Baobab – strom života, ktorý chudne. Ako chutia plody baobabu?
Niekedy v roku 2015 som natrafila na fotku obrovských stromov v Afrike, okolo ktorých prechádzali malý ľudia. Tieto stromy mi učarovali a rozhodla som sa, že jedného dňa sa na Madagaskare na ne pozriem zblízka. V roku 2018 sme sa vybrali na africký ostrov Zanzibar a ja som na tieto stromy ani nepomyslela. Až pokiaľ sme v dedinke, skrytej v africkej džungli, neuvideli môj prvý baobab.
Nerástol tak ako som si ho predstavovala z tej fotky, okolo neho nebolo veľa púštneho prachu, ani nebol taký obrovský. Tento baobab, ktorý mal podľa miestnych viac ako 200 rokov rástol hneď vedľa futbalového ihriska. Na Zanzibare majú aj tie najchudobnejšie dedinky futbalové ihrisko, pretože veria, že z nich môžu byť slávny a bohatí futbalisti, ktorí precestujú svet.
A tak tám stál sám, najstarší baobab na ostrove. Veľký, čarovný a mohutný. A mne sa, aj keď som to predtým neplánovala, splnil jeden z mojich cestovateľských snov. Vidieť baobab.
Legenda o baobabe
V jednej legende sa hovorí, že baobab bol jedným z prvých stromov, ktorý sa objavil na zemi. Po ňom prišla palma, ktorá bola štíhla a pôvabná.
Keď ju baobab zbadal, zostal nešťastný, že chce byť štíhlejší. Objavil sa aj „plamenný strom“ Brachychiton, ktorému závidel zasa jeho krásne kvety. A potom keď uvidel figovník, prosíkal, aby mal aj on také plody. Tak sa bohovia naňho nahnevali, vytrhli ho zo zeme a zasadili koreňmi hore, aby ho už nemuseli počúvať. A preto má podľa legendy teraz baobab taký zvláštny tvar.
Baobab
Tento strom je ikonou afrického kontinentu a rastie prevažne na ostrove Madagaskar, v Afrike alebo Austrálii.
Baobab je prehistorický druh, ktorý predchádza ľudstvu aj rozdeleniu kontinentov pred viac ako 200 miliónmi rokov. Stromy baobabu sa môžu žiť až 5 000 rokov (podľa niektorých vedcov len 2000, ale kedže strom nemá letokruhy je to stále veľkou záhadou), dosahujú výšku až 30 metrov a obvod až 50 metrov.
Prečítaj si aj ako sme ochutnávali najsmradľavejšie ovocie na svete.
Baobab rastie najčastejšie v savane, kde je klíma mimoriadne suchá. Tento strom sa postupom času prispôsobil svojmu prostrediu tak, že počas obdobia dažďov absorbuje a ukladá vodu vo svojom obrovskom kmeni, čo mu umožňuje produkovať v suchom období ovocie, aj keď je všetko naokolo suché. Aj preto ho nazývajú v Afrike „Strom života“.
Ako funguje ukladanie vody v strome baobabu?
V období dažďov ukladajú stromy vodu vďaka pórovitej štruktúre kmeňa. Následne v období sucha vodu využívajú a tak to vyzerá akoby chudli. Počas pár týždňov môžu baobaby stratiť niekoľko desiatok centimetrov z objemu, ktorý mali počas obdobia dažďov. Keby sme aj my mohli takto rýchlo chudnúť… 🙂
Jeden strom baobabu môže pohltiť až 20 000 litrov vody.∗
Zo stromu baobabu ťažia zvieratá aj ľudia, ktorí si často stavajú domy v blízkosti týchto stromov. Napríklad žirafy (aj vďaka svojej výške) rozžujú konár stromu a potom cezeň pijú ako cez slamku. Listy baobabov využívali ľudia v tradičnej medicíne – hovorí sa, vylieči takmer každú chorobu (malária, horúčka, mikrobiálne infekcie, hnačka, anémia, bolesť zubov.. ) a kôru stromu využívajú domorodci na výrobu oblečenia alebo povrazov.
Keď náš miestny sprievodca ( pán, ktorý býval v dedinke v kopcoch a vedel po anglicky) videl, že sme z baobabu nadšení rozhodol sa, že musíme ochutnať ovocie baobabu. A tak sa mi splnilo oveľa viac ako len vidieť baobab. Mohla som ochutnať ovocie najstaršieho stromu na našej planéte. ?
Ak ste doteraz nevedeli, že ovocie baobabu sa dá jesť, alebo že baobab vôbec nejaké ovocie má, nič si z toho nerobte, pretože my sme o tom do tej chvíle tiež nevedeli.
Plody baobabu
Keď nám pán pomocou veľkého kameňa zelené ovocie baobabu zhodil, nevedeli sme sa vynadívať. Zelená koža ovocia bola ako plyšová, chcelo sa mi ho iba hladkať. Ale pomocou ďalšieho kameňa sme tento ochranný obal rozbili a vykuklo na nás žlté vnútro, ktoré malo veľmi suchú konzistenciu.
Baobab je jediným ovocím na svete, ktoré na svojom konári prirodzene schne. Namiesto toho, aby ovocie spadlo a pokazilo sa, zostáva na vetve a pečie sa na slnku po dobu 6 mesiacov. Potom premení svoj zelený zamatový povlak na tvrdú kokosovú škrupinu. Buničina z ovocia (tú ktorú sme my stihli ochutnať) úplne vyschne. To znamená, že ovocie sa musí jednoducho zozbierať, odobrať a preosiať, aby sa vytvoril lahodný čistý ovocný prášok.
Vnútro plodu baobabu je veľmi kyslé (oveľa viac ako citrón) . Ovocie obsahuje veľmi veľa vitamínu C (ževraj 6x viac ako pomaranče) a tiež vlákniny. Domáci si z neho pripravujú sviežu limonádu počas horúcich dní – rozdrvia kúsok suchého vnútra ovocia a zmiešajú s vodou. Vznikne im z toho niečo podobné ako citronáda. Žeby baobabiáda? 🙂
“Upozornil som Malého princa, že baobaby nie sú kríky, ale stromy veľké ako kostoly, a keby so sebou odviezol aj celé stádo slonov, toto stádo by si neporadilo ani s jediným baobabom.”
Antoine de Saint-Exupéry, Malý princ.
Prednedávnom som v Poľsku natrafila aj na doplnok stravy – prášok z baobabu. Na moje prekvapenie chutil úplne rovnako ako ten, ktorý sme jedli my v Afrike. Uvádzajú rôzne pozitívne účinky na zdravie napríklad:
- Uvoľňovanie energie – zníženie únavy a únavy
- Imunitná funkcia – ochrana pred chorobami, infekciami a chorobami
- Zlepšenie trávenia – baobab je prírodný prebiotiku podporujúce zdravie čriev
- Zdravá a mladšia pokožka – baobab produkuje kolagén, ktorý vedie k žiariacej pokožke a pomáha v boji proti príznakom starnutia.
Práškom sa dá dochutiť čaj – bude chutiť ako čaj s citrónom, pridať ho do palaciniek alebo waflí, vytvoríte tým citrónovo karamelovú príchuť. Ja osobne ho mám najradšej pri pečení, pretože vo vode sa veľmi zle rozpúšťa.
Ochutnali ste už baobab? Alebo nejaké iné zaujímavé ovocie? 🙂
Tina
∗Baobab môže zadržiavať 650 litrov vody na meter kubický stromu. Preto sa obsah zadržanej vody líši v závislosti od veľkosti.