Archív značiek: zero waste

Júl je mesiacom bez plastov

Keď mi niekto hovoril o Zero waste, možno rovnako ako ty som si predstavila hippie ľudí, ktorí to veľmi hrotia, vyprodukujú iba jednu zaváraninovú fľašu odpadu za rok, žijú niekde v lese a všetko si vyrábajú samy a umývajú sa v potoku. A potom som zistila, že sú to normálni ľudia, ktorí cestujú, chodia do práce, žijú v panelákoch, maľujú sa a voňajú. Tak ako je možné, že vyprodukujú tak málo odpadu?

Čo je zero waste?

Zero Waste je filozofia, ktorá zahŕňa “recykláciu”, ale prekračuje rámec recyklácie tým, že pristupuje k celému systému ako k obrovskému toku zdrojov a odpadu prostredníctvom ľudskej spoločnosti.
Pracuje s piatimi základnými princípmi, alebo niekto ich nazýva aj pravidlami:

REFUSE: Odmietni to čo nepotrebuješ

REDUCE: Zredukuj to čo v živote potrebuješ

RECYCLE: Znovu použi a oprav

ROT: Skompostuj zvyšok

Tak a teraz to vyzerá ako nadľudský výkon, že? A predstava hippie rodinky je znova v hre. Ale chceme ti ukázať, že to nie je až také zlé a sú malé kroky čo môžeš urobiť. Nemusíš prekopať celý svoj život od základov a žiť asketicky niekde v jaskyni. Tiež nie sme perfektní a stále neprodukujeme jednu malú sklenenú nádobu odpadu ročne ako Bea Johnson, ale ako som písala v článku na Deň Zeme, malé kroky sú základ.

REFUSE, odmietni to čo nepotrebuješ.

Odmietni to čo nepotrebuješ neznamená, že si začneš odopierať to čo máš rád/a, alebo že začneš žiť v úplnom minimalizme. Jednoducho začneš rozmýšľať nad vecami, ktoré potrebuješ do väčšej hĺbky. Naozaj ich potrebujem, alebo sa dajú nahradiť?

  • Coffee to go: Velice populárna záležitosť a celkom dobre to vyzerá na sociálnych sieťach, že? Fotečka s kávičkou na prechádzke, pekné a praktické zároveň. Ak by si si každý deň kúpil/a kávu cestou do práce alebo do školy spotrebuješ cca 250 plastových vrchnáčikov na kávu. Wow vieš si to predstaviť na tvojom stole?
    Riešenie: Používaj vlastný hrnček. Je neuveriteľné množstvo hrnčekov, ktoré teraz môžeš nájsť na trhu, sú štýlové, sú pekné, sú praktické a navyše neprodukuješ zbytočný odpad.
  • Slamky: Aký by to bol drink v lete na terase bez slamky. Mochito bez slamky si neviem ani ja predstaviť. Najprv vypijem vodu, potom rum a nakoniec vydolujem cukor? Brrr hnusná predstava.
    Slamky sú zaujímavé v tom, že svojou veľkosťou v nás nevyvolávajú až toľko výčitiek ako napríklad igelitová taška. Sú malé, nenápadné a milučké. Ale vieš o tom, že každá slamka, ktorú si kedy použil/a je ešte stále niekde v prírode? Nedá sa recyklovať, takže tam stále niekde leží, zabudnutá, malá slamka z tvojho drinku. Ak ti napríklad stále nie je jasné, čo sa stane s takou slamkou keď sa ocitne v oceáne, pozri si video o korytnačkách a slamkách.
    Riešenie: Odmietni slamky. V bare, reštaurácii, si vypýtaj nápoj bez slamky a kúp si vlastnú. Existujú bambusové slamky, alebo nerezové slamky, ktoré si síce musíš so sebou nosiť, potom si ich aj sám/sama umyť, ale zabrániš zbytočným plastom.
Ľadová káva v lete nám oveľa viac chutí so slamkou. Preto používame bambusové.
  • Igelitové tašky a sáčky: Igelitky už nie sú v obchodoch zadarmo, musíš si ich za pár centov kúpiť. Ovocie a zeleninu si vložíš do sáčku, potom ju odvážiš a prinesieš k pokladni. Zamyslel/a si sa niekedy nad tým či naozaj potrebuješ dávať dve jablká do sáčku? Alebo jedno mango? Naozaj potrebuješ pri pokladni tú igelitku?
    Riešenie: Prvým krokom je mať svoju vlastnú tašku. Plátenné tašky už nie sú iba pre eko nadšencov, ale sú aj štýlové a nosíme ich miesto kabelky. Tak šup, zožeň si jednu aj na nákup. Alebo rôzne iné, látkové, alebo špeciálne dizajnovky na nákup. Sú malé a skladné a zbytočne nepoužívaš plastové.Druhým krokom je vyradiť sáčky. Uff toto je už ťažší oriešok. Nikdy nevieš koľko toho nakúpiš a koľko sáčkov budeš potrebovať preto je to pre nás náročnejšie.
    V niektorých väčších mestách môžeš nakúpiť v Zero Waste obchodoch. Do takýchto obchodov sa vyberieš s cieľom nakúpiť bez obalu, donesieš si svoje vlastné nádoby a podobne. Ale čo v takom supermarkete?

Kde nakúpiť potraviny bez obalu na Slovensku.

Na internete si môžeš kúpiť vrecká na takéto nákupy. Napríklad Frusack, výborný český produkt, znovu použiteľné vrecká, ktoré sa dajú aj kompostovať. Navyše sú priehľadné takže pri pokladni s tým nebudú mať problém. Ďalšími alternatívami sú napríklad bavlnené vrecká. A tu sa dostávame k ďalšiemu princípu zero waste a to je RECYCLE. Vrecká si môžeš ušiť zo starých tričiek, kusov látky, záclony ( tá je tiež priesvitná takže alternatíva tu je) ak nechceš alebo nemôžeš  investovať, pretože sáčky v obchodoch sú zadarmo, takže táto investícia sa ti vráti iba dobrým pocitom na duši. Ak si myslíš, že to nezvládneš pekné vrecká šije napr. Dutka zo zbytkového textilného odpadu.

Prekonaj ten divný pocit, že si jediný/a, ktorá si v celom supermarkete vláči svoje macíkové, kvetinkové, záclonové vrecká choď do toho. Z našej skúsenosti sme sa po prvý krát divne cítili asi iba my. Pani predavačky sa nad tým absolútne nepozastavovali a na tržnici nám tetule hovoria, že do takých krásnych kvetinových vreciek je im aj ľúto zemiaky dávať 🙂

Plátená taška a vrecká je naša základná výbava do obchodu.

Ďalšou alternatívou, ktorá sa nám osvedčila je nakupovať na tržnici. Tam máš väčší kontakt s predajcami a určite ti nikto nepovie, že ti to neodváži do tvojho vlastného vrecka.

  • Plastové fľaše : Malé plastové fľašky. Vypiješ, zahodíš, nabudúce kúpiš druhú. Najťažšie to je po opici, keď naozaj potrebujem bublinky, bublinky. Bublinková voda netečie z vodovodu a preto kupujeme veľké sýtené fľaše. Tu si naozaj niekedy ešte nevieme pomôcť. Ale ak si nepotrpíš na bublinkách, určite je skvelou alternatívou mať svoju vlastnú fľašu. Ja používam v práci sklenenú, ktorá sa dá zatvoriť a vodu si do nej iba dolejem. Nevýhodou na cestách je iba to, že sa bojím, že sa mi rozbije a tiež je celkom ťažká. Rovnako ako coffee to go pohárov je aj veľa dizajnových fľašiek, či už sklenených alebo nerezových, ktoré môžeš používať stále a nemusíš kupovať plasty.
  • Papierové vreckovy a.k.a servítky: Servítky sa v prírode rozpustia, takže nenarobia až toľko škody. Ale čo ten ich obal? Jedna nádcha nám dokáže zabrať aj dva tri balenia vreckoviek a to nehovorím o tých, ktoré máme v taške vždy “pre istotu”. Tak som nabehla mame do skrine a vytiahla riadny “oldschool” a to látkové vreckovky. Po použití ich hodím do práčky spolu s oblečením a neprodukujem zbytočný odpad. A rovnako ich mám v každej taške. 🙂

REDUCE Zredukuj to čo v živote potrebuješ

V tomto bode si každý musí povedať sám, či to čo nakupuje a používa aj naozaj potrebuje.
V mojom prípade, som sa začala viac zamýšľať nad spontánnym nákupom oblečenia. Idem okolo, je to v super zľave, páči sa mi to prevelice a veď možno sa zíde. Veľa z tých vecí som ani veľmi nemala na sebe, alebo ešte nebola príležitosť. Tiež potom ako som sa začala zaujímať odkiaľ to oblečenie je, ako sa správajú značky k zamestnancom. Začala som sa učiť šiť a hľadám lokálne značky, výrobcov ktorí sú fér, na čas kedy už budem niečo naozaj potrebovať. A tiež skús občas navštíviť second hand a.k.a sekáč, keď máš chuť nakupovať. Toľko sa budeš hrabať v oblečení, až ťa nakoniec prejde chuť, alebo objavíš niečo čo nikto nemá. ?

Výborne na túto tému píše blog Veronika Blabla  autorka knihy Příběh skříne nájdeš tam zaujímavé a niekedy aj šokujúce informácie o módnom priemysle.

Pri nákupoch v sekáčoch nájdeme občas riadne bomby

RECYCLE: Znovu použi a oprav

Pri tomto ma najviac napadajú moji starý rodičia a rodičia. Pamätám si babku štopkať ponožky, mamu prišívať záplaty, nažehlovať nažehlovačky, spevňovať vydraté kolená na teplákoch v škôlke.Rozstrihať svoje staré šaty a spraviť z nich šaty a šortky dcére. Teraz sa tomu veľmi pekne hovorí UPCYCLING. Objavujeme to čo naše babky robili dlhé roky. Teraz keď kúpim tričko vo výpredaji za 1€, podarí sa mi tam spraviť fľak čo nejde vyprať a kúpim si peknú kvetinovú nažehlovačku za 3€, zistím, že si radšej kúpim nové tričko za 3€, ktoré bude nové a to staré zahodím. Ale oveľa lepšie je naozaj si dačo opraviť, vyrobiť z toho jedinečný kúsok, alebo tašku, obal, čokoľvek čo ti následne bude ďalej slúžiť. My sme si tak ušili zo starých jeansov, tašky na nákupy a obal na notebook. Na youtube je milión rôznych nápadov a návodov, kde sa môžeš inšpirovať.?

ROT: Skompostuj zvyšok.

Ak máš dom a záhradu a kompost, nemusím hovoriť, že kam máš hádzať svoje zvyšky zeleniny, šupy z ovocia a podobne. Ale ak si panelákový kráľ/kráľovná je to už o niečo náročnejšie. Existujú kompostovače kde si chováš vlastné dážďovky čo papajú tvoj odpad, komunitné komposty a rôzne iné alternatívy, ale nebudem o nich písať pretože som to nevyskúšala.

Tak čo ešte stále si myslíš, že musíš byť hippie a žiť niekde v lese? Verím tomu, že nie a že vyskúšaš aspoň jednu z vecí, o ktorej som tu písala. Žiť férovejšie voči planéte, nie je také ťažké a máš z toho skvelý pocit. V tomto článku som písala len o pár tipoch, ktoré sme naozaj vyskúšali a neskôr pridám zasa ďalšie.

Ako si na tom ty a zero waste životný štýl? Určite nám daj vedieť, či v tom nie sme samy a či to má zmysel.

Otvorme oči na Deň Zeme

Ako ma doma učili, odpadky nepatria na zem ale do koša. Po opekačke v lese si svoj odpad odnesieš do najbližšieho koša alebo domov. Moja mama mala v kabelke vždy vlastnú tašku, či už nejakú z mojich batikovaných výtvorov, alebo používala tú istú igelitku kým mohla. Neskôr na skautskom tábore, som sa naučila triediť odpad a vždy vyhadzujem odpadky do toho správneho koša sklo – papier -plast. S Matejom sme sa veľmi tešili, že keď začneme spolu bývať kúpime si taký ten super kôš z IKEA na recyklovanie odpadkov a budeme triediť a triediť. Ale realita odpadkov všade, len nie tam kam patria, nás zrazu nakopala do zadku.

Pri cestách v Amerike sme si uvedomili ako neuveriteľne veľa odpadu oni spotrebujú. Alebo my všetci spotrebujeme?

V obchode nám každý druh tovaru zabalili do zvlášť igelitovej tašky. Čiže ak som nakúpila drogériu, potraviny a oblečenie už som odchádzala minimálne s troma igelitovými taškami. Káva so sebou, cola v plastovom pohári, slamky, mrazené potraviny zabalené v množstvách plastu, „chlieb“ (ich chlieb nie je ako náš, tak mi je to až ľúto tak nazývať, ale to je zasa iný príbeh ? ) v sáčku. Niekedy som sa cítila ako keby som sa dusila v plastoch. Ale najhorší bol celý ten ich prístup. Rýchly konzumný život. Rýchly ako asi ulica v New Yorku.

A práve vtedy sme pochopili, že iba recyklovať nestačí. Že musíme urobiť niečo viac, už nestačí iba ochraňovať prírodu, les, park, lúku, pláž na ktorej práve sme. Treba zachraňovať planétu.

Každý z nás už určite videl alarmujúce správy o plastoch v oceánoch, plážach kde sú plasty, ale my na Slovensku vlastne nemáme pláž, prečo by nás to tak malo zaujímať. Potom ideme na dovolenku, pláže, ktoré sa čistia práve kvôli nám , turistom, aby sme si mohli opáliť svoje riťky. A tam sa rozčúlime nad ľuďmi, ktorí nechávajú na pláži po sebe bordel, a protestne hádžeme svoje odpadky iba do koša. Hneváme sa na rybárov, že si pri jazere po sebe neupracú, nechápeme ľudí čo vyhadzujú chladničky, pneumatiky stavebný odpad do lesa/ na lúky, veď máme predsa zberné dvory. Nerozumieme niekomu ako po opekačke môže nechať po sebe odpadkovú spúšť a odíde.

Ale potom príde tá facka. A nie som ja, presne taká istá ako oni? Nie sme my všetci vytvárači stále nového a nového odpadu?

Keď som začala nad týmto všetkým uvažovať a čítať, informovať sa bolela ma z toho hlava. Bolelo ma z toho srdce. Prišla som do obchodu na nákup a mala som pocit, že sa udusím. Že ma tam niekto dusí v plastoch, topím sa v plastovom mori. A tak som pár krát odišla bez nákupu, pár krát som nakúpila príliš draho, pretože som nechcela nič v plaste, pár krát som sa na to úplne vyprdla a nakúpila som úplne normálne. Nevedela som ako to vyriešiť a mala som pocit, že musím urobiť niečo veľké, že to čo robím, je málo a je to zbytočné. A tak som sa znova ponorila do plastového mora.

Dnes je Deň Zeme. Deň kedy všetci myslíme na prírodu, všade vidíme motivačné články, citáty, na Instagrame vidíme jarné fotky z parkov, deti kreslia v škole planétu, hovorí sa o recyklovaní a o tom, že máme míňať menej odpadu. Toto všetko je pre nás, ale celkom abstraktný pojem. Vieme, že sa to deje, ale nevidíme, alebo nechceme vidieť dôsledky našich činov.

Lebo hodením odpadkov do toho správneho koša to pre nás končí.

A tak dnes na Deň Zeme by som ti chcela ukázať pár vecí čo motivovalo nás na konanie malých zmien pre ľudstvo, ale veľkých pre nás. Pretože ti chcem povedať, že na každej kvapke v mori záleží. A to, čo spravíš dnes pre čistejšiu planétu, naozaj zaváži.

Ak rozmýšľaš v číslach

V roku 2014 dosiahlo celkové množstvo odpadu, ktorý vznikol v EÚ v rámci všetkých ekonomických činností a domácností, 2 503 mil. ton  a z toho je 8,3 % práve z našich domácností. Jeden obyvateľ Slovenska by mal podľa štatistík vyprodukovať 1636 kg odpadu ročne. Taká klasická rodina sú štyria. 4x 1636 = 6544 kg odpadu. Keď si predstavím koľko odpadu môžem zredukovať iba vedomým nakupovaním a svojim správaním sú to veľké čísla.

Štatistika odpadu EU za rok 2014

Na každého obyvateľa zeme tak pripadá 250 kusov plastov plávajúcich v oceáne.

Ak máš radšej vizualizáciu

Veľká pacifická škvrna, ktorá je niekde medzi Kaliforniou a Havajom obsahuje podľa vedcov  1,8 bilióna kusov plastov. Predstav si, že v oceáne sa plaví obrovská škvrna z odpadkov, ktorá má 49 035 kilometrov štvorcových to je 3x taká rozhloha ako Francúzsko. Odporúčam ti pozrieť si video od The Ocean Cleanup, ktorý túto škvrnu mapovali, pre lepší obraz toho, ako to vyzerá.

Mikroplasty

Mikroplasty vo všeobecnosti označujú plastické častice s veľkosťou 0,33 mm až 5 mm. Mikroplasty môžu pochádzať z rôznych zdrojov vrátane mikročastíc z kozmetických výrobkov, vlákien zo syntetického odevu, predvýrobné pelety a prášky, a fragmenty degradované z väčších plastových výrobkov. *

Tieto maličké kúsky plastov sa potom dostávajú aj do nášho tela úplne nenápadne.
Ako? Morské živočíchy si ich mýlia s potravou. Jedením morských plodov a rýb sa nám do tela dostávajú aj mikroskopické kúsky plastov. Ale nie je to iba o morských živočíchoch. Plast sa nám do tela dostáva už aj z pitnej vody alebo piva, pretože tieto maličké kúsky nedokáže zachytiť ani čistička. Určite o tom nájdeš veľa ďalších odborných článkov, ktoré ti to vysvetlia podrobne.
Ešte stále si to nevieš predstaviť? Vo videu nižšie, je pekne ukázané ako to funguje, aj keď nerozumieš príliš dobre angličtine.

Zvieratá trpia, kvôli našim nákupom

Predstav si malú korytnačku, ktorej sa podarilo prebojovať sa z pláže do mora, chytiť vlnu a odplávať do šíreho oceánu. Žiť dlhý a šťastný život.
O pár mesiacov neskôr sa zachytí do niečoho plastového, čo ju do konca života neopustí. Nemá kamarátov ani rodinu s rukami a nožnicami, ktorý by ju z toho oslobodili. A tak si so svojim plastovým spoločníkom vyrastá ďalej. Korytnačka rastie, ale jej plastový spoločník nie.

 

Korytnačka zachytená v plastoch. Zdroj: http://www.onegreenplanet.org

Zrdoj: http://www.onegreenplanet.org

Každé z týchto zvierat má svoj vlastný príbeh, ale jedno majú spoločné. Svojho plastového spoločníka sa nevedia zbaviť bez pomoci. Vtáky miesto rýb jedia vrchnáky z fliaš, kúsky igelitových tašiek, rybárske siete, tieto kúsky potom nevedia stráviť a zomierajú, pretože nemôžu ďalej jesť. Chobotnice si plávajúce igelitky v oceáne mýlia s medúzami, vráskavce s planktónom jedia aj plávajúce plasty.

Tento problém je samozrejme oveľa väčší ako o ňom teraz píšem, ale každý z nás môže prispieť svojou troškou. Odmietnuť plasty nie je koniec tvojho fancy, skvelého, cool života. Je to krok k lepšiemu.
Každý si musí nájsť tú svoju cestu, svoju rýchlosť akou chce do mora bez plastov skočiť. Svoju rýchlosť akou chce napredovať a o čo všetko sa snažiť. Zvoľ si to svoje tempo a svoju motiváciu. A ono to pôjde uvidíš.

Krásny Deň Zeme, želáme.

Twovelers