Deň nezávislosti je v Amerike všetkými očakávaný veľký sviatok. Deň kedy majú všetci voľno. Deň ktorý strávia oslavami, pripomenutím si svojho národného ducha. Je to deň, ktorý my, Slováci, vieme len veľmi ťažko pochopiť, pretože pre nás slovo vlastenectvo a nacionalizmus nadobudli vďaka histórii a aj novodobým udalostiam veľmi pokrivený význam.
4 júl mi všetci pripomínali, už keď som prišla prvý krát do práce. Počkaj na 4-júla, to ešte len uvidíš aká je Amerika. Akí sú Američania. 4 júla som teda mala oči dokorán otvorené.
Zrazu sa v meste začali nenápadne vynárať americké vlajky, domy začali mať tú “z filmov typickú” americkú výzdobu, v obchodoch s oblečením pribudli tričká s motívom americkej vlajky.
Chodila som po meste a nasávala atmosféru. Atmosféru, ktorá bola rovnako silná ako pocit, ktorý som mala keď som bola v Istanbule po prvý krát v mešite. Tá sila komunity. Sila množstva ľudí, ktorí ospevujú rovnakú vec.
V tento deň podľa mňa vyliezli do ulíc aj ľudia, ktorí inak niekedy nevyliezajú zo svojich dier. V meste bolo toľko ľudí, ktorých som asi nikdy pokope nevidela. Na pláži, ktorá je dlhá 50 kilometrov bola hlava na hlave, slnečník na slnečníku, oceán zmizol boli tam už len ľudia. Ľudia hrajúci hry, chillujúci so svojimi deťmi a rodinami, popíjajúci potajomky pivo, alebo aj samostatný jedinci, ktorý sa len prišli zapojiť do procesu osláv. Všetci chceli ukázať akí sú hrdí na svoju krajinu. Hrdí Američania.
Škoda, že som po hodine na pláži žiadnu angličtinu nepočula… všetko len angličtinu nie.
Popri promenáde boli postavené stánky s Coca-colou, jedlom, turistické agentúry a samozrejme military stánoček nemohol chýbať. A my, Slovenky, sme len ten výčap s pivom postrádali. A už by to vyzeralo ako na slovenskom jarmoku.
Všade davy. Všetci jedia. Všetci pijú. Všetci sa družia. Všetci míňajú peniažky.
Pre nás, tých ktorí sme tento deň strávili v robote, to bol jeden z najnamáhavejších dní zatiaľ. V našom obchode so zmrzlinou stály rady až na ulicu. Nekonečné rady ľudí, túžiacich po zmrzline.
V mojej hlave bola iba jediná veta: “Za**** prohibícia, nemôžu ísť piť, tak všetci jedia zmrzlinu!”
Naozaj ma to prekvapuje ako prichádzali rodiny s deťmi, páry, jednotlivci, partie mladých ľudí kupovať zmrzlinu o 11tej večer a vytešovali sa z nej. Zmrzlinu, ktorej jeden kopček stojí 3,99 dolárov…
Takže, aký bol teda Independent day v Amerike?
Konzumný.
Konzumný tak ako len mohol byť. Každý ukázal ten svoj “american dream”. Každý bol krásny a proamerický. Ukázali, že sú hrdí na svoj štát aj keď v skutočnosti možno nie sú, ale je to rovnako silný sviatok, ako u nás Vianoce. Bol by si divný keby ho neoslavuješ a tak ho jednoducho oslavuješ. Splynieš s davom. Vychutnáš si ohňostroj na pláži. Chilluješ.
Ale jedno tomuto sviatku prikladám za veľké plus. Mesto Virginia Beach v tento deň konečne ožilo. A to aj PO druhej ráno.
Takže zabudni sledovať svoj mobil.
Twovelers.
