Dark turizmus. Prečo nás priťahujú miesta spojené so smrťou?

O seriáli Černobyl, ktorý sa stal jedným z najlepšie hodnotených na ČSFD, už asi každý počul. Množstvo divákov si pozrelo desivé zábery toho, čo s telom spôsobí rádioaktivita a videli čo sa stalo s mestom Pripjať a ľuďmi čo tam žili, po výbuchu jadrového reaktora . A predsa sa v roku 2019 stalo toto miesto, aj vďaka HBO vyhľadávanou destináciou pre turistov. Ľudia chcú vidieť to hrozivé opustené miesto, ale akosi zabúdajú, že sa nachádzajú na mieste, kde zomreli tisícky ľudí, fotia sa na sociálne siete  často bez rešpektu a s vidinou zaujímavej fotky, ktorá nazbiera lajky. Rozmohol sa dokonca fenomén, kedy ľudia pridávali geotag “Chernobyl” k fotkám na Instagrame, ktoré s tým miestom nemali nič spoločné, len aby nalákali, ľudí na svoj profil, alebo získali nejaké srdiečka.

Podobný problém s nevhodným chovaním návštevníkov, má tak ako Černobyl aj koncentračný tábor Auschwitz Birkenau, ktorý  každoročne navštívia stovky turistov. Fotky zapadajúceho slnka, barakov, alebo fotky na koľajniciach, po ktorých privážali do táborov ľudí je plný internet. Auschwitz dokonca vydal vyhlásenie, kde prosí ľudí o väčší rešpekt.

When you come to @AuschwitzMuseum remember you are at the site where over 1 million people were killed. Respect their memory. There are better places to learn how to walk on a balance beam than the site which symbolizes deportation of hundreds of thousands to their deaths. pic.twitter.com/TxJk9FgxWl

— Auschwitz Memorial (@AuschwitzMuseum) March 20, 2019

 

Prečo nás  fascinuje smrť a tragédia natoľko, že sme ochotní cestovať na miesta s tým spojené

Čo je to dark turizmus?

Temný turizmus privádza návštevníkov na miesta, kde sa v minulosti, či už v dávnej alebo nedávnej, stala nejaká tragédia, alebo nešťastie. Sú to miesta spojené so smrťou, alebo utrpením a práve tieto, majú nejakú zvláštnu schopnosť priťahovať davy turistov. Častými miestami sú napríklad cintoríny, miesta konfliktov, alebo mučenia a miesta kde sa stala nejaká katastrofa. Ale pod dark turizmus  spadajú napríklad aj miesta, ktoré sú spojené so smrťou slávnej osoby (napríklad zavraždenie Kennedyho v Dallase).

Asi každý z nás už bol v hradnej mučiarni, kde si skúsil strčiť ruky do okov, alebo sme boli zo školy na exkurzii na židovskom cintoríne. My sme pravidelne počúvali historku o Alžbete Bátoriovej, ktorá zabíjala mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi na Čachtickom hrade. Fascinovalo nás, že na hrade, kde sa prechádzame sa toto dialo, akoby mu to dalo zrazu reálne kontúry, zaujímavý príbeh, ktorý si môžeme s miestom spájať.

 

Koncentračné tábory, ktoré sú po celej Európe, sú často navštevovaným miestom, ktoré je spojené s históriou a majú istý edukačný charakter a zároveň sú aj desivé a smutné. Keď ľudia cestujú do Krakova, je práve Auschwitz tým miestom, ktoré ponúka najviac cestovných kancelárii a zároveň miestom, ktoré každý pozná. Boli ste tam aj vy zo školy na “výlete”?

Prečo dark turizmus?

Na internete nájdeš veľa článkov tému “dark tourism”, o etickom a ekonomickom aspekte navštevovania takýchto miest. O fenomén cestovania “za smrťou” sa zaujímal aj Malcolm Foley a John Lennon (paradoxne asi jeho menovec spevák John Lenon je ten, na ktorého si spomenieš a jeho smrť privádza ľudí prezrieť si Dakota Apartments) , ktorý napísali knihu Dark Tourism. A práve tu som čítala, pre mňa veľmi zaujímavý dôvod, prečo ľudia navštevujú takéto miesta.

 

“ Naše motivácie sú nejasné a ťažko rozmotateľné: kombinácia úcty, voyeurizmu a možno dokonca vzrušenia z toho, že sa priblížime k smrti.” 

Veď keď sa pozrieme, len na to aké filmy pozeráme, alebo knihy čítame, nie je tam vždy aspoň nejaký náznak tragédie alebo smrti? Prečo je potom zvláštne že nás fascinujú aj takéto miesta, keď cestujeme?

V knihe sa píše aj o tom, že takéto miesta sú “dôležitými svedectvami o neustálom zlyhávaní ľudstva a pri zmierňovaní našich najhorších excesov a môžu nám pomôcť poučiť sa z najtemnejších prvkov našej minulosti.” (Kniha je veľmi zaujímavá, ale zatiaľ ju nájdeš iba v angličtine.)

Z rovnakého dôvodu, poučiť sa z minulosti, sme navštívili aj múzeum Schindlerovej továrne v Krakove, ktoré je veľmi interaktívne a sprevádza temnou históriou Krakova počas druhej svetovej vojny. Za 3 hodiny v múzeu som videla neuveriteľné množstvo zverstiev, ktoré ľudia napáchali a už som sa viac nepotrebovala poučovať z histórie a aj to je jeden z dôvodov, prečo som nikdy nebola v koncentračnom tábore v Auschwitz- Birkenau. Nie je to pre mňa fascinujúce, ale desivé a nepotrebujem vidieť viac o tom čo sa tu dialo. Ale zároveň som bola na hrade, kde som bola na prehliadke v mučiarni, alebo v Skull Tower v Niši.

 

A to ma privádza k otázke, či je ďaleká minulosť menej desivá a poučenia hodná, ako tá relatívne blízka?

Ja som sa po prvý krát stretla s týmto pojmom, keď mi kamarátka odporučila seriál na Netflixe s názvom Dark Tourist, kde reportér David Farrier navštevuje práve miesta, ktoré sú zaraďované do kategórie dark turizmu, alebo ich vyhľadávajú ľudia fascinovaní smrťou.  Páči sa mi, že reportér sa snaží k tomu všetkému pristupovať s otvorenou mysľou a pochopiť správanie týchto ľudí a ich pohnútky. V jednej časti cestuje do Kolumbie, ktorá mi asi najviac utkvela v pamäti, pretože sme ju pred dvoma rokmi navštívili.

 

Určite ste už videli, alebo aspoň počuli o seriáli Narcos, ktorý je o živote Pabla Escobara. My sme sa s príbehom Escobara zoznámili bližšie práve v Medelline v Kolumbii, kde sme navštívili kamarátov, ale seriál sme pozerali až neskôr (čo bolo asi dobre).  A práve toto mesto je jedným z miest kde ľudia chodia na “dark turizmus” aj vďaka jednému z nájomných vrahov Escobara, ktorý je z nejakého nepochopiteľného dôvodu celebritou. John Jairo Velásquez, alias Popeye bol prepustený z väzenia v roku 2014 a odvtedy jeho popularita rastie. Je youtuberom, spisovateľom a sprievodcom po miestach, kde sa pohybovali práve s Escobarom. Popravde je to šialené, že by som, po všetkých tých príbehoch o vraždách, dobrovoľne niekam išla s takým človekom a ešte mu aj zaplatila.

Kde sú hranice?

Hoci temný cestovný ruch je sám o sebe podľa mňa istým spôsobom extrémnym zážitkom, existujú verzie, ktoré ešte viac posúvajú hranice.

Jedna vec je cestovať na miesta kde sa katastrofa už stala a nejakým spôsobom spracovať ten príbeh a zážitok. Ale potom sú miesta, na ktoré ľudia dobrovoľne cestujú ako napríklad krajiny, kde je vojna, krajiny kde hrozi únos, alebo krajiny postihnuté prírodnou katastrofou. Niektorí ľudia cestujú na miesta ako Irak, Severná Kórea alebo Sudán, miesta kde ti reálne hrozí nebezpečenstvo, môžu ťa uniesť alebo aj zabiť. O Sudáne píše napríklad aj Travelistan, ak ťa zaujíma viac. 

Je cestovanie o tom byť blízko smrti, alebo len o dobrodružstve, adrenalíne alebo majú ľudia posunuté hranice? 

Patrí urbex k dark turizmu?

Keď som písala tento článok a rozmýšľala nad všetkými miestami, ktoré som navštívila a ktoré sú nejakým spôsobom súčasťou dark turizmu napadlo mi, že kam asi patrí urbex. 

Čo je urbex?

Urbex je skratka pre urban exploration, čo doslovne znamená mestský prieskum. Wikipédia hovorí, že je to “súkromný prieskum verejne, alebo oficiálne neprístupných nadzemných aj podzemných objektov a zariadení, vytvorených ľuďmi najmä v mestách.”

 

V skratke je to objavovanie opustených miest, najčastejšie budov, ktoré nikto nevyužíva. S týmto je spojené aj fotografovanie a adrenalín, pretože na množstvo týchto miest, je veľmi ťažké sa dostať. Preto často každému urbexu predchádza príprava. Najprv treba takéto miesto nájsť, zistiť o ňom niečo a následne sa tam aj naozaj dostať. Zmyslom urbexu nie je nájsť opustené budovy a odniesť si čo sa nám páči, ale užiť si kultúrno-umeleckú hodnotu takéhoto miesta a zanechať túto možnosť aj iným “urbexákom” .

Peter Robinson sa rovnakou otázkou ako ja zaoberal vo svojej práci, v ktorej ma zaujala hlavne jedna myšlienka. Tvrdí, že urbex “ umožňuje prístup do sveta, v ktorom je tlmočenie nahradené slobodou vytvárať osobné, autentické porozumenie pre navštívené miesta.” 

Nemyslím si, že urbex sa musí vyslovene spájať so smrťou, môže sa jednať o jednoducho staré opustené miesto. Je skôr na ľuďoch, ktorí miesto nájdu, alebo sa tam nachádzajú, ako ďaleko pustia svoju predstavivosť, či si na základe toho, čo napríklad v starom dome nájdu, vytvoria predstavu o tom čo sa tam stalo a kde asi obyvatelia toho domu sú a tým si vytvoriť svoju vlastnú atmosféru daného miesta. 

Prečítaj si viac o urbexe v Krakove, ktorý patrí k dark turizmu.

Samozrejme, že existujú aj urbex miesta, ktoré sa vyslovenie spájajú so smrťou, ako napríklad vojenské bunkre, alebo opustené pracovné tábory. Preto je ťažké povedať či patrí alebo nepatrí urbex, do dark turizmu.

Z akéhokoľvek dôvodu sú ľudia priťahovaní tým, že sa dostanú čo najbližšie k smrti – či už je to smrť obetí genocídy alebo ich vlastných, kde je vlastne tá hranica normálnosti a kde sa jedná už o extrémny zážitok? Toto je asi veľmi individuálne a odpovedať si na to musí každý sám. Pre mňa osobne je dôležité si uvedomiť, že tieto miesta nie sú zábavným parkom, ale miesta plné smrti a tragédie a treba sa tam chovať s rešpektom.

Dark turizmus na Slovensku

Najznámejšie miesta na svete, ktoré patria k temnému turizmu sú napríklad Ground zero, ktoré označuje miesto na Manhattane, kde stála budova svetového obchodného centra, pamätník v Hirošime alebo vražedné polia v Kambodži. Ale čo také Slovensko?

Ak stále nevieš, ktoré sú tie tmavé miesta na Slovensku, alebo ťa to jednoducho láka, prikladám zoznam miest dark turizmu na Slovensku. Možno rovnako ako ja, budeš teraz na všetky tie miesta pozerať inými očami. Ale hlavne sa nezabudni správať s rešpektom. 🙂 

1. 1. Mauzoleum Andreja Hlinku 
   2. Kalište
   3. Čachtický hrad
   4. Múzeum holokaustu Seredi
   5. Lesopark Brezina
   6. Koncentračný tábor v Novákoch
   7. Reštaurácia Fontána v Dunajskej Strede
   8. Katov dom v Trenčíne
   9. Sklabinský hrad
   10. Grófova hrobka v Bojnickom zámku

Poznáš ešte nejaké miesta, ktoré sú z pohľadu dark turizmu zaujímavé? Čo si myslíš o takomto cestovaní? Budem rada ak budeš so mnou zdieľať svoj názor. 🙂 

 

Tina