Aké je to chodiť s hudobníkom

Aké to je chodiť s hudobníkom? Keď niekomu poviem, že chodím s hudobníkom, ľudia sa rozdeľujú na dva tábory.

Jeden si myslí, že je to tá najhoršia vec, pretože hudobníci sú predsa prelietaví  a majú množstvo fanyniek.

“Nebojíš sa, keď ide niekam na koncert?”

Druhí si myslia, že je to strašne cool, že mám vlastne všade vstupenky zadarmo a že stretávam samých známych ľudí.

” Čoo to je super, to by si sa mohla spýtať, či nemôže zohnať lístky na xy. Veď vy sa všade dostanete, keď sa pozná s xy.”

                                     

Ale aké je to naozaj? 

Hudba je jeho život

Je to rovnaké ako keď rád beháš. Maľuješ. Jazdíš na motorke. Pečieš. Nevieš si jednoducho predstaviť život bez tejto činnosti. Bez okruhu ľudí, s ktorými sa o tom môžeš porozprávať. Vychutnať si to.
A tak to je aj s hudbou a hudobníkmi. Až dokedy sa medzi nich nedostaneš neuvedomíš si, že hudba je všade okolo nás. V rádiu, v obchode, na ulici, už len dve veci klopkajúce o seba vydávajú nejaký zvuk, ktorý môže pripomínať hudbu. A to vyvoláva asociácie v hlave hudobníka.

Musím povedať, že pokiaľ som nespoznala Mateja, nevedela som takmer nič o hudbe. Teda asi ako priemerný človek, ktorého to vôbec nezaujímalo. Tak hlbšie.

Nemôžeš jednoducho odstrihnúť túto časť jeho života. Všetko sa okolo nej točí a je len na tebe či sa tomu prispôsobíš alebo nie.

Jeho kapela je jeho rodina

Určite si niekedy pozeral/a film o hudobnej skupine, kde boli všetci taká tá silná crew, boli super cool, všetci boli kamoši a skončilo to šťastne a boli slávny.

A popravde, ono to tak naozaj je. Jeho kapela, je jeho crew, jeho parťáci, jeho rodina. Po večeroch bude s nimi na skúške, kde aj keď povie, že príde o hodinu, nikdy sa o hodinu nevráti. V skúšobni bude tráviť svoj voľný čas a keď tam nebude, budeš aj tak počúvať o jeho kapele.

A potom postupom času sa oni vlastne stanú aj tvoji kamoši. Lebo oni sú vlastne super. Ideš s nimi na koncert a cítiš sa ako princezná v ozbrojení rytierov. Ako VIP kde nikto nie je VIP. Pretože ty si predsa frajerka jedného z kapely a oni ťa budú ochraňovať, ako keby si bola frajerka všetkých. A vtedy si ich zamiluješ 🙂

Počúvaš aj hudbu, ktorá sa ti nepáči

Toto znie horšie ako to v skutočnosti je. Ak ste si sadli v hudobnom štýle, gratulujem. Ak ste ale ako my dvaja, každý z iného hudobného cesta, je to už horšie.

Ráno cvičím jogu pri relaxačnej hudbe a v kuchyni hrá hlasno hardcore.

Ale ver mi, že ťa to naozaj obohatí. Počúvaš hudbu ( v mojom prípade hardcore), ktorú si inak nepustíš. Počúvaš o hudobnom štýle, o životnom štýle, o ktorom nič  nevieš. A zrazu pochopíš celého toho človeka. Prečo je aký je, prečo nosí to čo nosí, prečo chodí tam kam chodí.
Na hudobníkoch je to obzvlášť čitateľné, pretože všetko to čo robia a ako sa chovajú vyplýva z hudby, ktorú počúvajú.

A tak nám doma hrá hardcore, hip -hop, reggae, dubstep a rozprávame sa o hudbe. Teda on rozpráva a ja sa učím. Stále.  A tým, že počúvaš, rešpektuješ aj to, čo sa ti úplne nepáči, sa naučíš prenášať to aj do svojho života. Byť viac open mind a čítať medzi  notami riadkami.

Chodíš na koncerty

Pre milovníka koncertov je to paráda. Krása. Raj.
Ale pre mňa, 157 cm vysoké žieňa je to skôr utrpenie. Každý mi dáva lakťom do hlavy (lebo to je tvoja výšková pozícia, pri lakťoch iných ľudí), nikto ma nevidí, tak po mne stúpajú, alebo do mňa vrážajú a potom keď už konečne nájdem nejaké miesto tak sa ten najväčší chlap postaví presne predo mňa. No užijem si to prevelice.

Ale takto to väčšinou nevyzerá. Ako frajerka samozrejme ideš s kapelou a svojim frajerom do VIP, ale potom ho už väčšinou iba čakáš. Čakáš kým sa nachystá. Nazvučí. Odspieva. Zbalí. Podpíše. Porozpráva. A potom idete domov. A takto nejako stále dokola.

Ale poviem ti, že nie je krajší pocit ako keď ho vidíš na pódiu a vieš, že ťa v tom dave hľadá. Záleží mu na tom, či si tam, či sa pozeráš, či to s ním zdieľaš. Chce počuť tvoj názor a zaujíma ho, či ti niekto dal dnes lakťom do hlavy.

Všetci ho poznajú

Až keď mu na ulici ľudia podávali ruky, každý ho zdravil a pri romantickom rande sa pri nás stále niekto zastavoval a chcel sa porozprávať som si uvedomila, že “ehm a ty si slávny?”. Až potom som si ho vygooglila. A vypočula jeho hudbu. Až potom mi to docvaklo.

To že sa vlastne polovicu večera usmievaš na neznámych ľudí ako také nemé tupelko, lebo vôbec netušíš o čom sa rozprávajú, či to je názov kapely alebo klubu, či je to slovenské alebo niekde spoza oceánu.

…a že “scream” je druh spevu už vôbec nevieš.

No ale ver mi, že si na to zvykneš. Je to ako s tým-koho-netreba-menovať. Nehovor jeho meno, lebo v miestnosti nájdeš určite niekoho kto ho pozná 🙂 🙂

Máš zásobu kapelných tričiek

Štýl a oblečenie je pre hudobníka asi rovnako dôležité ako hudba. Preto nájdeš v ich šatníku rôzne kúsky viažuce sa ku koncertom na ktorom boli, kapele ktorú počúvajú, značku ktorú vytvoril niekto zaujímavý. A tak keď na koncerte nie je tričko pre neho, nájde sa určite tričko pre teba. A tak sa stalo, že už nemusím kupovať tričká. Pretože sa predsa vždy nejaké kapelné nájde. 🙂

---

Prečítaj si aj

AKO SA VYZNAŤ V REMESELNÝCH PIVÁCH. CRAFT BEERS NA CESTÁCH ČASŤ 1

---

Je s nimi naozaj sranda

Všetky historky čo ma napadli sú príliš situačné, ale ísť niekam s hudobníkmi naozaj sa nasmeješ. Sú zábavní, rozhľadení a istým spôsobom uletení. A potom sa dostaneš do stavu keď ti po večeroch rýmuje váš rozhovor do pesničiek Paľa Haberu.

Hudobník je umelec a umelec je citlivý

Spomenieš si na svoje obľúbené texty piesní? O čom boli? O láske, priateľstve, nenávisti, bolesti, šťastí. Ak nevnímaš všetky tieto veci, nemôžeš napísať dobrý text a zložiť dobrú hudbu. A nevidela som väčšieho romantika ako je ten môj hudobník. Oni to proste vedia. Ako potešiť tvoje srdiečko.
A možno ti aj serenádu zaspieva. Alebo pesničku zloží. Kto vie.

Život s mojim hudobníkom je samozrejme iný, ako môže byť ten tvoj. Rovnako ako každý vzťah je iný, každý sme svojský a jedinečný.