sa po prvý krát stretla s týmto pojmom, keď mi kamarátka odporučila seriál na Netflixe s názvom Dark Tourist, kde reportér David Farrier navštevuje práve miesta, ktoré sú zaraďované do kategórie dark turizmu, alebo ich vyhľadávajú ľudia fascinovaní smrťou.  Páči sa mi, že reportér sa snaží k tomu všetkému pristupovať s otvorenou mysľou a pochopiť správanie týchto ľudí a ich pohnútky. V jednej časti cestuje do Kolumbie, ktorá mi asi najviac utkvela v pamäti, pretože sme ju pred dvoma rokmi navštívili.

 

Určite ste už videli, alebo aspoň počuli o seriáli Narcos, ktorý je o živote Pabla Escobara. My sme sa s príbehom Escobara zoznámili bližšie práve v Medelline v Kolumbii, kde sme navštívili kamarátov, ale seriál sme pozerali až neskôr (čo bolo asi dobre).  A práve toto mesto je jedným z miest kde ľudia chodia na “dark turizmus” aj vďaka jednému z nájomných vrahov Escobara, ktorý je z nejakého nepochopiteľného dôvodu celebritou. John Jairo Velásquez, alias Popeye bol prepustený z väzenia v roku 2014 a odvtedy jeho popularita rastie. Je youtuberom, spisovateľom a sprievodcom po miestach, kde sa pohybovali práve s Escobarom. Popravde je to šialené, že by som, po všetkých tých príbehoch o vraždách, dobrovoľne niekam išla s takým človekom a ešte mu aj zaplatila.

Kde sú hranice?

Hoci temný cestovný ruch je sám o sebe podľa mňa istým spôsobom extrémnym zážitkom, existujú verzie, ktoré ešte viac posúvajú hranice.

Jedna vec je cestovať na miesta kde sa katastrofa už stala a nejakým spôsobom spracovať ten príbeh a zážitok. Ale potom sú miesta, na ktoré ľudia dobrovoľne cestujú ako napríklad krajiny, kde je vojna, krajiny kde hrozi únos, alebo krajiny postihnuté prírodnou katastrofou. Niektorí ľudia cestujú na miesta ako Irak, Severná Kórea alebo Sudán, miesta kde ti reálne hrozí nebezpečenstvo, môžu ťa uniesť alebo aj zabiť. O Sudáne píše napríklad aj Travelistan, ak ťa zaujíma viac. 

Je cestovanie o tom byť blízko smrti, alebo len o dobrodružstve, adrenalíne alebo majú ľudia posunuté hranice? 

Patrí urbex k dark turizmu?

Keď som písala tento článok a rozmýšľala nad všetkými miestami, ktoré som navštívila a ktoré sú nejakým spôsobom súčasťou dark turizmu napadlo mi, že kam asi patrí urbex. 

Čo je urbex?

Urbex je skratka pre urban exploration, čo doslovne znamená mestský prieskum. Wikipédia hovorí, že je to “súkromný prieskum verejne, alebo oficiálne neprístupných nadzemných aj podzemných objektov a zariadení, vytvorených ľuďmi najmä v mestách.”

Pracovný tábor Plaszów v Krakove

 

V skratke je to objavovanie opustených miest, najčastejšie budov, ktoré nikto nevyužíva. S týmto je spojené aj fotografovanie a adrenalín, pretože na množstvo týchto miest, je veľmi ťažké sa dostať. Preto často každému urbexu predchádza príprava. Najprv treba takéto miesto nájsť, zistiť o ňom niečo a následne sa tam aj naozaj dostať. Zmyslom urbexu nie je nájsť opustené budovy a odniesť si čo sa nám páči, ale užiť si kultúrno-umeleckú hodnotu takéhoto miesta a zanechať túto možnosť aj iným “urbexákom” .

Peter Robinson sa rovnakou otázkou ako ja zaoberal vo svojej práci, v ktorej ma zaujala hlavne jedna myšlienka. Tvrdí, že urbex “ umožňuje prístup do sveta, v ktorom je tlmočenie nahradené slobodou vytvárať osobné, autentické porozumenie pre navštívené miesta.” 

Nemyslím si, že urbex sa musí vyslovene spájať so smrťou, môže sa jednať o jednoducho staré opustené miesto. Je skôr na ľuďoch, ktorí miesto nájdu, alebo sa tam nachádzajú, ako ďaleko pustia svoju predstavivosť, či si na základe toho, čo napríklad v starom dome nájdu, vytvoria predstavu o tom čo sa tam stalo a kde asi obyvatelia toho domu sú a tým si vytvoriť svoju vlastnú atmosféru daného miesta. 

Prečítaj si viac o urbexe v Krakove, ktorý patrí k dark turizmu.

Samozrejme, že existujú aj urbex miesta, ktoré sa vyslovenie spájajú so smrťou, ako napríklad vojenské bunkre, alebo opustené pracovné tábory. Preto je ťažké povedať či patrí alebo nepatrí urbex, do dark turizmu.

Z akéhokoľvek dôvodu sú ľudia priťahovaní tým, že sa dostanú čo najbližšie k smrti – či už je to smrť obetí genocídy alebo ich vlastných, kde je vlastne tá hranica normálnosti a kde sa jedná už o extrémny zážitok? Toto je asi veľmi individuálne a odpovedať si na to musí každý sám. Pre mňa osobne je dôležité si uvedomiť, že tieto miesta nie sú zábavným parkom, ale miesta plné smrti a tragédie a treba sa tam chovať s rešpektom.

Dark turizmus na Slovensku

Najznámejšie miesta na svete, ktoré patria k temnému turizmu sú napríklad Ground zero, ktoré označuje miesto na Manhattane, kde stála budova svetového obchodného centra, pamätník v Hirošime alebo vražedné polia v Kambodži. Ale čo také Slovensko?

Ak stále nevieš, ktoré sú tie tmavé miesta na Slovensku, alebo ťa to jednoducho láka, prikladám zoznam miest dark turizmu na Slovensku. Možno rovnako ako ja, budeš teraz na všetky tie miesta pozerať inými očami. Ale hlavne sa nezabudni správať s rešpektom. 🙂 

    1. Mauzoleum Andreja Hlinku 
    2. Kalište
    3. Čachtický hrad
    4. Múzeum holokaustu Seredi
    5. Lesopark Brezina
    6. Koncentračný tábor v Novákoch
    7. Reštaurácia Fontána v Dunajskej Strede
    8. Katov dom v Trenčíne
    9. Sklabinský hrad
    10. Grófova hrobka v Bojnickom zámku

Poznáš ešte nejaké miesta, ktoré sú z pohľadu dark turizmu zaujímavé? Čo si myslíš o takomto cestovaní? Budem rada ak budeš so mnou zdieľať svoj názor. 🙂 

 

Tina

 

cestovanie,Zo života

Zodpovedné cestovanie. Ako sa stať zodpovedným cestovateľom?

O zodpovednom cestovaní (responsible traveling) sa začína čoraz viac hovoriť, pretože cestovanie je dostupnejšie a lacnejšie ako kedykoľvek predtým. Všetci sme #travellovers, zháňame lacné letenky, môžeme si dovoliť jesť v reštauráciach, plávať s delfínmi, prenajať si auto. Cestujeme si svojim vlastným spôsobom.

S týmito možnosťami, ale podľa mňa prichádza aj zodpovednosť vzdelávania sa. Žijeme v informačnej dobe, kedy nájsť a overiť si informácie môžeme iba pár kliknutiami. Môžeme si nájsť informácie o akomkoľvek mieste, organizácií, firme, ľuďoch z viacerých zdrojov. Využitie týchto možností pred cestou je podľa mňa už MUST HAVE každého cestovateľa, turistu, výletníka, pretože ideme navštíviť miesto, v ktorom nežijeme, nevieme ako to tam funguje.
Zároveň sa v tej krajine rozhodujeme minúť naše zarobené a občas aj tažko našporené peniaze. Na čo chceme tie peniaze minúť a koho chceme podporiť?

Zodpovedné cestovanie

Zodpovedné cestovanie neznamená, že budeš zero waste, budeš cestovať iba pešo. Znamená to, že spôsob akým sa rozhodneme cestovať, krajiny ktoré sa rozhodneme navštíviť, alebo rozhodnutia, ktoré na cestách urobíme môžeme vytvárať pozitívny alebo negatívny dopad.

Znie to zložito, že? Ono to, ale veľmi zložité nie je. Aj napriek tomu, že vieme, čo zodpovedné cestovanie znamená, snažíme sa robiť správne rozhodnutia, ale nie vždy sme 100%. Niektoré veci sa nám daria, niektoré nie až tak úplne, ale aj preto sa s nimi chceme podeliť. Možno počas ďalšieho cestovania budeš mať aj ty o niečo viac pozitívny dopad na miesto, v ktorom sa nachádzaš. 🙂

Problém s plastami

Problém s plastovým odpadom, ktorý vytvárame je už asi každému známy. Vlastná fľaška, príbor, slamka, ktoré môžeš na cestách mať v batohu a nemusíš použiť plastové je taký malý základ. A to nemusíš cestovať do inej krajiny, stačí výlet do iného mesta, alebo piatkový večer, kedy plánuješ vypiť veľa drinkov a potrebuješ slamku 🙂 Viac som o tom písala v článku o plastoch.

Doprava

Táto časť cestovania je dôvodom hádok cestovateľov na fórach. Ak nechceme zaťažovať prírodu, nechávať ekologickú stopu, nemali by sme cestovať vôbec. Ale kto je bez viny, nech hodí kameňom, že?
Ale predsa len môžeme spraviť niečo, aby sme znížili dopad na životné prostredie.

Cestovanie hromadnou dopravou

Vo veľkých mestách funguje väčšinou hromadná doprava, ktorou sa dopravíš kam potrebuješ. Je často rýchlejšia ako auto, pretože nemusíš trčať v zápchach. V niektorých miestach je to aj veľký zážitok ako napríklad dala dala v Tanzánii, kde sa do jedného autobusu napchá 2x viac ľudí ako by malo 🙂

Vlak

Vlak patrí k najekologickejším dopravným prostriedkom aj keď sa často stáva, že je oveľa drahší ako autobus. Napríklad nám sa na cestách medzi Poľskom a Slovenskom vlak neopláca. Ale využívame Flixbus, kde môžeš priplatiť pár centov a tým pomôžeš vykompenzovať Co2, ktoré si svojou jazdou “spôsobil”.

Lietanie

Lietanie hlavne na krátke vzdialenosti je veľmi neekologické, pretože najviac paliva sa spotrebuje pri vzlietaní a pristávaní. Problém je v tom, že lietadlá lietajú často, ale nie vždy je ich kapacita naplnená.  Ďalším problémom lietadla je plastový odpad, ktorý sa pri jednom lete vyprodukuje. Plastové príbory, poháre, fľašky, taniere… niektoré aerolínie už začali pracovať na obmedzovaní plastov, ale stále to nie je dokonalé.

Ako môžeš prispieť k znižovaniu plastov v lietadle aj ty?
Priniesť si vlastné jedlo alebo prázdnu fľašu na vodu. Mať svoju vlastnú vodu je super, ale občas chceme pri dlhých letoch piť aj dačo iné. Do svojej prázdnej fľaše, ktorú neskôr ešte využiješ ti môžu naliať akýkoľvek nápoj a nemusíš používať jednorázové plastové poháre.

Zdieľaná jazda

Keď sa chystáme na cesty autom často zdieľame svoju cestu na facebookových stránkach, kde sa k nám môže niekto pridať. Pomôžeme tým ľuďom, ktorým nejde autobus a tiež nemáme poloprázdne auto. Dá sa takto vyžiť aj BlaBlaCar, alebo starý dobrý spôsob stopovanie. 🙂

Rešpektuj iné kultúry

Každá krajina má svoju vlastnú kultúru a čím cestuješ ďalej od svojej krajiny tým sa ti môže zdať odlišnejšia. To, že sú zvyky a tradície odlišné nemusí vždy znamenať, že sú aj nesprávne. Pred cestou si vždy zisťujeme aké s zvyky a náboženstvo v krajine kam pôjdeme, aby sme niekoho zbytočne neurazili, nezosmiešnili niekoho alebo seba, nebolo nepríjemné “fópá”.
Tak sme boli na Zanzibare v období ramadánu, kedy sme nemohli jesť na verejnosti a museli sme mať zahalené ramená. Zvládli sme to a ľudia si vážili to, ako sme sa správali k ich kultúre a tradíciám.

 

Vykorisťovanie zvierat

Nikomu z nás na nepáči násilie na zvieratách, ich týranie. To čo si veľa ľudí neuvedomuje, že sa to týka aj veľa zvierat, ktoré pravdepodobne na svojich cestách stretli.
Plávanie s delfínmi v akváriu, jazda na slonoch v Thajsku, maznanie sa s tigrom, opičky v šatách na pláži. Množstvo z týchto aktivít sú ponúkané oficiálne a ubližovanie zvieratám nie je na prvý pohľad jasné.

Ale kde je dopyt tam je aj ponuka. Cestovatelia vyhľadávajú tieto aktivity a tak sa vždy nájde niekto kto ich bude ponúkať.

Slony s reťazami na nohách, tiger krotký ako mačiatko, delfín žijúci v akváriu… na to stačí sedliacky rozum, aby sme si uvedomili, že tu niečo smrdí. ( o slonoch si môžeš prečítať viac napr. na stránkach Greenpace)

Hľadajte informácie na internete, sociálnych sieťach, fórach od ľudí, ktorý už tam boli. Existujú aj záchranné stanice, v ktorých tieto zvieratá uvidíte, môžete napríklad okúpať slona, ktorý bol zachránený a sám by v divočine neprežil. Ale aj tu existuje veľa podvodníkov, preto overuj, overuj, overuj.

Photo by AJ Robbie

Suveníry

Nájsť taký “zodpovedný suvenír” v množstve suvenírových obchodíkov nie je vôbec ľahké. Po pár minútach máš pocit, že je všetko na jednu kopu a po otočení predmetu zistíš, že bol vyrobený v Číne, aj keď ty sa práve nachádzaš v Grécku.
Ako doniesť domov taký suvenír, ktorým niekoho podporíš a tvoje peniaze pôjdu na správnu vec?

  • Jedlo – niečo čo obdarovaný ešte neochutnal, alebo sa u nás nepredáva. My sme napríklad z Korziky doniesli domáce citrónové pálené, z Korfu figový džem a feta syr z tržnice, z Afriky kokosový orech a kávu. Priniesť “ochutnávku sveta” domov je vždy dobrý nápad.
  • Handmade – ručne vyrobené náušnice, tašky, oblečenie, sošky… čokoľvek čo kúpiš priamo od umelca. Podporíš jeho tvorbu a máš niečo o čom vieš odkiaľ pochádza a možno aj zaujímavý príbeh k tomu.
  • Mušle, časti zvierat (slonovina, kožušina) nechajte radšej tam kde sú. Nikdy si nemôžeme byť istý akým spôsobom boli získané a či pri tom nenapomáhaš vyhynutiu nejakého druhu zvierat.
  • Pozor na fotky. Fotiť s rozumom ľudí okolo seba. Napríklad v Afrike ľudia veria, že ak ich odfotíš ukradneš im dušu. Vždy sa pýtaj ak sa chystáš niekoho fotiť, aby si niekomu neprivodil život bez duše.

Podporuj lokálnych ľudí

Ubytovanie v guest house alebo nákupy na tržnici. Malými krokmi podporíš malého podnikateľa, alebo rodinu. Svoje peniaze investuješ do ľudí, ktorý reálne žijú v danej komunite a nebudeš podporovať nejakého bohatého CEO hotela, ktorý si práve pije svoj drink na pláži v Karibiku. 🙂

Nie vždy sa dá cestovať perfektne zodpovedným spôsobom, ale “sharing is caring”, preto vznikol aj tento článok. Možno nabudúce, keď budeš rozmýšľať nad svojou cestou zvolíš si inú cestu ako doteraz. Možno si práve zistil/a, že si veľmi zodpovedný cestovateľ/ka. Ak máš nejaké ďalšie tipy ako cestovať zodpovedne budem rada ak sa podelíš.

 

Tina Twovelers

 

Zo života

Ako som sa vydala.

Na ďalšiu cestu životom.

Nečakala som, že to bude tak bolieť. Mám pocit, že po prvý krát to tak nebolelo. Zatínam zuby a snažím sa nepozerať na to ako sa mi atrament vpíja do kože. Cítim ako na mojej ruke pomaly vzniká niečo na celý život. Niečo čo má väčší zmysel, ako si ktokoľvek a v tej chvíli ani ja, nevedel predstaviť.
Predstavovala som si to inak. Vieš, ako z filmu. Fľaša v ruke, veľká sranda na sebe šaty a v pozadí hudba. Bude to zábava. A miesto toho to bolí a mám slzy v očiach.

Vidím ho ako sa usmieva a teší. On už to má za sebou. Príde a chytí ma za druhú ruku. Tou svojou obalenou v potravinovej fólii.
Môže nás v tej chvíli niečo viac tešiť ako spoločná prítomnosť?

♥♥♥

Vždy som si myslela, že pre vzťah na celý život sa rozhodneš po dlhej dobe. Po rokoch. Nie dvoch. Ale asi piatich a viac. Aby ste už potrebovali nejaký ten postup vo svojom živote. Niekde vyrásť. Spolu.
Že sa pre to rozhodneš na účte máš peniaze, máš kde bývať, máš prácu a svoju budúcnosť vidíš jasne. Tak ako to od teba všetci očakávajú.
A teraz prichádza ten smiech cez slzy. Pretože ono to je vlastne úplne naopak.

Sme v tetovacom štúdiu v Kolumbii. (Áno, šibe nám, veď v takej krajine by sme si nemali ani oškrieť nohu, nie ešte si dať spraviť tetovanie varovali by nás ľudia)
S tým atramentom sme si zapísali svoje životy dohromady. Vedeli sme to, ale teraz je to už viditeľné, pre nás oboch.
Zo štúdia sme odchádzali potichu, dve ruky obalené vo fólii.

Ešte sme ani nevedeli, že toto je naozaj tá veľká vec. Tá dospelácka. Teda ja som to nevedela. Pretože ja som sa vlastne vydala dva krát.

♥♥♥

Po návrate z Kolumbie sme strávili ešte jeden deň v Amerike. Na Floride. Jeden večer v motely. Presne takom motely ako si predstavuješ z filmov. Pri ceste, motel do polkruhu okolo parkoviska a izba s červenými dverami.

Ak dlhšie cestuješ, stratíš pojem o tom, či vyzeráš dobre. Na seba navlečieš niečo v čom ti nebude zima alebo príliš teplo, niečo čo je pohodlné a hlavne za sebou vláčiš stále kufor, na chrbte batoh a v ruke foťák. Už ti je naozaj jedno, že niekde na spodku kufra sa nachádza tvoj mejkap a už dva týždne nosíš tú istú mikinu.

♥♥♥

A potom sa osprchuješ, vytiahneš z toho veľkého kufra svoje nové šaty, on si oblečie košeľu, ktorá nejakým zázrakom nie je pokrčená a vyberiete sa na ďalšie parkovisko na romantickú večeru. Romantickú večeru s výhľadom na parkovisko.
A po večeri, takto nahodení nájdeme 24/7 obchod, kde kúpime ďalšie víno. Také slovenské nie?

♥♥♥

Víno v motelovej izbe.
A tam v motelovej izbe, na konci sveta, v svojich posledných čistých a pekných veciach si kľakne, vytiahne prsteň a spýta sa ma či si ho vezmem.
A vtedy mi to došlo.
Veď ja som si ho vzala už vtedy. V tom tetovaciom štúdiu.
Samozrejme, že som povedala Áno.

♥♥♥

A tak sme sa vzali. Ja som jeho žena a on je môj muž.
Nemáme nič.
Len tie naše posrané kufre, hlavy plné snov a odvahu.

Nemám jeho meno, nemáme na to papier, neboli sme na úrade, nie som tehotná, nebudeme sa brať do roka a do dňa a nie, nevieme kde budeme bývať a čo s nami bude.

♥♥♥

Jedného dňa to tak bude. Veľká párty, oslava lásky, ktorú nazveme svadba. Keď sa oficiálne opiješ s mojimi rodičmi a uvidíš tancovať moju babku. Ale ešte nie. Ale zatiaľ prepáč, že sme ťa nepozvali. Lebo predsa len, bolo to spontánne a presne tak ako som to vždy chcela. Len my dvaja. Na konci sveta.

 A aj keď si Matej myslí, že to bolo nemožné a malo to byť na pláži, pri východe slnka… bolo to perfektné. Pretože sme sa vzali presne tak ako žijeme. V našom takmer poslednom čistom oblečení, po celodennom chodení po meste a len tak. Lebo sme to tak cítili.
Lebo sa ľúbime.

A nemohlo to byť lepšie 🙂

S láskou Tina

P.S. Snažili sme sa viac krát o normálnu fotku. Nevyšlo to. Toto je jediná, ktorú máme. Vyplazený jazyk neznamená nič viac ako to, že 584562 x nevedel Matej zaostriť foťák. 🙂

cestovanie,Zo života

10 tipov ako byť na letisku bez stresu

Lety krížom krážom cez Ameriku do Kolumbie a späť, kde sme veľa čakali a veľa prebaľovali kufre, kvôli podmienkam leteckých spoločností, to nás vycvičilo natoľko, že sme sa rozhodli s tebou zdieľať pár tipov. Ak potrebuješ skombinovať viac letov, alebo budeš tráviť chvíľu na letiskách tieto tipy ti pomôžu zvládnuť letiská a lietanie bez zbytočného stresu.

1.Teplé oblečenie do lietadla

Na letiskách a v lietadlách je vždy zima, pretože tým eliminujú množenie baktérií. Preto zabaliť si teplé (alebo aspoň teplejšie) oblečenie je nutnosť. Hlavne pri dlhších letoch a čakaní na letisku, ti veľmi rýchlo zostane zima. Preto maj pri sebe vždy v príručnej batožine dlhé nohavice, ponožky a tiež mikinu (najlepšie s kapucňou, pretože klimatizácia fúka zvrchu). Mne je zima vždy, takže ja nosím zo sebou aj čiapku a šatku na zakrytie.

2. Krém alebo balzam na pery

Letisko je veľmi vysušujúce prostredie pre tvoju pokožku. Počas letu, alebo aj na letisku si stále v klimatizovanom prostredí a veľmi rýchlo budeš mať pocit suchej kože, alebo popraskané pery. Mať túto malú záchranu vždy so sebou je výhodné, pretože tak predídeš nervozite z toho, že sa necítiš dobre, alebo ťa niečo dráždi. Ja so sebou nosím vždy balzam na pery, ktorým si v časoch núdze môžem aj natrieť suchú pokožku.

3.Čo robiť s ťažšou batožinou na letisku

Ak je tvoja batožina príliš ťažká vyber z nej oblečenie a obleč si ho. Najlepšie je vybrať si oblečenie s vreckami, do ktorých sa ešte poprípade dá niečo napchať. Nie je to úplne najpohodlnejšie cestovanie, ale zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé riešenia, že áno. Nám to dosť pomohlo, keď sme lietali s rôznymi leteckými spoločnosťami, ktoré mali aj rozdielnu váhu batožiny. Mali sme síce na sebe veľa kusov oblečenia, Matej knihy vo vačku, ale podarilo sa. 🙂

4.Ako sa zbaliť do príručnej batožiny

Najbezpečnejšie sú doklady a peňaženka úplne na dne batoha, že? Ale na letisku budeš práve tieto veci najviac potrebovať, preto si ich zbaľ tak, aby sa k nim dalo ľahko dostať. Buď niekde na vrchu príručnej batožiny, alebo v malej taške/ ladvinke tak aby sa dali rýchlo vztiahnuť a stále boli v bezpečí. Nie je nič horšie ako vzdychajúci rad ľudí pri okienku čo čaká, kým si vybalíš polovicu batoha.

Toto isté platí aj o veciach, ktoré budeš chcieť určite používať v lietadle. Kniha, sluchátka, mikina, jedlo… ak sedíš pri okne a batoh si dáš do úložného priestoru nad hlavou budeš rušiť tých čo sedia vedľa teba. Najlepšie ich je mať všetky v malej taške, ktorú si dáš do priestoru, ktoré má sedadlo pred tebou a máš po starostiach.

Prečítaj si aj

Kolumbia je láska. A láska ide cez žalúdok.

Srbský Niš. Víkend s lacnými letenkami a dobrým jedlom.

5.Zbaľ si prázdnu fľašu s vodou

Namiesto predražených vôd na letisku (a zbytočných plastových fliaš) si prines svoju vlastnú fľašu. Buď už prázdnu, alebo nezabudni vyliať vodu zo svojej fľaše pred letiskovou kontrolou. Môžeš si ju dopustiť na toalete, alebo na veľa letiskách už nájdeš aj veľa automatov na vodu.

6.Nezabudni si power banku a redukciu do zástrčky

Power banka je “must have” už asi každého kto niekam cestuje. Nie je vždy jednoduché nájsť voľnú zástrčku. Problém nastane až vtedy, keď sa vybije aj power banka. Redukciu do zástrčky si väčšinou ľudia balia do batožiny, ktorá potom skončí v podpalubí, pretože predpokladajú, že ju budú potrebovať až v hoteli. Všeličo sa môže stať, vybitý mobil alebo notebook, ktoré budeš zrovna nutne potrebovať a ty si nepomôžeš, lebo na letisku je tiež iná zástrčka. Preto odporúčame spolu s power bankou aj modifikátor do zástrčky, aby ťa nič neprekvapilo.

7.Nájdi si prázdny gate na čakanie

Ak na letisku čakáš dlhšie a nemáš kde čakať najlepšie je nájsť si gate, z ktorého nikto neodlieta a sadnúť si blízko. Nájdeš tam viac voľných miest na sedenie, alebo aj možný spánok, je tam tichšie a viac voľných zástrčiek.

Čakanie na letisku vie byť riadna nuda

8. Offline hudba a filmy

Filmy, seriály alebo hudbu už nemusíš sťahovať po jednom a vymýšľať čo si pozrieť a počúvať. Napríklad ak máš zaplatený Netflix môžeš si filmy alebo časti seriálu stiahnuť do mobilu a pozerať offline. Rovnako to funguje aj napríklad so Spotify, kde pri “pro” verzii môžeš počúvať svoje vlastné playlisty aj offline. Často nás to zachraňuje nielen na letiskách, ale aj pri dlhých cestách autobusom.

9. Hackni wifi na letiskách

Blogger foXnoMad vytvoril mapu, ktorá obsahuje heslá na letiskové wifi po celom svete. Na niektorých letiskách nie je free wifi, alebo tá verzia zadarmo je limitovaná. Aplikácia sa volá WiFox a môžeš si ju stiahnuť pre iOS aj Android.

10. Odfoť si svoje parkovacie miesto

Zaparkuješ na letisku a povieš si, že toto si určite zapamätám. A keď sa po pár dňoch vrátiš z dovolenky, nemáš ani šajnu kde to auto parkuje. Spraviť si fotku ti zaberie len pár sekúnd a nemusíš sa stresovať s hľadaním auta. Toto ti pomôže aj keď si prenajímaš, alebo vraciaš auto. Viac o tom ako si bezpečne prenajať auto z autopožičovne sme písali aj v článku na blogu.

Máš aj ty nejaké svoje tipy a triky ako nestresovať na letisku? Daj nám vedieť a my ich určite radi vyskúšame a pridáme do článku.

Twovelers

 

Zo života

Aké je to chodiť s hudobníkom

Aké to je chodiť s hudobníkom? Keď niekomu poviem, že chodím s hudobníkom, ľudia sa rozdeľujú na dva tábory.

Jeden si myslí, že je to tá najhoršia vec, pretože hudobníci sú predsa prelietaví  a majú množstvo fanyniek.

“Nebojíš sa, keď ide niekam na koncert?”

Druhí si myslia, že je to strašne cool, že mám vlastne všade vstupenky zadarmo a že stretávam samých známych ľudí.

” Čoo to je super, to by si sa mohla spýtať, či nemôže zohnať lístky na xy. Veď vy sa všade dostanete, keď sa pozná s xy.”

                                     

Ale aké je to naozaj? 

Hudba je jeho život

Je to rovnaké ako keď rád beháš. Maľuješ. Jazdíš na motorke. Pečieš. Nevieš si jednoducho predstaviť život bez tejto činnosti. Bez okruhu ľudí, s ktorými sa o tom môžeš porozprávať. Vychutnať si to.
A tak to je aj s hudbou a hudobníkmi. Až dokedy sa medzi nich nedostaneš neuvedomíš si, že hudba je všade okolo nás. V rádiu, v obchode, na ulici, už len dve veci klopkajúce o seba vydávajú nejaký zvuk, ktorý môže pripomínať hudbu. A to vyvoláva asociácie v hlave hudobníka.

Musím povedať, že pokiaľ som nespoznala Mateja, nevedela som takmer nič o hudbe. Teda asi ako priemerný človek, ktorého to vôbec nezaujímalo. Tak hlbšie.

Nemôžeš jednoducho odstrihnúť túto časť jeho života. Všetko sa okolo nej točí a je len na tebe či sa tomu prispôsobíš alebo nie.

Jeho kapela je jeho rodina

Určite si niekedy pozeral/a film o hudobnej skupine, kde boli všetci taká tá silná crew, boli super cool, všetci boli kamoši a skončilo to šťastne a boli slávny.

A popravde, ono to tak naozaj je. Jeho kapela, je jeho crew, jeho parťáci, jeho rodina. Po večeroch bude s nimi na skúške, kde aj keď povie, že príde o hodinu, nikdy sa o hodinu nevráti. V skúšobni bude tráviť svoj voľný čas a keď tam nebude, budeš aj tak počúvať o jeho kapele.

A potom postupom času sa oni vlastne stanú aj tvoji kamoši. Lebo oni sú vlastne super. Ideš s nimi na koncert a cítiš sa ako princezná v ozbrojení rytierov. Ako VIP kde nikto nie je VIP. Pretože ty si predsa frajerka jedného z kapely a oni ťa budú ochraňovať, ako keby si bola frajerka všetkých. A vtedy si ich zamiluješ 🙂

@Tribute to freedom band

Počúvaš aj hudbu, ktorá sa ti nepáči

Toto znie horšie ako to v skutočnosti je. Ak ste si sadli v hudobnom štýle, gratulujem. Ak ste ale ako my dvaja, každý z iného hudobného cesta, je to už horšie.

Ráno cvičím jogu pri relaxačnej hudbe a v kuchyni hrá hlasno hardcore.

Ale ver mi, že ťa to naozaj obohatí. Počúvaš hudbu ( v mojom prípade hardcore), ktorú si inak nepustíš. Počúvaš o hudobnom štýle, o životnom štýle, o ktorom nič  nevieš. A zrazu pochopíš celého toho človeka. Prečo je aký je, prečo nosí to čo nosí, prečo chodí tam kam chodí.
Na hudobníkoch je to obzvlášť čitateľné, pretože všetko to čo robia a ako sa chovajú vyplýva z hudby, ktorú počúvajú.

A tak nám doma hrá hardcore, hip -hop, reggae, dubstep a rozprávame sa o hudbe. Teda on rozpráva a ja sa učím. Stále.  A tým, že počúvaš, rešpektuješ aj to, čo sa ti úplne nepáči, sa naučíš prenášať to aj do svojho života. Byť viac open mind a čítať medzi  notami riadkami.

Chodíš na koncerty

Pre milovníka koncertov je to paráda. Krása. Raj.
Ale pre mňa, 157 cm vysoké žieňa je to skôr utrpenie. Každý mi dáva lakťom do hlavy (lebo to je tvoja výšková pozícia, pri lakťoch iných ľudí), nikto ma nevidí, tak po mne stúpajú, alebo do mňa vrážajú a potom keď už konečne nájdem nejaké miesto tak sa ten najväčší chlap postaví presne predo mňa. No užijem si to prevelice.

Ale takto to väčšinou nevyzerá. Ako frajerka samozrejme ideš s kapelou a svojim frajerom do VIP, ale potom ho už väčšinou iba čakáš. Čakáš kým sa nachystá. Nazvučí. Odspieva. Zbalí. Podpíše. Porozpráva. A potom idete domov. A takto nejako stále dokola.

Ale poviem ti, že nie je krajší pocit ako keď ho vidíš na pódiu a vieš, že ťa v tom dave hľadá. Záleží mu na tom, či si tam, či sa pozeráš, či to s ním zdieľaš. Chce počuť tvoj názor a zaujíma ho, či ti niekto dal dnes lakťom do hlavy.

Všetci ho poznajú

Až keď mu na ulici ľudia podávali ruky, každý ho zdravil a pri romantickom rande sa pri nás stále niekto zastavoval a chcel sa porozprávať som si uvedomila, že “ehm a ty si slávny?”. Až potom som si ho vygooglila. A vypočula jeho hudbu. Až potom mi to docvaklo.

To že sa vlastne polovicu večera usmievaš na neznámych ľudí ako také nemé tupelko, lebo vôbec netušíš o čom sa rozprávajú, či to je názov kapely alebo klubu, či je to slovenské alebo niekde spoza oceánu.

…a že “scream” je druh spevu už vôbec nevieš.

No ale ver mi, že si na to zvykneš. Je to ako s tým-koho-netreba-menovať. Nehovor jeho meno, lebo v miestnosti nájdeš určite niekoho kto ho pozná 🙂 🙂

Máš zásobu kapelných tričiek

Štýl a oblečenie je pre hudobníka asi rovnako dôležité ako hudba. Preto nájdeš v ich šatníku rôzne kúsky viažuce sa ku koncertom na ktorom boli, kapele ktorú počúvajú, značku ktorú vytvoril niekto zaujímavý. A tak keď na koncerte nie je tričko pre neho, nájde sa určite tričko pre teba. A tak sa stalo, že už nemusím kupovať tričká. Pretože sa predsa vždy nejaké kapelné nájde. 🙂

Prečítaj si aj

AKO SA VYZNAŤ V REMESELNÝCH PIVÁCH. CRAFT BEERS NA CESTÁCH ČASŤ 1

Je s nimi naozaj sranda

Všetky historky čo ma napadli sú príliš situačné, ale ísť niekam s hudobníkmi naozaj sa nasmeješ. Sú zábavní, rozhľadení a istým spôsobom uletení. A potom sa dostaneš do stavu keď ti po večeroch rýmuje váš rozhovor do pesničiek Paľa Haberu.

Hudobník je umelec a umelec je citlivý

Spomenieš si na svoje obľúbené texty piesní? O čom boli? O láske, priateľstve, nenávisti, bolesti, šťastí. Ak nevnímaš všetky tieto veci, nemôžeš napísať dobrý text a zložiť dobrú hudbu. A nevidela som väčšieho romantika ako je ten môj hudobník. Oni to proste vedia. Ako potešiť tvoje srdiečko.
A možno ti aj serenádu zaspieva. Alebo pesničku zloží. Kto vie.

Život s mojim hudobníkom je samozrejme iný, ako môže byť ten tvoj. Rovnako ako každý vzťah je iný, každý sme svojský a jedinečný.

Zo života

Prečo sme sa presťahovali do Krakova a či je nám tu lepšie ako na Slovensku.

Už takmer rok žijeme v poľskom Krakove a až doteraz som si nedovolila robiť závery o tom či je nám tu lepšie ako doma, na Slovensku. V súčasnom trende digitálnych nomádov, kedy sa každý môže presťahovať tam kam chce a pracovať online, sme sa my doteperili do Poľska. Bizár trošku, že?

Necestujeme stále

V prvom rade by som chcela povedať, že nie sme digitálny nomádi a nepracujeme z domu. Sme pravdepodobne úplne rovnakí ako ty, čo čítaš tento článok. Každé ráno vstávame do práce, platíme nájom, riešime každodenné problémy. Len s tým rozdielom, že hovoríme iným jazykom na ulici a iným zasa v práci a ďalším zasa doma, platíme dane inému štátu a desíme sa daňového priznania oveľa viac ako doma, pretože tu už tomu úplne nerozumieme.

A cestujeme počas dovolenky. S tým rozdielom, že sme sa presťahovali do krásneho poľského mesta, kde sa ročne valia tisícky turistov. A tak máme stále čo objavovať a toto mesto je veľmi priateľské k expatom ako sme my.

Prečo Poľsko? (najrýchlejší vyhráva)

Po návrate z Ameriky sme sa dohodli, že je nám zrazu jedno v ktorej krajine skončíme, len nech tam skončíme spolu. Ja som mala ešte absolventský Erasmus z mojej vysokej školy a Matej zrovna skončil v práci. Rozposlali sme životopisy aj na Slovensku aj v iných EU krajinách.

O Poliakoch u nás na Slovensku prevláda názor, že dokážu predať všetko a rýchlo sa prispôsobujú trhu. A ja dodávam, že dokážu aj rýchlo najímať ľudí.

Poľsko vyhralo jednoduchou zhodou náhod. Ozvali sa a dokončili výberový proces ako prvý.
Celý výberový proces, teda tri výberové kolá, trvali tri dni. Jeden deň telefonický pohovor, druhý deň skype alebo normálny pohovor s HR a ďalší deň s manažérom. Nikto tu nečaká na “toho jedného zlatého zamestnanca”. Nenechávajú si najprv čas pol roka na získanie čo najviac životopisov a potom vyberajú.
Ako príklad uvediem našu skúsenosť. V novembri sme začali posielať životopisy. V decembri sme sa presťahovali do Poľska. Zo Slovenska sa nám začali ozývať vo Februári, či chceme prísť na pohovor.

A keď sa ma niekto nabudúce opýta čo som robila 3 mesiace keď mám časovú medzeru v životopise, asi sa ho opýtam čo robil on. 

Milujem tú rozmanitosť

Sedím v kancelárii sama Slovenka. Okolo mňa sú ľudia z celého sveta. Rôzne jazyky, kultúry, náboženstvá, farby pleti, farby očí, iný prízvuk angličtiny, iné jazyky a rozdielny vek.

Stereotypy o rôznych národoch sú tu v priamom prenose a nikto sa za ne nehnevá a často si z nich uťahujeme.

Tak teraz pracujeme obaja v medzinárodných korporátoch a jednoducho sme.

V obchode so mnou žartuje pani predavačka po poľsky a ja jej odpovedám slovensky. ” Sa pogadamy” s úsmevom odpovedá. Ďalší deň chce nejaká stará pani aby som jej prečítala zloženie potravín…
Na ulici počujem angličtinu, španielčinu, češtinu, ruštinu… a jazyky, ktoré ani neviem identifikovať.
Takmer každý tu vie po anglicky. Aj v poslednom zaprdenom stánku na okraji mesta.

Veľké mesto plné možností

Krakov má cca 750 tisíc obyvateľov + sú tu univerzity a ľudia ako my. Dalo by sa to prirovnať veľkosťou asi k Bratislave.
Pri cestovaní sme si uvedomili, že Slovensko je malá krajina a aj také mestá, ktoré mi nazývame veľkými, sú v porovnaní s inými veľkými mestami naozaj len takým priemerom. A tak je to aj s Krakovom. Neustále sa tu niečo deje, aj po roku čo tu bývame máme stále čo objavovať, kam zájsť, čo ochutnať.
Baví nás, že si tu držia svoje tradície, farby, kroje, jedlo, hudbu aj napriek tomu, že je to veľké a značne multi kultúrne mesto stále je tu “dych Poľska”.

Stále nás baví život vo veľkom meste, ale zároveň si čoraz viac uvedomujeme našu potrebu po prírode, kľude, dvore a záhrade.

Ak vie človek jazyky myslím si, že si v Krakove dokáže nájsť prácu. Ak vieš jazyky a máš aj nejaké iné zručnosti, prax alebo vedomosti, tak v tomto veľkom meste sa nestratíš.
Kurzy, školenia, koncerty, blšáky, múzeá.. to všetko je tu na jednom mieste. Pravdepodobne by sme mali takéto možnosti aj v Bratislave, ale o trošku menej v Nitre a ešte menej v Novom Meste nad Váhom.

REZERVUJ SI UBYTOVANIE CEZ BOOKING S 10% ZĽAVOU OD TWOVELERS.

Krutá zima

Poľsko je pre mňa spojené so zimou. Neviem či je to spôsobené tým, že som začala študovať v Katoviciach práve v zime, ale leto mi k tejto krajine nejako nesedí. Aj keď leto napriek všetkému bolo veľmi pekné a teplé.

A prečo teda krutá zima?
Okrem toho, že tu vie občas byť pekných mínus 20 stupňov, tak zima trvá celkom dlho. Začína v koncom októbra a končí  až niekedy v marci.

Ďalšou veľkou nevýhodou mesta je smog.  Smog sa v meste dokáže udržať veľmi dlho, nakoľko mesto leží v doline. A ľudia tu ešte stále kúria v domoch ( občas aj bytovkách) drevom alebo uhlím a v tom najhoršom prípade čímkoľvek čo majú po ruke ( nábytok, spaľujú odpadky, plasty) a potom v niektorých častiach mesta cítiť taký štipľavý zápach. Spolu s emisiami áut je to tu jedna veľká smogová párty.

Nikdy som si nevedela predstaviť ako sa dýcha, keď je vzduch plný smogu. Je to akoby si som sa nevedela poriadne nadýchnuť a aj to čo dýcham mi nestačí.

Počas zimy tu veľa ľudí nosí smogové masky, na ktoré sa túto zimu chystáme aj my, kedže do práce to máme takú 20 minútovú prechádzku. Na rôznych miestach v meste sú aj tabule, ktoré každý deň ukazujú aká je čistota ovzdušia a ráno v rádiu hlásia “smogové výstrahy”.

Smog vnímame ako jednu z najväčších prekážok a pravdepodobne aj jedným z najsilnejších dôvodov, prečo z Krakova raz odídeme. Mnoho ľudí sa sťažovalo, že im začala astma a rôzne dýchacie problémy práve tu. Chodiť so smogovou maskou a nemôcť chodiť von počas mnohých zimných dní, to nie je miesto, na ktorom chceme zostať.

 

KDE SA NAJESŤ V KRAKOVE – REŠTAURÁCIE, KTORÉ MUSÍŠ VYSKÚŠAŤ

Ceny

Ceny to je asi najčastejšie na čo sa nás každý pýta. Či je naozaj všetko také lacné, ako si to pamätáme z minulosti, či všetci jedia krówky a či sú  potraviny nekvalitné.
Ceny oblečenia, elektroniky a kníh sú porovnateľné ako na Slovensku.
Ceny potravín sú nižšie.

Kvalita potravín je prekvapivo veľmi dobrá a čo máme najradšej je to, že tu aj v obyčajnom obchodíku na sídlisku môžeme nájsť rôzne potraviny z celého sveta, bezlepkové a tiež potraviny bez laktózy.  Taktiež je tu veľa lokálnych pivovarov a oveľa väčší výber pív (aj v supermarkete) ako u nás.

Keď sme porovnali náklady na život v Bratislave a v Krakove, tak toto poľské mesto je jednoznačne lacnejšie.
Najvýraznejší je ale rozdiel v kvalite potravín a služieb. Máme pocit, že sú tie potraviny aj jedlo v reštaurácii kvalitnejšie. Teda za tie isté peniaze ako na Slovensku, tu dostaneme väčšiu kvalitu.

Ak ťa zaujímajú konkrétne ceny niektorých potravín, služieb a života pozri si napr. stránku numbeo.com.

Cestovanie na Slovensko

Poľsko susedí so Slovenskom a preto sme predpokladali, že tam bude rovnako dobré spojenie ako do Česka. Ale nanešťastie nie je. Ak si z Popradu, Ružomberka, alebo českých miest ako Ostrava alebo Brno spojenie je naozaj dobré. Za pár hodín sa domov dostaneš autobusom.
Ale dostať sa do Nitry alebo Nového Mesta n/V je už ťažší oriešok. Vlakové spojenie na Slovensko je veľmi drahé a časovo najvýhodnejší je nočný vlak, za ktorý za spiatočnú cestu zaplatíš cca 64€.
My najčastejšie využívame Flixbus (predtým Polskibus), ktorého ceny veľmi rôzne skáču, ale na linke PL – SK je spoľahlivým prepravcom.  Tak ak sa zadarí cesta môže stáť len 25€ spiatočne.

Aj napriek tomu, že sme si mysleli, že budeme cestovať domov častejšie, je to časovo veľmi náročné odcestovať domov na víkend bez auta.

Nájsť dobrých kamarátov z rôznych kútov sveta je jednou z výhod (darom) nášho života v Krakove.

Prečo nemáme auto?

Všade  v centre Krakova je parkovisko spoplatnené a máme iba pár možností:

  • dostať kartu obyvateľa a s ňou aj nárok na parkovanie
  • hádzať každý deň peniaze do parkovacieho automatu
  • zaplatiť si strážené parkovisko
  • nájsť si byt s parkovacím miestom, alebo dvorom

A tak po všetkých kalkuláciách nakoniec auto nemáme, zato sme majstri v spaní vo autobuse. 🙂

Dúfam, že som trochu vniesla svetlo do nášho zvláštneho výberu krajiny pre život. Ak ťa zaujíma niečo viac, alebo sa tiež chystáš do Krakova, určte sa radi podelíme o viac informácií. Pokojne napíš do komentárov nižšie alebo do správy.

Twovelers

 

Zo života

Júl je mesiacom bez plastov

Keď mi niekto hovoril o Zero waste, možno rovnako ako ty som si predstavila hippie ľudí, ktorí to veľmi hrotia, vyprodukujú iba jednu zaváraninovú fľašu odpadu za rok, žijú niekde v lese a všetko si vyrábajú samy a umývajú sa v potoku. A potom som zistila, že sú to normálni ľudia, ktorí cestujú, chodia do práce, žijú v panelákoch, maľujú sa a voňajú. Tak ako je možné, že vyprodukujú tak málo odpadu?

Čo je zero waste?

Zero Waste je filozofia, ktorá zahŕňa “recykláciu”, ale prekračuje rámec recyklácie tým, že pristupuje k celému systému ako k obrovskému toku zdrojov a odpadu prostredníctvom ľudskej spoločnosti.
Pracuje s piatimi základnými princípmi, alebo niekto ich nazýva aj pravidlami:

REFUSE: Odmietni to čo nepotrebuješ

REDUCE: Zredukuj to čo v živote potrebuješ

RECYCLE: Znovu použi a oprav

ROT: Skompostuj zvyšok

Tak a teraz to vyzerá ako nadľudský výkon, že? A predstava hippie rodinky je znova v hre. Ale chceme ti ukázať, že to nie je až také zlé a sú malé kroky čo môžeš urobiť. Nemusíš prekopať celý svoj život od základov a žiť asketicky niekde v jaskyni. Tiež nie sme perfektní a stále neprodukujeme jednu malú sklenenú nádobu odpadu ročne ako Bea Johnson, ale ako som písala v článku na Deň Zeme, malé kroky sú základ.

REFUSE, odmietni to čo nepotrebuješ.

Odmietni to čo nepotrebuješ neznamená, že si začneš odopierať to čo máš rád/a, alebo že začneš žiť v úplnom minimalizme. Jednoducho začneš rozmýšľať nad vecami, ktoré potrebuješ do väčšej hĺbky. Naozaj ich potrebujem, alebo sa dajú nahradiť?

  • Coffee to go: Velice populárna záležitosť a celkom dobre to vyzerá na sociálnych sieťach, že? Fotečka s kávičkou na prechádzke, pekné a praktické zároveň. Ak by si si každý deň kúpil/a kávu cestou do práce alebo do školy spotrebuješ cca 250 plastových vrchnáčikov na kávu. Wow vieš si to predstaviť na tvojom stole?
    Riešenie: Používaj vlastný hrnček. Je neuveriteľné množstvo hrnčekov, ktoré teraz môžeš nájsť na trhu, sú štýlové, sú pekné, sú praktické a navyše neprodukuješ zbytočný odpad.
  • Slamky: Aký by to bol drink v lete na terase bez slamky. Mochito bez slamky si neviem ani ja predstaviť. Najprv vypijem vodu, potom rum a nakoniec vydolujem cukor? Brrr hnusná predstava.
    Slamky sú zaujímavé v tom, že svojou veľkosťou v nás nevyvolávajú až toľko výčitiek ako napríklad igelitová taška. Sú malé, nenápadné a milučké. Ale vieš o tom, že každá slamka, ktorú si kedy použil/a je ešte stále niekde v prírode? Nedá sa recyklovať, takže tam stále niekde leží, zabudnutá, malá slamka z tvojho drinku. Ak ti napríklad stále nie je jasné, čo sa stane s takou slamkou keď sa ocitne v oceáne, pozri si video o korytnačkách a slamkách.
    Riešenie: Odmietni slamky. V bare, reštaurácii, si vypýtaj nápoj bez slamky a kúp si vlastnú. Existujú bambusové slamky, alebo nerezové slamky, ktoré si síce musíš so sebou nosiť, potom si ich aj sám/sama umyť, ale zabrániš zbytočným plastom.

Ľadová káva v lete nám oveľa viac chutí so slamkou. Preto používame bambusové.

  • Igelitové tašky a sáčky: Igelitky už nie sú v obchodoch zadarmo, musíš si ich za pár centov kúpiť. Ovocie a zeleninu si vložíš do sáčku, potom ju odvážiš a prinesieš k pokladni. Zamyslel/a si sa niekedy nad tým či naozaj potrebuješ dávať dve jablká do sáčku? Alebo jedno mango? Naozaj potrebuješ pri pokladni tú igelitku?
    Riešenie: Prvým krokom je mať svoju vlastnú tašku. Plátenné tašky už nie sú iba pre eko nadšencov, ale sú aj štýlové a nosíme ich miesto kabelky. Tak šup, zožeň si jednu aj na nákup. Alebo rôzne iné, látkové, alebo špeciálne dizajnovky na nákup. Sú malé a skladné a zbytočne nepoužívaš plastové.Druhým krokom je vyradiť sáčky. Uff toto je už ťažší oriešok. Nikdy nevieš koľko toho nakúpiš a koľko sáčkov budeš potrebovať preto je to pre nás náročnejšie.
    V niektorých väčších mestách môžeš nakúpiť v Zero Waste obchodoch. Do takýchto obchodov sa vyberieš s cieľom nakúpiť bez obalu, donesieš si svoje vlastné nádoby a podobne. Ale čo v takom supermarkete?

Kde nakúpiť potraviny bez obalu na Slovensku.

Na internete si môžeš kúpiť vrecká na takéto nákupy. Napríklad Frusack, výborný český produkt, znovu použiteľné vrecká, ktoré sa dajú aj kompostovať. Navyše sú priehľadné takže pri pokladni s tým nebudú mať problém. Ďalšími alternatívami sú napríklad bavlnené vrecká. A tu sa dostávame k ďalšiemu princípu zero waste a to je RECYCLE. Vrecká si môžeš ušiť zo starých tričiek, kusov látky, záclony ( tá je tiež priesvitná takže alternatíva tu je) ak nechceš alebo nemôžeš  investovať, pretože sáčky v obchodoch sú zadarmo, takže táto investícia sa ti vráti iba dobrým pocitom na duši. Ak si myslíš, že to nezvládneš pekné vrecká šije napr. Dutka zo zbytkového textilného odpadu.

Prekonaj ten divný pocit, že si jediný/a, ktorá si v celom supermarkete vláči svoje macíkové, kvetinkové, záclonové vrecká choď do toho. Z našej skúsenosti sme sa po prvý krát divne cítili asi iba my. Pani predavačky sa nad tým absolútne nepozastavovali a na tržnici nám tetule hovoria, že do takých krásnych kvetinových vreciek je im aj ľúto zemiaky dávať 🙂

Plátená taška a vrecká je naša základná výbava do obchodu.

Ďalšou alternatívou, ktorá sa nám osvedčila je nakupovať na tržnici. Tam máš väčší kontakt s predajcami a určite ti nikto nepovie, že ti to neodváži do tvojho vlastného vrecka.

  • Plastové fľaše : Malé plastové fľašky. Vypiješ, zahodíš, nabudúce kúpiš druhú. Najťažšie to je po opici, keď naozaj potrebujem bublinky, bublinky. Bublinková voda netečie z vodovodu a preto kupujeme veľké sýtené fľaše. Tu si naozaj niekedy ešte nevieme pomôcť. Ale ak si nepotrpíš na bublinkách, určite je skvelou alternatívou mať svoju vlastnú fľašu. Ja používam v práci sklenenú, ktorá sa dá zatvoriť a vodu si do nej iba dolejem. Nevýhodou na cestách je iba to, že sa bojím, že sa mi rozbije a tiež je celkom ťažká. Rovnako ako coffee to go pohárov je aj veľa dizajnových fľašiek, či už sklenených alebo nerezových, ktoré môžeš používať stále a nemusíš kupovať plasty.
  • Papierové vreckovy a.k.a servítky: Servítky sa v prírode rozpustia, takže nenarobia až toľko škody. Ale čo ten ich obal? Jedna nádcha nám dokáže zabrať aj dva tri balenia vreckoviek a to nehovorím o tých, ktoré máme v taške vždy “pre istotu”. Tak som nabehla mame do skrine a vytiahla riadny “oldschool” a to látkové vreckovky. Po použití ich hodím do práčky spolu s oblečením a neprodukujem zbytočný odpad. A rovnako ich mám v každej taške. 🙂

REDUCE Zredukuj to čo v živote potrebuješ

V tomto bode si každý musí povedať sám, či to čo nakupuje a používa aj naozaj potrebuje.
V mojom prípade, som sa začala viac zamýšľať nad spontánnym nákupom oblečenia. Idem okolo, je to v super zľave, páči sa mi to prevelice a veď možno sa zíde. Veľa z tých vecí som ani veľmi nemala na sebe, alebo ešte nebola príležitosť. Tiež potom ako som sa začala zaujímať odkiaľ to oblečenie je, ako sa správajú značky k zamestnancom. Začala som sa učiť šiť a hľadám lokálne značky, výrobcov ktorí sú fér, na čas kedy už budem niečo naozaj potrebovať. A tiež skús občas navštíviť second hand a.k.a sekáč, keď máš chuť nakupovať. Toľko sa budeš hrabať v oblečení, až ťa nakoniec prejde chuť, alebo objavíš niečo čo nikto nemá. ?

Výborne na túto tému píše blog Veronika Blabla  autorka knihy Příběh skříne nájdeš tam zaujímavé a niekedy aj šokujúce informácie o módnom priemysle.

Pri nákupoch v sekáčoch nájdeme občas riadne bomby

RECYCLE: Znovu použi a oprav

Pri tomto ma najviac napadajú moji starý rodičia a rodičia. Pamätám si babku štopkať ponožky, mamu prišívať záplaty, nažehlovať nažehlovačky, spevňovať vydraté kolená na teplákoch v škôlke.Rozstrihať svoje staré šaty a spraviť z nich šaty a šortky dcére. Teraz sa tomu veľmi pekne hovorí UPCYCLING. Objavujeme to čo naše babky robili dlhé roky. Teraz keď kúpim tričko vo výpredaji za 1€, podarí sa mi tam spraviť fľak čo nejde vyprať a kúpim si peknú kvetinovú nažehlovačku za 3€, zistím, že si radšej kúpim nové tričko za 3€, ktoré bude nové a to staré zahodím. Ale oveľa lepšie je naozaj si dačo opraviť, vyrobiť z toho jedinečný kúsok, alebo tašku, obal, čokoľvek čo ti následne bude ďalej slúžiť. My sme si tak ušili zo starých jeansov, tašky na nákupy a obal na notebook. Na youtube je milión rôznych nápadov a návodov, kde sa môžeš inšpirovať.?

ROT: Skompostuj zvyšok.

Ak máš dom a záhradu a kompost, nemusím hovoriť, že kam máš hádzať svoje zvyšky zeleniny, šupy z ovocia a podobne. Ale ak si panelákový kráľ/kráľovná je to už o niečo náročnejšie. Existujú kompostovače kde si chováš vlastné dážďovky čo papajú tvoj odpad, komunitné komposty a rôzne iné alternatívy, ale nebudem o nich písať pretože som to nevyskúšala.

Tak čo ešte stále si myslíš, že musíš byť hippie a žiť niekde v lese? Verím tomu, že nie a že vyskúšaš aspoň jednu z vecí, o ktorej som tu písala. Žiť férovejšie voči planéte, nie je také ťažké a máš z toho skvelý pocit. V tomto článku som písala len o pár tipoch, ktoré sme naozaj vyskúšali a neskôr pridám zasa ďalšie.

Ako si na tom ty a zero waste životný štýl? Určite nám daj vedieť, či v tom nie sme samy a či to má zmysel.

Zo života

Otvorme oči na Deň Zeme

Ako ma doma učili, odpadky nepatria na zem ale do koša. Po opekačke v lese si svoj odpad odnesieš do najbližšieho koša alebo domov. Moja mama mala v kabelke vždy vlastnú tašku, či už nejakú z mojich batikovaných výtvorov, alebo používala tú istú igelitku kým mohla. Neskôr na skautskom tábore, som sa naučila triediť odpad a vždy vyhadzujem odpadky do toho správneho koša sklo – papier -plast. S Matejom sme sa veľmi tešili, že keď začneme spolu bývať kúpime si taký ten super kôš z IKEA na recyklovanie odpadkov a budeme triediť a triediť. Ale realita odpadkov všade, len nie tam kam patria, nás zrazu nakopala do zadku.

Pri cestách v Amerike sme si uvedomili ako neuveriteľne veľa odpadu oni spotrebujú. Alebo my všetci spotrebujeme?

V obchode nám každý druh tovaru zabalili do zvlášť igelitovej tašky. Čiže ak som nakúpila drogériu, potraviny a oblečenie už som odchádzala minimálne s troma igelitovými taškami. Káva so sebou, cola v plastovom pohári, slamky, mrazené potraviny zabalené v množstvách plastu, „chlieb“ (ich chlieb nie je ako náš, tak mi je to až ľúto tak nazývať, ale to je zasa iný príbeh ? ) v sáčku. Niekedy som sa cítila ako keby som sa dusila v plastoch. Ale najhorší bol celý ten ich prístup. Rýchly konzumný život. Rýchly ako asi ulica v New Yorku.

A práve vtedy sme pochopili, že iba recyklovať nestačí. Že musíme urobiť niečo viac, už nestačí iba ochraňovať prírodu, les, park, lúku, pláž na ktorej práve sme. Treba zachraňovať planétu.

Každý z nás už určite videl alarmujúce správy o plastoch v oceánoch, plážach kde sú plasty, ale my na Slovensku vlastne nemáme pláž, prečo by nás to tak malo zaujímať. Potom ideme na dovolenku, pláže, ktoré sa čistia práve kvôli nám , turistom, aby sme si mohli opáliť svoje riťky. A tam sa rozčúlime nad ľuďmi, ktorí nechávajú na pláži po sebe bordel, a protestne hádžeme svoje odpadky iba do koša. Hneváme sa na rybárov, že si pri jazere po sebe neupracú, nechápeme ľudí čo vyhadzujú chladničky, pneumatiky stavebný odpad do lesa/ na lúky, veď máme predsa zberné dvory. Nerozumieme niekomu ako po opekačke môže nechať po sebe odpadkovú spúšť a odíde.

Ale potom príde tá facka. A nie som ja, presne taká istá ako oni? Nie sme my všetci vytvárači stále nového a nového odpadu?

Keď som začala nad týmto všetkým uvažovať a čítať, informovať sa bolela ma z toho hlava. Bolelo ma z toho srdce. Prišla som do obchodu na nákup a mala som pocit, že sa udusím. Že ma tam niekto dusí v plastoch, topím sa v plastovom mori. A tak som pár krát odišla bez nákupu, pár krát som nakúpila príliš draho, pretože som nechcela nič v plaste, pár krát som sa na to úplne vyprdla a nakúpila som úplne normálne. Nevedela som ako to vyriešiť a mala som pocit, že musím urobiť niečo veľké, že to čo robím, je málo a je to zbytočné. A tak som sa znova ponorila do plastového mora.

Dnes je Deň Zeme. Deň kedy všetci myslíme na prírodu, všade vidíme motivačné články, citáty, na Instagrame vidíme jarné fotky z parkov, deti kreslia v škole planétu, hovorí sa o recyklovaní a o tom, že máme míňať menej odpadu. Toto všetko je pre nás, ale celkom abstraktný pojem. Vieme, že sa to deje, ale nevidíme, alebo nechceme vidieť dôsledky našich činov.

Lebo hodením odpadkov do toho správneho koša to pre nás končí.

A tak dnes na Deň Zeme by som ti chcela ukázať pár vecí čo motivovalo nás na konanie malých zmien pre ľudstvo, ale veľkých pre nás. Pretože ti chcem povedať, že na každej kvapke v mori záleží. A to, čo spravíš dnes pre čistejšiu planétu, naozaj zaváži.

Ak rozmýšľaš v číslach

V roku 2014 dosiahlo celkové množstvo odpadu, ktorý vznikol v EÚ v rámci všetkých ekonomických činností a domácností, 2 503 mil. ton  a z toho je 8,3 % práve z našich domácností. Jeden obyvateľ Slovenska by mal podľa štatistík vyprodukovať 1636 kg odpadu ročne. Taká klasická rodina sú štyria. 4x 1636 = 6544 kg odpadu. Keď si predstavím koľko odpadu môžem zredukovať iba vedomým nakupovaním a svojim správaním sú to veľké čísla.

Štatistika odpadu EU za rok 2014

Na každého obyvateľa zeme tak pripadá 250 kusov plastov plávajúcich v oceáne.

Ak máš radšej vizualizáciu

Veľká pacifická škvrna, ktorá je niekde medzi Kaliforniou a Havajom obsahuje podľa vedcov  1,8 bilióna kusov plastov. Predstav si, že v oceáne sa plaví obrovská škvrna z odpadkov, ktorá má 49 035 kilometrov štvorcových to je 3x taká rozhloha ako Francúzsko. Odporúčam ti pozrieť si video od The Ocean Cleanup, ktorý túto škvrnu mapovali, pre lepší obraz toho, ako to vyzerá.

Mikroplasty

Mikroplasty vo všeobecnosti označujú plastické častice s veľkosťou 0,33 mm až 5 mm. Mikroplasty môžu pochádzať z rôznych zdrojov vrátane mikročastíc z kozmetických výrobkov, vlákien zo syntetického odevu, predvýrobné pelety a prášky, a fragmenty degradované z väčších plastových výrobkov. *

Tieto maličké kúsky plastov sa potom dostávajú aj do nášho tela úplne nenápadne.
Ako? Morské živočíchy si ich mýlia s potravou. Jedením morských plodov a rýb sa nám do tela dostávajú aj mikroskopické kúsky plastov. Ale nie je to iba o morských živočíchoch. Plast sa nám do tela dostáva už aj z pitnej vody alebo piva, pretože tieto maličké kúsky nedokáže zachytiť ani čistička. Určite o tom nájdeš veľa ďalších odborných článkov, ktoré ti to vysvetlia podrobne.
Ešte stále si to nevieš predstaviť? Vo videu nižšie, je pekne ukázané ako to funguje, aj keď nerozumieš príliš dobre angličtine.

Zvieratá trpia, kvôli našim nákupom

Predstav si malú korytnačku, ktorej sa podarilo prebojovať sa z pláže do mora, chytiť vlnu a odplávať do šíreho oceánu. Žiť dlhý a šťastný život.
O pár mesiacov neskôr sa zachytí do niečoho plastového, čo ju do konca života neopustí. Nemá kamarátov ani rodinu s rukami a nožnicami, ktorý by ju z toho oslobodili. A tak si so svojim plastovým spoločníkom vyrastá ďalej. Korytnačka rastie, ale jej plastový spoločník nie.

 

Korytnačka zachytená v plastoch. Zdroj: http://www.onegreenplanet.org

Zrdoj: http://www.onegreenplanet.org

Každé z týchto zvierat má svoj vlastný príbeh, ale jedno majú spoločné. Svojho plastového spoločníka sa nevedia zbaviť bez pomoci. Vtáky miesto rýb jedia vrchnáky z fliaš, kúsky igelitových tašiek, rybárske siete, tieto kúsky potom nevedia stráviť a zomierajú, pretože nemôžu ďalej jesť. Chobotnice si plávajúce igelitky v oceáne mýlia s medúzami, vráskavce s planktónom jedia aj plávajúce plasty.

Tento problém je samozrejme oveľa väčší ako o ňom teraz píšem, ale každý z nás môže prispieť svojou troškou. Odmietnuť plasty nie je koniec tvojho fancy, skvelého, cool života. Je to krok k lepšiemu.
Každý si musí nájsť tú svoju cestu, svoju rýchlosť akou chce do mora bez plastov skočiť. Svoju rýchlosť akou chce napredovať a o čo všetko sa snažiť. Zvoľ si to svoje tempo a svoju motiváciu. A ono to pôjde uvidíš.

Krásny Deň Zeme, želáme.

Twovelers

 

Zo života

Plávam v oceáne snov

Naše sny sa môžu meniť rovnako ako vlny v oceáne. Prichádzajú s určitým obdobím v našom živote a zároveň s ním aj odchádzajú. Obmývajú ich okolnosti, ľudia s ktorými sme, skúsenosti a zážitky. Cestou za našimi snami máme pocit, akoby nás občas zmietla vlna. Akoby to čo chceme bolo nemožné. Cítime ťažobu našich vlastných snov.

A potom je to celé na nás. Či chceme v tých vlnách plávať a snažiť sa dostať nad hladinu a nadýchnuť sa a plávať ďalej.

Či potrebujeme, aby nám niekto hodil záchranné koleso, ktoré nám pomôže bezpečne sa dostať na loď.
Alebo si už dopredu obliecť záchrannú vestu, aby sa nám nič nestalo.

Je to na tebe. Akúkoľvek cestu si vyberieš je len tvoja. Máš svoje vlastné sny a môžeš si s nimi nakladať ako chceš. Môžu sa zmeniť, môžu ťa prevalcovať, môžu ťa potopiť. Dôležité je čo urobíš potom.

Už sa ti splnil sen, po ktorom si neuveriteľne túžil/a, makal/a na ňom ?
Keď dosiahneme ten cieľ, to čo tak strašne chceme, je to to najkrajšie a najdesivejšie zároveň. Zrazu sme tam, kde sme chceli celú dobu byť a za tým je zrazu na chvíľu prázdno. Nevidíme ani vlny, ani ďaleký oceán, ani pevninu. Je tam na istý okamžik také desivé nič.
Ale potom prídu ďalšie sny, ďalšie boje, víťazstvá i prehry. Ďalšie divoké vlny i pokojný oceán. A o to je to snívanie krajšie.

Dnes ráno odostieram závesy v našom novom byte. Vidím sneh, električky a zababušených ľudí náhliacich sa do práce. Smutne si pomyslím, že to nie je to čo som si vysnívala.

A potom mi to dôjde. Veď, ale ja som si vysnívala bývať s ním, v inej krajine.
A bývam s ním, v inej krajine.
Nemám za oknom oceán, ani pláž, ani nie som v teplých krajinách.
Celé leto som bývala pri oceáne, bolo tam teplo, ale nebol tam on.
Tie moje sny prišli postupne. Uvedomila som si, že nemôžem mať všetko naraz. Že keď na svojich snoch makáš, nenecháš ich len tak prekĺznuť cez prsty, ako piesok na pláži, oni sa ti splnia. Otvor oči, možno ich máš priamo pred sebou. A ak tam nie sú, neboj, oni prídu.
Len neprestaň snívať.

Pamätaj si, že ako dieťa si neveril/a, že sa niečo nepodarí. Jednoducho sme verili, že to tak bude.
Verili sme svojim snom.
A ja im stále verím.
Plávam v oceáne snov.

Plávaj si aj ty v tom svojom oceáne snov.
Každý máme svoj vlastný. Búrlivý s veľkými vlnami ktoré znamenajú veľké zmeny, alebo len s pomalými a kľudnými vlnkami, ktoré nás postupne prinesú tam kam chceme.

Videl/a si už plávať drevo na hladine? Hádže ho zo strany na stranu, nechá sa unášať vlnami, dopredu a znova späť. Ide tam kam ho oceán nesie.
Ale neurobí pre to nič. Jednoducho sa plaví a necháva svoj osud na oceán.

Ale z malého kúsku dreva môže byť loď. Loď ktorá sa plaví smerom, ktorým chce. Preráža vlny, nakláňa sa zo strany na stranu, bráni sa proti silnému vetru alebo sa ponáhľa po kľudnom oceáne do cieľa. Do svojho cieľa.

Aj ty si loď. Máš svoje ciele a sny a snažíš sa ich splniť. Nie je zlé byť aj občas drevom a nechať sa unášať okolnosťami. Ale nikdy nechoď po dráhe, ktorú urobila cudzia loď. Pretože každý si musí budovať svoju vlastnú cestu, prerážať svoje vlastné vlny, alebo si užiť kľudný oceán. Neboj sa, že to čo snívaš je menej ako to čo robia ostaní. Nenachaj sa prevalcovať vlnami túžob, ktoré nie sú tvoje.

Je to tvoj vlastný oceán snov.
Plávaj v oceáne snov.
Cestuj životom po svojom.