Určite si postrehol, že zúfalí českí turisti vystúpili v srbskom Niši miesto francúzskeho Nice. Samozrejme to nebolo nič príjemné, ale aj v takom Srbskom meste sa dá toho veľa zažiť. My sme sa do mesta Niš vybrali predovšetkým, kvôli lacným letenkám, ale aj zo zvedavosti. Aké je Srbsko? Ako sa žije v meste, ktoré bolo bombardované iba pred 18 rokmi?

Z extrému do extrému

Už pri vystúpení z lietadla na malom letisku, pri ktorom máš pocit, že si sa ocitol v motoreste v 90-tych rokoch, na letisku nefunguje bankomat, ty tam vonku stojíš a nemáš ani jeden srbský peniažtek, vedľa teba policajti so samopalmi začneš rozmýšľať kam si sa to vlastne dostal. Pri úpornom rozmýšľaní sa ti prihovorí srbka lámanou češtinou a ponúkne ti pomoc, daruje ti 80 centov na autobus, uvíta ťa v krajine a ty zrazu vieš, že to bude naozaj krásny víkend, lebo si si práve uvedomil, že stojíš pred zmenárňou.

…dievča ťa lámanou češtinou privíta v krajine zrazu vieš, že to bude naozaj krásny víkend.

Vidieť Varburgy a Chrobáky nie je v Niši žiadnou vzácnosťou. Či už ich pojazdné stretneš na cestách, alebo nepojazdné, polorozobraté niekde pri ceste, ale určite ich tam uvidíš. Rovnako tam po cestách jazdia úplne nové BMW(áno pre tých čo ma poznajú viete, že to bolo rozlišovanie či je to auto nové, alebo staré značky doplňuje Maťo 🙂 ). Rovnako ako je to s autami je to aj so všetkým ostatným. Na ulici stretneš ľudí v kožuchoch a ovešaných zlatom a taktiež už na prvý pohľad chudobných ľudí.  Môže sa ti to samozrejme stať aj na Slovensku, ale tam je ten rozdiel oveľa výraznejší.

Hlavná Obrenovićeva ulica, ktorá vedie k pevnosti, je plná moderných obchodov, je tam nákupné centrum a vôbec sa necítiš ako v zahraničí. Dokonca aj ceny sa nám vyrovnajú. Ak ale ideš ďalej od centra do bočných uličiek, nájdeš lacnejšie obchody a prostredie, ktoré nie je už úplne top. Zbombardované a zničené domy a obchody, na ktorých opravu ich majitelia nemajú peniaze, chuť alebo už jednoducho nežijú.

… rozdiel medzi tými, čo “na to majú” a tými čo “na to nemajú” je veľmi výrazný.

Jedným zo žiarivých príkladov z extrému do extrému je tržnica Cvetna pijaca pri pevnosti nazývanej Tvrdava. Kedže sme tam boli v zime, veľa kvetín sa tam nepredávalo, ale za to sme narazili na trh s “homemade” produktami, zeleninkou, zaváraninami, chudobnými babičkami a deduškami, ktorí sa snažili predať svoje výborné domáce potraviny. Ako nám neskôr prezradil náš srbský kamarát Nikola, tí čo predávajú na tržnici na to “majú” a práve tí, čo stoja vonku pred tržnicou a snažia sa predať svoje štrikované svetre, papučky a kvety zo záhrady sú tí chudobní. Naopak o pár metrov ďalej v Tvardave, sedeli tí “bohatí” a popíjali predraženú kávu na mieste, ktoré má turistické ceny.

Jedlo

Raňajky!
Řaňajky sú najdôležitejšou časťou dňa pre väčšinu Srbov. Samých nás prekvapilo, že majú toľko miest, kde si môžeš kúpiť raňajky, len si vybrať to správne. Väčšina z týchto miest má na výber z množstva slaných a sladkých druhov pečiva, ale najtradičnejší je burek.

Burek, kávu, pljeskavicu aj čierne víno sme si vychutnali nielen raz. Všetko sú to dobroty, ktoré treba ochutnať.

Burek

Burek je srbský druh pečiva, ktoré sa smaží z veľmi tenkého lístkového cesta a je plnený mäsom alebo syrom. Burek je veľmi mastný a pri jedení ho budete mať po celej brade a podáva sa najčastejšie teplý a s bielym jogurtom. Maťo to skúsil bez jogurtu, ale kedže je to sýte a mastné jedlo, jogurtový upgrade ocenil 🙂

Káva

Káva je pre Srbov jedným z najdôležitejších nápojov. Mal by si ju piť pomaly, ale predovšetkým v ranných hodinách, za ktoré srbi označujú niečo medzi 10-tou a 15-tou hodinou ( no už sme na Balkáne takže čo už, ráno je tu o desiatej).

Pljeskavica

Pljeskavica by sa dala označiť ako srbské národné jedlo. Ide o pomleté bravčové alebo hovädzie mäso vyformované do placiek a je ochutené soľou a pečené na ražni. Táto placka sa dáva do žemle a zeleninu aj omáčku si môžeš vybrať sám. Ale pozor! Ak sa v srbsku povie, že je niečo štipľavé je to naozaj štipľavé! Raz som si pri jedení štipľavej pljeskavice tak poplakala, že som ju musela otvoriť a všetky štipľavé papričky povyhadzovať.

Čierne víno

Kedže sme sa do Nišu vybrali v dosť chladných dňoch (začiatok decembra), po celodennom chodení po meste nám dobre padlo dačo teplé. Varené víno bolo správnou voľbou, až na to, že nápoják mali iba v azbuke. Maťo vytasil svoje základy ruštiny a vylúštil, že by to víno asi mohli mať. Pri objednávaní nás ale zarazilo, že čašníčka nám ponúkla iba čierne víno. Čierne víno je totiž synonymom pre červené, hlavne na juhu Srbska. Takže nezabudni, v Niši zásadne čierne víno 🙂

Azbuka áno, alebo ani nie?

Áno, samozrejme ako vždy mi nedošlo, že v Srbsku používajú azbuku. Ale po príchode do mesta sme si všimli, že ju veru nepoužívajú všade. Na ulici môžeš vidieť azbuku aj latinku, latinku aj azbuku. Ak by som to mala povedať ako mi jazyk narástol, nazvala by som to, že sa s tým jednoducho neserú. V škole sa učia v azbuke, ale takmer všetci poznajú a latinku.

A podľa čoho sú uvedené názvy v obchodoch, nápisy na ulici? No ako sa komu páči :). Ak chce byť majiteľ obchodu staromódny používa azbuku, ak je viac “západný” používa latinku. Problém nastal až v momente, keď sme sa chceli orientovať podľa mapy čo sme dostali v hosteli, pretože mapa bola v latinke, názvy ulíc v azbuke a aplikácia tiež v azbuke. No, zorientuj sa potom!

Orientácia v Niši

Na naše veľké prekvapenie sme v hosteli dostali mapu aj brožúru o meste. Teda nie, že by sme v hosteloch mapu bežne nedostali, ale od Niš-u sme to jednoducho nečakali. Obe boli veľmi pekne spracované a prehľadné.

Najväčšia topka ale bola, keď sme objavili free apku s názvom Niš Talking, ktorá funguje na báze GPS a ukazuje ti kde sa nachádzaš a kde sa nachádzajú najbližšie pamiatky, ale samozrejme aj tie ostatné. Pri kliknutí na GPS značku sa ti otvorí popis pamiatky a ak si lenivý čítať je tam aj hlasový sprievodca.
Jedinou nevýhodou je, že ju musíš kombinovať s mapou, pretože názvy ulíc sú tu v azbuke, ktorú ak nevieš čítať je ti apka na nič.
Link na apku nájdeš tu.

Pamiatky

Niekto sa im oblúkom vyhýba, niekoho zaujímajú iba ony a nás zaujímajú, pretože sú súčasťou kultúry a histórie. Prešli sme teda väčšinu ( píšem väčšinu, pretože kostolom príliš nefandíme), a tu sú tri najzaujímavejšie, ktoré si určite nenechaj ujsť… ak sa na ne budeš cítiť.

Bubanj – Memorial park

Pamätník obetiam druhej svetovej vojny, ktorý sa nachádza v rozľahlom parku nad mestom. V strede parku sa nachádzajú tri monumenty zaťatých pästí, ktoré symbolizujú boj mužov, žien a detí, ktoré zomreli počas druhej svetovej vojny. Ak ťa tieto monumenty nezaujmú, je to pekné miesto na prechádzku.

Tržnica Cvetna pijaca

V tržnici môžeš nájsť všetku zeleninu a ovocie od výmyslu sveta. Je to vonku iba pod strechou, takže tu je ruch z ulice a ruch na tržnici, ľudia sa tu rozprávajú, zjednávajú, ponúkajú a kupujú. Strávili sme tu hodinu obdivovaním zaváranín v plastových fľašiach, obrovských tekvíc, korenia a paprík od výmyslu sveta. Určite stojí za to sa tam pozrieť či už si milovník jedla alebo nie.

Pevnosť/ The Fortress/ Tvrdava 

Pevnosť je symbolom mesta a je blízko rieky Nisava. Označujú ju za najkrajšiu Tureckú vojenskú pevnosť na strednom Balkáne. Či to tak je, alebo nie je posúď sám/a. Čo vieme my, je že je to naozaj pekné miesto na prechádzku a v jeho vnútri sa nachádza viacero historických pamiatok a je z neho pekný výhľad na mesto.

Koncentračný tábor Red Cross

Trošku ironický názov, že? Pomenovaný je podľa blízkej vlakovej stanice s rovnakým názvom. O koncentračnom tábore nemusím veľa písať sám vieš čoho je to dôsledok a čo sa tam dialo. Pre nás to nie je turistická atrakcia. Je to real. Je to chlad a smútok, ktorý ti sadá na plecia keď prichádzaš. Strieda ho zdesenie a nechápavosť. Vystrieda ho potvrdenie nášho presvedčenia, že raz stačilo. A ak si to nemyslíš rovno tento blog zavri a už ho nikdy neotváraj.

Tip: Za 200 srbských dinárov (cca 1,60 €) si kúpiš vstupenku na 4 pamiatky v meste : Red Cross, Skull Tower, Archeologické múzeum a Mediana.

Kultúra

Srbi sú veľmi príjemní ľudia a hlavne sú veľmi zhovorčiví. Tak sme sa zoznámili aj s našim srbským kamošom Nikolom, ktorého sme po krátkom rozhovore pozvali k nášmu stolu a nakoniec sa stal našim sprievodcom po meste a pozval nás k sebe domov.
Tu sú highlight-y,ktoré sme si za týchto pár dní všimli:

• Ak sa Srbi v bare bijú, je to väčšinou preto, že všetci chcú platiť a nikto nechce nechať platiť toho druhého. Až sa nakoniec od samej zdvorilosti pobijú. 🙂
• Sú veľmi pohostinní. Pozvú ťa k sebe domov, ukážu ti ako žijú a navaria ti.
• Kapitalizmus. Všetko je kapitalizmus. Kapitalizmus je zlo. Toto je najčastejšie slovo, ktoré sme v Niši počuli. Ak sme nepočuli kapitalizmus v každej druhej vete, tak ani raz.
• Graffity všade! Všetko v meste je posprejované. Steny budov či kultúrne pamiatky všade si vyznávajú lásku. Akoby niekto rozdával spreje na ulici každému, kto je zamilovaný.

Tip: Dávaj si pozor pri bankomate. Na hlavnej ulici postávajú bandy malých, chudobných detí a potom ako vyberieš peniaze sa na teba nalepia a budú chcieť aby si im niečo dal. Jeden malý otrhanček nás takto prenasledoval asi 10 minút a nepomohlo nič, muselo ho to prestať baviť. A vieš ako to je – podaj prst a vezmú si celú ruku 🙂

Je v Srbsku lacno?

Keď chceš hodnotiť či je miesto lacné, alebo drahé je to strašne subjektívne. Pre niekoho lacné, pre iného drahé. Nech si vieš trošku spraviť predstavu o tom, aké sú v Niši ceny:

• veľké pivo 1 €
• kapučíno 0,88 €
• deci vína 1,30 €
• burek 0,80 €
• pljeskavica 1,20€
• najlacnejšie ubytko v meste 10€ osoba/noc

Letenky

Letenky do Nišu nájdeš cez Ryanair veľmi lacné, je to supiš, ak rád/a cestuješ lowcost a zároveň nemáš veľa času. My sme leteli za 20€ obaja z Bratislavy do Nišu a to počas predĺženého víkendu – letieť môžeš v piatok tam a v pondelok späť.  Tak prečo neochutnať burek už tento týždeň? 🙂

Ubytovanie

Každý, keď vyberá ubytovanie má isté preferencie – niekto musí mať pohodlnú posteľ, iný čistú toaletu alebo kuchyňu, ale keď si ideš lowcost cestovanie väčšinou ti záleží na tom aby tam bolo relatívne čisto a teplo a predovšetkým záleží ti na cene. Srbsko bolo prvé miesto, kde sa nám lacné cestovanie nie úplne vyplatilo.
Rezervovali sme si izbu pre dvoch s výhľadom na mesto za 10€ na noc, ktorá mala dobré referencie. Dostali sme apartmán pre šiestich, v ktorého kúpeľni som už aj ja tŕpla pri predstave, že sa mám niečoho dotknúť (a to mám skautský výcvik), tenkými paplónikmi a jedným radiátorom, pre 3 miestnosti. Domáci nám pribalil aj ohrievač, ktorý sme mali na noc vypínať – po prvej noci kedy nám mrzli nosy sme to vzdali a ohrievač mali zapnutý celú noc. Do otvorov na dvere do druhých miestností sme si dali matrace z iných postelí, nech si aspoň trochu nadýchame.
Lowcost na úrovni.

Tip pre teba: Pri sledovaní recenzií pri vyberaní ubytovania si pozri, či tá recenzia bola od cestovateľa čo tam bol v lete alebo v zime. V lete ťa radiátor v izbe určite nebude zaujímať, ale keď je vonku -5, tak zrazu je to tvoja najväčšia priorita 🙂

Nevedeli sme čo očakávať od spontánne kúpených leteniek a ani od mesta Niš a krajiny. Ale aj vďaka nášmu novému kamošovi, ktorý nám ukázal mesto sme boli s výberom Nišu veľmi spokojní. Boli sme zababušení v bundách a bolo nám zima ( boli sme prvý decembrový víkend), ale raz sa vrátime a vypijeme si pivo pri rieke na lavičke 🙂

Twovelers.