Prenájom auta v zahraničí. Ako si bezpečne prenajať auto v autopožičovni.
Po našom mesačnom tripe po Amerike kde sme si po prvý krát prenajali auto, sme si požičali už 10 rôznych áut. Pri cestovaní do iných krajín samozrejme využívame aj verejnú dopravu, ale ak necestujeme pomaly a máme obmedzený čas, za ktorý chceme vidieť čo najviac, je výhodnejšie si požičať auto ako jazdiť autobusmi. Nič nás neobmedzuje a môžeme si užiť krásne západy slnka, stratiť sa v Afrike, alebo dostať sa k vodopádom, kde by nás nikto nezaviezol. Ešte pred pred rokom by nám prišlo prenajatie si auta z požičovne áut ako niečo riskantné, predražené a nezmyselné. Po hodinách strávených nad všetkými podmienkami a webmi autopožičovní už máme celkom slušný prehľad, preto…
Aké je to chodiť s hudobníkom
Aké to je chodiť s hudobníkom? Keď niekomu poviem, že chodím s hudobníkom, ľudia sa rozdeľujú na dva tábory. Jeden si myslí, že je to tá najhoršia vec, pretože hudobníci sú predsa prelietaví a majú množstvo fanyniek. “Nebojíš sa, keď ide niekam na koncert?” Druhí si myslia, že je to strašne cool, že mám vlastne všade vstupenky zadarmo a že stretávam samých známych ľudí. ” Čoo to je super, to by si sa mohla spýtať, či nemôže zohnať lístky na xy. Veď vy sa všade dostanete, keď sa pozná s xy.” …
Prečo sme sa presťahovali do Krakova a či je nám tu lepšie ako na Slovensku.
Už takmer rok žijeme v poľskom Krakove a až doteraz som si nedovolila robiť závery o tom či je nám tu lepšie ako doma, na Slovensku. V súčasnom trende digitálnych nomádov, kedy sa každý môže presťahovať tam kam chce a pracovať online, sme sa my doteperili do Poľska. Bizár trošku, že? Necestujeme stále V prvom rade by som chcela povedať, že nie sme digitálny nomádi a nepracujeme z domu. Sme pravdepodobne úplne rovnakí ako ty, čo čítaš tento článok. Každé ráno vstávame do práce, platíme nájom, riešime každodenné problémy. Len s tým rozdielom, že hovoríme iným jazykom na ulici a iným zasa v práci a ďalším zasa doma, platíme dane…
Júl je mesiacom bez plastov
Keď mi niekto hovoril o Zero waste, možno rovnako ako ty som si predstavila hippie ľudí, ktorí to veľmi hrotia, vyprodukujú iba jednu zaváraninovú fľašu odpadu za rok, žijú niekde v lese a všetko si vyrábajú samy a umývajú sa v potoku. A potom som zistila, že sú to normálni ľudia, ktorí cestujú, chodia do práce, žijú v panelákoch, maľujú sa a voňajú. Tak ako je možné, že vyprodukujú tak málo odpadu? Čo je zero waste? Zero Waste je filozofia, ktorá zahŕňa “recykláciu”, ale prekračuje rámec recyklácie tým, že pristupuje k celému systému ako k obrovskému toku zdrojov a odpadu prostredníctvom ľudskej spoločnosti. Pracuje s piatimi základnými princípmi, alebo niekto ich nazýva aj pravidlami: REFUSE: Odmietni to čo nepotrebuješ…
Otvorme oči na Deň Zeme
Ako ma doma učili, odpadky nepatria na zem ale do koša. Po opekačke v lese si svoj odpad odnesieš do najbližšieho koša alebo domov. Moja mama mala v kabelke vždy vlastnú tašku, či už nejakú z mojich batikovaných výtvorov, alebo používala tú istú igelitku kým mohla. Neskôr na skautskom tábore, som sa naučila triediť odpad a vždy vyhadzujem odpadky do toho správneho koša sklo – papier -plast. S Matejom sme sa veľmi tešili, že keď začneme spolu bývať kúpime si taký ten super kôš z IKEA na recyklovanie odpadkov a budeme triediť a triediť. Ale realita odpadkov všade, len nie tam kam patria, nás zrazu nakopala do zadku. Pri cestách v Amerike sme si uvedomili ako neuveriteľne veľa odpadu…
Plávam v oceáne snov
Naše sny sa môžu meniť rovnako ako vlny v oceáne. Prichádzajú s určitým obdobím v našom živote a zároveň s ním aj odchádzajú. Obmývajú ich okolnosti, ľudia s ktorými sme, skúsenosti a zážitky. Cestou za našimi snami máme pocit, akoby nás občas zmietla vlna. Akoby to čo chceme bolo nemožné. Cítime ťažobu našich vlastných snov. A potom je to celé na nás. Či chceme v tých vlnách plávať a snažiť sa dostať nad hladinu a nadýchnuť sa a plávať ďalej. Či potrebujeme, aby nám niekto hodil záchranné koleso, ktoré nám pomôže bezpečne sa dostať na loď. Alebo si už dopredu obliecť záchrannú vestu, aby sa nám nič nestalo. Je to na tebe. Akúkoľvek cestu si vyberieš je len tvoja. Máš svoje vlastné…
Najkrajší vianočný darček, ktorý môžeš darovať sama sebe
Počas Vianoc myslíš na svojich kamarátov, rodinu a rozmýšľaš ako ich čo najviac potešiť, čím ich obdarovať. Vianoce sú čas, kedy si chceš nájsť čas na všetkých ktorých ľúbiš, stretávať sa a vychutnať si tú atmošku. Ale rozmýšľala si niekedy nad tým, obdarovať na Vianoce sama seba? Znie to ako tá najsebeckejšejšia vec, na ktorú môžeš pomyslieť. Obdarovať sama seba na Vianoce. Rozbaliť si pod stromčekom darček, ktorý si si sama podarovala a potom sa tváriť prekvapene, rovnako prekvapene ako všetci okolo stromčeka, pretože ti ho predsa nikto z nich nedal. Tak a teraz to skús trošku rozdýchať a čítaj ďalej.Tak presne takýto darček na mysli nemám. Vianoce sú lásky…
O múzach.
Po dlhom čase mám opäť inšpiráciu. Otváram všetky poznámky v telefóne a pripomínam si leto v Amerike aby som nezabudla čo všetko chcem s tebou zdieľať. Niečo hlbšie do duše, nielen holé cestovateľské fakty. A tak hneď na začiatok niečo o tvorivej duši, ktorá je v tom až po uši. ❀ Pretože keď je nespokojná duša, nedá sa tvoriť. Nedá sa kresliť, nedá sa písať, nedá sa skladať hudba. Keď je srdce smutné, nejde mi to. Neviem tvoriť. Na tvorenie potrebujem lásku. Potrebujem svojho muža. On je moja múza. Pri ňom rastiem. Kvitnem. Zo srdca mi vyrastajú kvety všetkých farieb. Naťahujú sa za slnkom, chcú byť krajšie, výraznejšie, silnejšie a…
Úchyláci na cestách. Ako sa im vyhnúť?
Už som spomínala, že priťahujem podivné zážitky. Neviem či je to mojim kukučom, alebo mojimi veľkými očami, ale vždy sa na mňa nalepí nejaký úchyl. Ako sa vyhnúť takýmto divným ľuďom, ako sa k nim správať a akých som stretla na cestách ja? Keď si sama na cestách s tým veľkým batohom alebo kufrom, tak veľa chlapom pripadáš zraniteľná a ako ľahká korisť. Akokoľvek si skúsená cestovateľka, alebo len cestuješ domov MHD-čkou niekedy sa im jednoducho nevyhneš. Divným chlapom, ktorí s tebou chcú za každú cenu byť. Ja týchto úchylov evidentne priťahujem, úplne na každej ceste. Ďalej v článku som spísala tie “topky”, ktoré som stretla ja a pár tipov, ako si…
Čo nás naučil erasmus?
V miestnosti sedím so Španielkou, Talianom, Ukrajinkou, Francúzom, dievčatami z Litvy a Dánska. Pijeme všetci Grécke pivo a jeme čipsy vyrobené v Poľsku. Rozprávame sa po anglicky. Smejeme sa rovnakému vtipu. Každý sme iný, máme inú reč, kultúru a zvyky. Ale jedno máme spoločné. Sme európania. Keď sa rozhodneš ísť na erasmus, tvoji učitelia na výške na teba pozerajú cez prsty, lebo sa ževraj ideš len zabávať. Tvoji kamaráti si ťa predstavujú ako človeka ktorý pol roka nespal a každý deň bol opitý na párty. Tvoji rodičia dúfajú, že sa zdokonalíš v jazyku. Ty dúfaš, že zo seba vysúkaš aspoň nejaké anglické vety, trafíš do školy a nájdeš si aspoň jedného kamoša a konečne ti prídu tie…
